Okresný úrad Banská Bystrica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Nám. Ľ. Štúra 1

974 05 Banská Bystrica

                                  

Vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie

 

Listom č. OU-BB-OSZP1-2016/009391-Ku zo dňa 15.03.2016 ste nám oznámili podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, že nás oboznamujete s podkladmi na vydanie rozhodnutia vo veci povolenia výnimky z druhovej ochrany.

 Po preštudovaní predložených podkladov žiadosti spoločnosti Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska a stanoviskom Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, Vám dávame toto vyjadrenie.

V žiadosti spoločnosti Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska je uvedené, že v rámci stavby ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ v katastrálnom území Ladomerská Vieska dôjde podľa projektovej dokumentácie k týmto zmenám mokradí:

- vodný tok Hrona a Lutily následkom bagrovania dna a dočasného zasypania časti koryta počas výstavby hate, trvalé zvýšenie – vzdutie hladiny Hrona nad haťou v dĺžke 2,8 km a hladiny potoka Lutila v dĺžke 150 m, zníženie hladiny Hrona v prehĺbení v dĺžke 0,5 km,

- Br2_3220 Horské vodné toky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov (v zdrži trvalé zatopenie prerušovaných aj súvislých lemov vysokobylinného spoločenstva chrastnice trsteníkovitej, ale s vysadením náhradných lemov na úrovni zdvihnutej hladiny, pod zdržou v prehĺbení Hrona odvodnenie vysokobylinného spoločenstva chrastnice trsteníkovitej, ale s vysadením náhradných lemov na úrovni trvalo poklesnutej hladiny,

- v ľavobrežných terénnych prehĺbeninách, zvyškoch bývalých riečnych ramien, porastených drevinami (trvalé zlepšenie vlahového režimu – podmočenia vysychajúcich mokradí).

V súvislosti s navrhovaným zámerom uvádzame pre rozhodovaciu činnosť orgánu ochrany prírody a krajiny tieto podstatné skutočností.

- Rozhodnutím č.s. OU-ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18.02.2015 Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

- Účastníci konania: Združenia Slatinka, Hereditas HH a Rieka – združenie na ochranu vodných tokov podali žalobu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/77/2015-124 zo dňa 30.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015 napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zjednodušene povedané vadou v tomto konaní bolo, že zámer nebol posúdený podľa EIA zákona, čo spôsobilo, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné!

- Okresný úrad Žiar nad Hronom, Odbor starostlivosti o životné prostredie vydal pod č.s.: OU-ZH-OSZP-2016/002265 zo dňa 03.02.2016 opäť rozhodnutie, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie považujeme za ignoráciu zákona o EIA Smernice EIA a napokon aj súdneho rozhodnutia, čo budeme riešiť prostredníctvom Komisie Európskeho spoločenstvá a príslušného ministerstva.         

            V stanovisku ŠOP SR, S-CHKO Štiavnické vrchy č. 172/PM/2016 zo 04.03.2016 sa   správne uvádza, že predmetný profil sa nachádza v Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ale tento dokument nezohľadňuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie tzv. ,,smernica SEA“, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v znení zmien tzv. ,,rámcová smernica o vode“, smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení zmien tzv. ,,smernica o biotopoch“ a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie tzv. ,,smernica o EIA“.     

Samotná skutočnosť, že stredný úsek rieky Hron medzi Lovčicou a Hronským Beňadikom na základe záverov z Biogeografického seminára s Európskou komisiou požadujúcou doplnenie území Európskeho významu pre niektoré typy biotopov a druhov európskeho významu, ŠOP SR navrhla práve tento úsek, ktorý svojou biologickou rozmanitosťou spĺňa požadované kritéria je v tomto správnom konaní rozhodujúca.

Napriek tomu, že územie sa nachádza v prvom stupni ochrany prírody a zámer MVE Žiar nad Hronom nezasahuje do CHKO Štiavnické vrchy a ani do sústavy chránených území európskeho významu – NATURA 2000 ide o situáciu, keď navrhovaná činnosť podľa nášho názoru bude mať rozhodujúci vplyv na územia európskeho významu, pretože rieka Hron ako nadregionálny biokoridor spája tieto hodnotné biocentrá. Okrem toho navrhovaná činnosť priamo negatívne ovplyvní deväť typov chránených prírodných biotopov: biotopy európskeho významu Br2 Horské vody a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (3220), Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a biotop národného významu: Lk10 Vegetácia vysokých ostríc. Z ďalších biotopov vyskytujúcich sa v dotknutom území sú to Kr7 Trnkové a lieskové kroviny, Br7 Bylinné lemové spoločenstvá nížinných riek (6430), biotop európskeho významu. V danej oblasti sa vyskytujú aj ruderálne biotopy, ktoré sú charakterizované aj antropogénnou činnosťou: X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídiel, X7 Intenzívne obhospodarované polia, X8 Porasty inváznych neofytov, X10 Porasty ruderalizovaných bahnitých brehov.

Za najvýznamnejší aspekt ochrany prírody v tomto území považujeme zachovanie podmienok a súčasne priaznivého stavu druhov európskeho významu.

Beleš a Mužik (2008) zaznamenali na lokalite Žiar nad Hronom 13 druhov rýb, patriacich do 2 čeľadí. Zaznamenaný bol jeden druh európskeho významu mrena škvrnitá (Barbus petenyi). V správe z ichtyologického prieskumu sa uvádza, že zhoršujúci sa stav ichtyocenózy danej časti toku z hľadiska početnosti a ichtyomasy pôvodných druhov rýb zhodne dokumentujú aj štatistiky úlovkov rekreačných rybárov. Na príslušnom rybárskom revíri Hron č. 6 možno v poslednom období pozorovať výrazný pokles úlovkov predovšetkým jalca hlavatého a nosáľa sťahovavého (viac než trojnásobný oproti roku 2003). Mierny pokles už aj tak nízkych úlovkov je zaznamenaný u mreny severnej a podustvy severnej. Z uvedených zistení možno vyvodiť záver, že v úseku Hrona nachádzajúcom sa v meste Žiar nad Hronom síce prebieha prirodzená reprodukcia u pôvodných reofilných druhov napriek skutočností, že ich hustota klesá. To môže byť spôsobené viacerými biotickými a abiotickými faktormi. Prirodzená reprodukcia je narušená najmä u populácie nosáľa sťahovavého, jalca hlavatého, podustvy severnej, mreny severnej, mreny škvrnitej a pstruha potočného, ako druhov s výraznou protiprúdovou migráciou v období neresu, čoho primárnou príčinou je práve synergický efekt ostatných antropogénnych vplyvov. Príčiny súčasného stavu ichtyocenózy na skúmanom úseku Hrona môžu byť viaceré, resp. sa jedná o ich kombináciu. Popri pravidelných antropogénnych zásahoch všeobecne menšieho a lokálneho charakteru, ako sú ťažba štrkov alebo vypúšťanie odpadových vôd, však možno kľúčovú úlohu pripísať predovšetkým izolácii sledovaného úseku Hrona od Dunaja prostredníctvom nepriechodných priečnych migračných bariér a v poslednom období tiež zvýšenému výskytu zimujúcich kŕdľov rybožravého kormorána veľkého.

Aktuálnejší ichtyologický prieskum Mužíka (2013) vykonaný vyššie od lokality monitorovanej v roku 2008 poukazuje na vysokú biodiverzitu ichtyofauny rieky Hron. V sledovanom úseku Hrona predpokladaného ovplyvnenia žije 25 druhov rýb, patriacich do 7 čeľadí. Rybie spoločenstvá v skúmanom úseku toku sú len čiastočne narušené najmä zásluhou nízkej segmentácie rieky.       

Na základe pravidelného skúmania a monitorovania ichtyocenóz slovenských riek, znaleckého skúmania vplyvov týchto stavieb na populácie rýb, vieme dostatočne odborne zhodnotiť ako sa vyvíja Slovenský ichtyologický index, ktorý sa používa na stanovenie ekologického stavu vôd a tiež mieru eliminácie navrhovaných kompenzačných opatrení vo vzťahu k potenciálnym škodám. Navrhovaný rybovod, ktorý je súčasťou MVE Žiar nad Hronom nielenže svojimi parametrami nespĺňa metodické usmernenie MŽP SR, ale nespĺňa predovšetkým ichtyologické požiadavky a technické parametre, ktoré by garantovali aspoň minimálnu funkcionalitu rybovodu pre početnejšie a zdatnejšie druhy rýb. Pritom netreba zabúdať na to, že s narastajúcou druhovou diverzitou a početnosťou populácii migrujúcich rýb sa výrazne znižuje funkčnosť rybovodov. Kumulatívny vplyv viacerých migračných bariér (plánované viaceré MVE ako napr. Jalná, Bzenica, Žiar nad Hronom, Žarnovica a iné) dokonca spôsobí totálnu nefunkčnosť rybovodov.

V súčasnosti migrácia rýb končí pri hati MVE Hronská Dúbrava. Táto vodná stavba už spôsobila pokles úlovkov pôvodných reofilných druhov rýb a každá ďalšia fragmentácia toku bude mať katastrofálny dopad na spoločenstvá pôvodných druhov rýb. To zároveň dokazuje, že početnosť rýb sa znižuje a tento vývoj nepriaznivo ovplyvni stabilitu ich populácií. Povolenie výnimky z druhovej ochrany by tento stav výrazne zhoršil a spôsobí zánik populácii viacerých pôvodných a vzácnych druhov rýb bez možnosti regenerácie ich populácií. Povolením tejto stavby dôjde k likvidácii hodnotného biotopu s dôležitou funkciou biokoridora. Akvatické a amfibické druhy organizmov budú v prípade povolenia vodnej stavby poškodené v najväčšej miere, ale škodlivý vplyv tejto stavby sa prejaví aj na populáciách terestrických druhov viazaných topicky a troficky na vodný ekosystém. Zánik populácií druhov európskeho významu vyskytujúcich sa v strednom úseku Hrona boleňa dravého (Aspius aspius), mreny škvrnitej (Barbus petenyi), hlavátky podunajskej (Hucho hucho) a hrúza bieloplutvého (Gobio albipinatus) bude mať trvalý charakter. Pôvodné reofilné druhy budú postupne nahradené druhmi menej náročnými na životné podmienky, častokrát s inváznym správaním. Z dlhoročnej praxe ichtyológa a znalca v odbore Vodné hospodárstvo, odvetvie Rybárstvo a rybnikárstvo viem posúdiť negatívne vplyvy navrhovanej vodnej stavby na dotknutý vodný ekosystém v tomto prípade rieky Hron a v ňom žijúce vodné živočíchy.

Okrem stanoviska odbornej organizácie ochrany prírody je potrebné pri rozhodovaní využiť aj ďalšie dostupné údaje o stave biotopov a stave populácii druhov európskeho a národného významu ako napr. aktuálny Slovenský ichtyologický index, ekologický stav vody, odborné posudky zamerané na kumulatívne vyhodnotenie vplyvu výstavby a prevádzky MVE zahrnutých v koncepcii HEP na územia NATURA 2000 v povodí rieky Hron. Úlohou odborného posudku zameraného na objektívne posúdenie ochrany prírody a krajiny by malo byť: kvantifikovanie biomasy 14 druhov rýb, ktoré sú predmetom ochrany dotknutých území európskeho významu v povodí rieky Hron, kvantifikácia straty biomasy týchto rýb v povodí rieky Hron vplyvom výstavby MVE, kvantifikácia vhodného biotopu pre tieto ryby, kvantifikácia straty vhodného biotopu pre tieto ryby v povodí Hrona a stanovenie rizika poklesu populácii 14 druhov rýb (hlaváč bieloplutvý, hrúz bieloplutvý, hrúz Kesslerov, hlavátka podunajská, mihuľa ukrajinská, pĺž severný, hrebenačka vysoká, hrebenačka pásavá, šabľa krivočiara, lopatka dúhová, plotica lesklá pĺž vrchovský, kolok vretenovitý a kolok veľký) vplyvom výstavby MVE v povodí rieky Hron a v slovenskom úseku rieky Dunaj.

V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že v tomto konaní hrozí precedens a vznik hospodárskych a ekologických škôd značného rozsahu a preto Vás žiadame nepovoliť výnimku z druhovej ochrany podľa § 40 v spojení s § 35 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 písm. b), c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.       

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda