Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k rozkladu č. 2419/2016-2.3 zo dňa 04.01.2017 MVE Šášovské Podhradie s.r.o.

 

Na základe listu č. 2419/2016-2.3 zo dňa 09.01.2017, ktorým ste nás upovedomili o podanom rozklade proti rozhodnutiu MŽP SR č. 2419/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016, Vám zasielame toto vyjadrenie.

 

Odvolanie spoločnosti MVE Šášovské Podhradie s.r.o. zo dňa 04.01.2017 považujeme za účelové a zmätočné!

 

V našom vyjadrení č. 28/2015 zo dňa 03.12.2015 sme uviedli, že nesúhlasíme s povolením výnimky z druhovej ochrany a udelením súhlasu na zmenu stavu mokrade. Dôvodom sú najmä tieto skutočností.

- Významnosť dotknutého úseku rieky Hron, ktorý z dôvodu zachovalosti meandrujúceho koryta bez pozdĺžnej fragmentácie v strednom toku predstavuje hodnotný biotop a súčasne nadregionálny biokoridor Alúvium rieky Hron. V meandri na pravom brehu rieky Hron, kde je plánovaný stavebný zámer sa nachádza biotop európskeho významu Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a biotop národného významu Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky. Na ľavom brehu dotknutého úseku rieky Hron sa vyskytuje prioritný biotop európskeho významu Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy (9180*). Predmetný úsek Hrona zabezpečuje spojitosť území začlenených do sústavy NATURA 2000 a ryby majú v ňom zatiaľ dobré podmienky.

- V danom úseku rieky Hron sa vyskytuje vzácna ichtyofauna, ktorá sa vyznačuje vysokou druhovou diverzitou. Z pomedzi chránených druhov sú to tieto druhy rýb: ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus Bloch, 1783) a lopatka dúhová (Rhodeus amarus Pallas, 1776). Z pomedzi druhov európskeho významu boli v rieke Hron identifikované tieto druhy: mrena severná (Barbus barbus Linnaeus, 1758), mrena škvrnitá (Barbus petenyi Risso, 1826), hlavátka podunajská (Hucho hucho Linnaeus, 1758), boleň dravý (Aspius aspius Linnaeus, 1758), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus Linnaeus, 1758) a hrúz Kesslerov (Gobio kessleri Dybowski, 1862). Podľa údajov pochádzajúcich z komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS), ktorý spravuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je stav ochrany hrúza Kesslerovho na Alpskom i Panónskom bioregióne zlý! Rovnako kvalita populácie druhu na bioregióne je zlá! Za najvýznamnejší negatívny vplyv na obidvoch bioregiónoch bol stanovený ,,Iné človekom vyvolané zmeny v hydrologických podmienkach“.

- Podľa  migračných nárokov prevládajú v záujmovom úseku rieky Hron druhy rýb migrujúce na stredné vzdialenosti do 100 km nad druhmi migrujúcimi na vzdialenosť nad 100 km. Z toho vyplýva, že zachovanie ich populácii závisí od podmienok umožňujúcich bezproblémovú migráciu na neresiská. Podľa údajov z ichtyologických prieskumov stredného toku rieky Hron (Beleš et al. 2007), (Beleš 2008), (Mužík 2011), (Mužík 2015) a evidencie úlovkov Slovenského rybárskeho zväzu je preukázané, že neustále dochádza k poklesu početnosti väčšiny druhov hronskej ichtyocenózy. Ryby, ktoré nepatria medzi hospodárske druhy a nie sú užívateľom rybárskeho revíru vysádzané v rámci zarybňovacieho plánu sú najviac ohrozené, pretože stav ich populácii závisí výlučne od prírodných podmienok daného biotopu. Navrhovaný rybovod priamo súvisí so zabezpečením druhovej ochrany rýb a ostatných vodných živočíchov a preto považujeme za správne, ak sa správny orgán zaoberá aj týmto stavebným objektom v rámci tohto správneho konania. Rybovod nenahradí súčasnú kontinuitu toku a jeho funkčnosť je otázna. V prípade vybudovania ďalších MVE v strednom toku Hrona napr. MVE Žiar nad Hronom a MVE Jalná by boli rybovody na všetkých MVE prakticky nefunkčné. Toto tvrdenie opierame o výskum realizovaný na hornom toku rieky Váh nad VN Liptovská Mara, kde sa nachádza v krátkych vzdialenostiach cca 5 km sústava troch MVE.  

- Kompenzačné opatrenia uvádzané žiadateľom v liste zo dňa 29.01.2016 (vytvorenie nových mokraďných biotopov, terénnymi úpravami na obidvoch stranách toku rieky Hron v oblasti vzdutia hladiny plánovanej MVE, minimalizácia výrubov brehových porastov, bioekologický dozor výstavby a prevádzky rybovodu, monitoring priechodnosti rybovodu pre ichtyofaunu) nie je možné považovať za kompenzačné opatrenia. Podľa nášho názoru ide o podmienky a nie opatrenia. Navyše nahradenie prúdivého úseku rieky vytvorením jazierka alebo zamokrených lúk nie je adekvátnym kompenzačným opatrením, pretože jeho realizáciou sa  nedosiahne náhrada straty v podobe zániku populácie hrúza Kesslerovho alebo hlavátky podunajskej a ani jej zmiernenie!

- Výskyt chránených druhov živočíchov užovky fŕkanej (Natrix tessellata) a skokana hnedého (Rana temporaria) viazaných na vodný biotop, výskyt vzácnych druhov avifauny napr. rybárika riečneho (Alcedo atthis), vodnára potočného (Cinclus cinclus) a vydry riečnej (Lutra lutra), ktorá je druhom európskeho významu.    

 

Pokiaľ sa v odvolaní žiadateľ odvoláva na ustanovenie § 37 ods. 1 stavebného zákona, treba povedať, že stavebný úrad nedostatočne posúdil návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie! V územnom konaní nebolo vykonané posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti podľa EIA zákona. Rozsudok NS SR č. 2Sžo/43/2015 zo dňa 18. novembra 2015 treba považovať vo vzťahu k predmetu tohto správneho konania za irelevantný, pretože počas dlhotrvajúceho súdneho konania stratilo platnosť rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Šášovské Podhradie!

Na základe novších rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa povoľovania malých vodných elektrárni (MVE Bzenica, MVE Jalná) a potreby vykonania komplexného posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je potrebné  zohľadňovať novšiu judikatúru.

 

Na základe uvedeného žiadame, aby minister potvrdil rozhodnutie MŽP SR č. 2419/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016 a rozklad MVE Šášovské Podhradie s.r.o. zamietol.

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda