Okresný úrad Banská Bystrica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Nám. Ľ. Štúra 1

974 05 Banská Bystrica

                                 

Vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie

 

Listom č. OU-BB-OSZP1-2016/006792-Ku zo dňa 02.03.2016 ste nám oznámili podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, že nás oboznamujete s podkladmi na vydanie rozhodnutia vo veci povolenia výnimky z druhovej ochrany.

Po preštudovaní predložených podkladov žiadosti spoločnosti ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom a stanoviskom Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, Vám dávame toto vyjadrenie.

V žiadosti spoločnosti ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom sú uvedené zmeny stavu mokradí podľa projektovej dokumentácie, ale s nedostatočným hodnotením vo vzťahu k populáciám druhov európskeho významu a druhov národného významu. V žiadosti absentuje hodnotenie kumulatívneho vplyvu plánovaných MVE v strednom úseku Hrona na populácie chránených druhov živočíchov, prioritných biotopov, funkciu Hrona ako biokoridora a tiež na ekologický stav vôd.

V súvislosti s doterajším priebehom stavebného konania, Vás upozorňujeme na dôležitú skutočnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 24S/65/2014-113 zo dňa 12. decembra 2014 zrušil rozhodnutie OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10. apríla 2014 vydané Okresným úradom, Banská Bystrica ako aj rozhodnutie č. 40/2012 zo dňa 6. júla 2012 vydané obcou Pitelová, ktorým bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Jalná. Hlavným dôvodom zrušenia rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu bolo, že Obec Trnavá Hora vydala nesúhlasné stanovisko k umiestneniu MVE Jalná vo svojom katastrálnom území, pričom toto stanovisko nebolo rešpektované stavebným úradom v stavebnom konaní. Pritom obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Žalobou bolo napadnuté aj rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení výrubu drevín v súvislosti s výstavbou MVE Jalná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

 

Stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Štiavnické vrchy pod číslom 81/PM/2016 zo dňa 22.02.2016 na základe vstupných údajov identifikuje územie a popisuje charakteristiku navrhovanej činnosti. Ďalej v stanovisku odborne a argumentačne hodnotí toto územie z hľadiska ochrany prírody a krajiny a podrobne identifikuje výskyt živočíchov a rastlín. Tieto údaje pochádzajú z terénnych výskumov, databázy Správy CHKO Štiavnické vrchy a z komplexného informačného a monitorovacieho systému ŠOP SR tzv. KIMS, v ktorom sú evidované aktuálne údaje o rastlinách a živočíchoch z roku 2013 a 2014. Po posúdení hodnoty územia, jeho plánovaného zámeru na vyhlásenie a zaradenie do zoznamu Území európskeho významu ako aj rizík navrhovanej činnosti, odborná organizácia ministerstva životného prostredia neodporúča orgánu ochrany prírody povoliť výnimku zo zákazov.

Na základe pravidelného skúmania a monitorovania ichtyocenóz slovenských riek, znaleckého skúmania vplyvov týchto stavieb na populácie rýb, vieme dostatočne odborne zhodnotiť ako sa vyvíja Slovenský ichtyologický index, ktorý sa používa na stanovenie ekologického stavu vôd a tiež mieru eliminácie navrhovaných kompenzačných opatrení vo vzťahu k potenciálnym škodám. Navrhovaný rybovod, ktorý je súčasťou MVE Jalná svojimi parametrami nespĺňa požiadavky na umožnenie migrácie druhov, ktoré v súčasnosti osídľujú rieku Hron v tomto úseku. Druhová pestrosť a vzácnosť hronskej ichtyofauny si právom zaslúži byť územím európskeho významu. Je známe, že rybovody sú vysoko selektívne pre ryby. S narastajúcou druhovou diverzitou a početnosťou populácii migrujúcich rýb sa výrazne znižuje funkčnosť rybovodov. Kumulatívny vplyv viacerých migračných bariér dokonca spôsobuje totálnu nefunkčnosť rybovodov. V stanovisku ŠOP SR sa uvádza, že v sledovanom úseku Hrona podľa Mužíka (2011) žije 26 druhov rýb, patriacich do 7 čeľadí. Spoločenstvá rýb sú len čiastočne narušené najmä z dôvodu nízkej fragmentácie rieky. Podľa migračných nárokov prevládajú migrujúce ryby. V počte 17 druhov dominujú migranti na stredné vzdialenosti do 100 km, 3 druhy migranti na veľké vzdialenosti nad 100 km a 6 nemigrujúcich druhov. V záujmovom úseku rieky Hron boli zaznamenané tieto druhy európskeho významu: boleň dravý (Aspius aspius), mrena severná (Barbus barbus), hlavátka podunajská (Hucho hucho), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinatus), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Tento prehľad druhov dokazuje veľkú hodnotu hronskej ichtyocenózy, vysoké nároky rýb na celoročnú migráciu na väčšie vzdialenosti. V súčasnosti migrácia rýb končí pri hati MVE Hronská Dúbrava. Táto vodná stavba už spôsobila pokles úlovkov pôvodných reofilných druhov rýb. To dokazuje, že ich početnosť sa znižuje a pokračujúci trend nepriaznivo ovplyvni stabilitu ich populácií. Povolenie výnimky z druhovej ochrany by tento stav výrazne zhoršil a spôsobí zánik populácii viacerých pôvodných a vzácnych druhov rýb bez možnosti regenerácie ich populácií. Vzdialenosť medzi MVE Hronská Dúbrava a plánovanou MVE Jalná je iba 4,6 km, čo by spôsobilo totálnu deštrukciu tohto vodného ekosystému. Povolením tejto stavby dôjde k likvidácii hodnotného biotopu s dôležitou funkciou biokoridora. Výrazne zníženie biodiverzity by zasiahlo celý stredný úsek Hrona. Akvatické a amfibické druhy organizmov budú v prípade povolenia vodnej stavby poškodené v najväčšej miere, ale škodlivý vplyv tejto stavby sa prejaví aj na populáciách terestrických druhov viazaných topicky a troficky na vodný ekosystém. Zlikvidujú sa hodnotné brehové porasty, ktoré nie je možné kompenzovať náhradnou výsadbou vo vzťahu k funkcii, ktorú momentálne plnia. Sekundárnym javom bude postupný zánik populácií druhov európskeho významu ako je boleň dravý (Aspius aspius), mrena severná (Barbus barbus), hlavátka podunajská (Hucho hucho), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinatus), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Pôvodné reofilné druhy budú postupne nahradené druhmi menej náročnými na životné podmienky, častokrát s inváznym správaním. Z dlhoročnej praxe ichtyológa a znalca v odbore Vodné hospodárstvo, odvetvie Rybárstvo a rybnikárstvo viem posúdiť negatívne vplyvy navrhovanej vodnej stavby na dotknutý vodný ekosystém rieky Hron a v ňom žijúce vodné živočíchy. V procese posudzovania zámeru MVE Jalná bola znaleckým posudkom vyčíslená hodnota ichtyofauny v záujmovom úseku rieky Hron na hodnotu 106 927 €. V dôsledku výstavby a prevádzkovania MVE Jalná bude dochádzať každoročne k škodám na rybách vo finančnej hodnote 58 810 €.

Ako príklad totálnej deštrukcie vodného ekosystému a likvidácie biodiverzity možno uviesť horný úsek rieky Váh nad VN Liptovská Mara alebo horný úsek rieky Hron nad MVE Šálková a množstvo iných vodných tokov. Podobný vývoj možno očakávať aj u zástupcov herpetofauny a ornitofauny.

Napriek predloženým údajom zo strany odbornej organizácie ochrany prírody by bolo možné predložiť aj ďalšie podporné údaje o stave populácii druhov európskeho a národného významu ako napr. aktuálny Slovenský ichtyologický index, ekologický stav vody, odborné posudky zamerané na posúdenie životaschopnosti populácii druhov európskeho významu a pod., ktoré boli v procese EIA nedostatočne posúdené.

V súčasnosti prebieha ,,Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, ku ktorým bola spracovaná rozsiahla pripomienka MŽP SR Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny listom č. 5463/2015-2.1 zo dňa 22.06.2015 ako aj pripomienky a stanovisko OZ Rieka – združenia na ochranu vodných tokov, pričom proces nie je ešte ukončený.

V súčasnosti naše združenie pripravuje doplnenie podania sťažnosti na Komisiu Európskych spoločenstiev práve o rozhodnutia správnych orgánov, kde v zisťovacom konaní porušujú EIA zákon a záväzné smernice Európskej únie, ďalej o rozsudky súdov, ktoré sú správnymi orgánmi ignorované práve v súvislosti s výstavbou MVE.

 

V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že v tomto konaní hrozí precedens a vznik hospodárskych a ekologických škôd značného rozsahu a preto Vás žiadame nepovoliť výnimku z druhovej ochrany podľa § 40 v spojení s § 35 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 písm. b), c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.    

 

 

           S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda