MESTO ŽIAR NAD HRONOM

Stavebný úrad

Š. Moysesa 46

965 19 Žiar nad Hronom      

      

Stanovisko k územnému konaniu ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“

 

Na základe listu č. 1933/2017 O:2978/2017 zo dňa 08.02.2017, ktorým ste nám oznámili začatie územného konania vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ a nariadili ste ústne pojednávanie podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, Vám zasielame toto stanovisko.

OZ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov nesúhlasí s umiestnením vodnej stavby MVE Žiar nad Hronom na vodnom toku Hron z nasledovných dôvodov.

 

  • V záujmovom území sa nachádzajú tieto biotopy európskeho a národného významu.

Br. 2 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (Phalaridion arundinacae Kopecký 1961) - biotop európskeho významu,

Lk1_6510 Nížinné a podhorské kosné lúky (Arrhenatherion elatioris Koch 1962) – biotop európskeho významu,

Lk10 Vegetácia vysokých ostríc (Magnocaricion elatae Koch1926)

(Caricenion gracillis Neuh. 1959) – biotop národného významu

Z ostatných prírodných biotopov sa tu vyskytujú: brehové porasty Hrona sú tvorené prevažne vŕbou a topoľom, vyznačujúce sa 3-etažovou štruktúrou a ich zdravotný stav je veľmi dobrý. Likvidácia brehového porastu na viacerých úsekoch vodného toku výrazne naruší funkciu hydricko-terestrického biokoridora slúžiaceho na migráciu živočíchov.

 

Rieka Hron je meandrujúci vodný tok, v riečnom kilometri 129,6 a 131,6 zregulovaný, ale doposiaľ neprehradený. Práve táto skutočnosť spoločne s pestrou druhovou skladbou rýb a výskytom viacerých ohrozených druhov viedla k tomu, že rieka Hron bola zaradená do zoznamu sladkovodných biotopov podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch. Najcennejšie a najdôležitejšie vodné živočíšne spoločenstvá predstavujú podľa ichtyologickej štúdie od autora RNDr. Vladimíra Mužíka z novembra 2014 práve ryby. Posudzovanie vplyvov na populácie rýb boli účelovo vyhodnotené v prvej fáze procesu EIA. Ichtyologickým prieskumom bolo zistených v predmetnom úseku rieky Hron 18 druhov rýb, patriacich do 6 – tich čeľadí. Ďalších 7 druhov pribudlo na základe analýzy rybárskych úlovkov, čo v konečnom sumáre predstavuje celkové druhové bohatstvo skúmaného úseku Hrona 25 druhov rýb, patriacich do 7-mich čeľadí. Podľa dĺžky migračných ťahov prevládajú sťahovavé druhy na kratšie vzdialenosti do 100 km (17 druhov) nad silnými migrantmi nad 100 km (3 druhy). Nemigrujúcich druhov je iba 5 druhov. Na sledovaných lokalitách sa pohybujú hodnoty početnosti od 1299 do 1899 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy od 68 do 336 CPUE-kg/ha/hod. Na porovnanie (Beleš, 2008) zistil na lokalite Žiar nad Hronom cca 500 m nad lávkou pre peších a cca 900 m pod cestným mostom smer Prievidza 13 druhov rýb a hodnoty početnosti 12150 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy 1547 CPUE-kg/ha/hod. Uvedené hodnoty sú relevantným dôkazom toho, že dochádza k zníženiu rybnatosti rieky Hron. Na tomto nepriaznivom vývoji sa výraznou mierou podieľa MVE Hronská Dúbrava a tento stav sa bude aj naďalej zhoršovať povolením ďalšej fragmentácie rieky Hron. RNDr. Mužík veľmi správne konštatuje, že rybie spoločenstvá v skúmanom úseku toku sú len čiastočne narušené a to aj vďaka relatívne nízkej segmentácii toku. Preto je zabezpečenie celoročnej migrácie všetkých druhov rýb hlavnou prioritou ekologických opatrení. Ďalej veľmi správne uvádza, že zachovanie prúdivých úsekov, na ktorých sa nachádzajú početné neresiská má zásadný význam pre udržanie populácii pôvodných druhov rýb v rieke Hron. Prirodzená reprodukcia je v poslednom období znížená najmä u kaprovitých reofilov a to z dôvodu oslabenia ich protiprúdových migrácii v období neresu, čoho primárnou príčinou je práve synergický efekt ostatných antropogénnych vplyvov. Zarybňovanie týmito druhmi pritom nemôže autoreprodukciu nahradiť najmä z hľadiska pôvodnosti genofondu, ale aj kvantity vysadených juvenilov. Zámer neuvádza, že najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb. Uvádza však, že sa vytvoria lepšie podmienky pre tzv. ,,rybníkarových“ rybárov, čím to nepriamo potvrdzuje. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Podľa Nadregionálneho územného systému ekologickej stability územia Slovenskej republiky je vodný tok Hrona hydricko-terestrickým biokoridorom nadregionálneho významu hlavne pre migrujúce druhy rýb a vtáctva, ktorý zabezpečuje tiež dlhodobú migráciu živočíchov a rastlín medzi karpatskou a panónskou biogeografickou oblasťou.

Regionálny územný systém ekologickej stability RÚSES okresu Žiar nad Hronom a Miestny ÚSES vymedzuje v záujmovom území regionálny hydricko-terestrický biokoridor vodného toku Lutilský potok.

 

Navrhovateľ Hydro Company s.r.o. predložil dňa 23.12.2014 Okresnému úradu Žiar nad Hronom, Odboru starostlivosti o životné prostredie podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EIA zákona“) zámer činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“. „Príslušný orgán pri vykonaní zisťovacieho konania postupoval podľa ustanovení § 29 zákona účinného do 31. decembra 2014 v súlade s ustanovením § 65d) ods. 4 zákona ktoré znie: (4) Zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014“. Príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom vykonal zisťovacie konanie podľa § 29 EIA zákona a rozhodol vo veci rozhodnutím č. j. OU-ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18.02.2015, že zámer navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa EIA zákona. Účastníci konania: Združenie Slatinka, Hereditas HH, Rieka – združenie na ochranu vodných tokov v zastúpení: JUDr. Tatiana Kubincová podali žalobu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/77/2015-124 zo dňa 30.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015 napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Hlavnými dôvodmi zrušenia rozhodnutia boli tieto skutočnosti.

  • Žalovaný Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s rozsiahlymi pripomienkami v stanoviskách napr. Obce Ladomerská Vieska, Klubu slovenských turistov, občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky, občianskeho združenia Rieka – združenia na ochranu vodných tokov a iných. Žalovaný k námietke účastníkov konania uviedol, že sa s pripomienkami vysporiadal v širšom kontexte.
  • Ak správny orgán dospel k záveru o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať, mal osobitnú pozornosť venovať práve tým všetkým stanoviskám, ktoré nesúhlasili s uskutočnením predloženého zámeru a trvali na potrebe posudzovať navrhovanú činnosť podľa EIA zákona.
  • Súd v zhode so žalobcami vyslovil názor, že rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné. Ak žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v podstate rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať len podľa zákona č. 408/2011 Z. z, ktorým sa novelizoval zákon č. 24/2006 Z. z., čo by v praxi mohlo vyvolať dojem, že navrhovaná činnosť nie je vylúčená z posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
  • Za dôvodnú považoval súd tiež žalobnú námietku žalobcov, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a to z toho dôvodu, že pri svojom rozhodovaní žalovaný vychádzal aj z posudzovania, ktoré bolo vykonané v rokoch 1994 až 1996 podľa zákona č. 127/1991 Zb., teda z podkladov ktoré boli vytvorené pred viac ako 20 rokmi, čo je z hľadiska aktuálnosti a teda aj prijateľnosti takéhoto posúdenia neakceptovateľné. Takýto postup žalovaného má tiež za následok vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Súd sa stotožnil s tvrdením v žalobe, že postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia, je rozporný so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s Aarhurským dohovorom, pričom zároveň ním došlo k zásahu do základného práva žalobcov ustanoveného v článku 44 Ústavy SR, v dôsledku čoho z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Paradoxne, Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal pod číslom OU-ZH-OSZP-2016/002265 rozhodnutie zo dňa 03.02.2016, ktorým opakovane rozhodol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa EIA zákona bez odstránenia nedostatkov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Uvedený postup správneho orgánu považujeme za ignorovanie práva a preto žiadame stavebný úrad Mesto Žiar nad Hronom, aby územné konanie podmienil vykonaním posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa EIA zákona v záujme dotknutých obyvateľov mesta a v záujme ochrany životného prostredia.

 

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

       

  • V územnom pláne mesta Žiar nad Hronom je navrhnutá realizácia vodného diela MVE Žiar nad Hronom v r.km 130,137. Návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom je lokalizovaný v r.km 130,113 na rieke Hron, čo predstavuje 24 m posun. Nakoľko nebola riadne posúdená navrhovaná činnosť, nie je možné v územnom konaní posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov!

 

Na základe stanoviska Výskumného ústavu vodného hospodárstva Bratislava (RNDr. Jana Gajdová) zo dňa 04. júna 2015 k materiálu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7 rámcovej smernice o vode“ sa v závere uvádza. Na základe odborného posúdenia predloženého materiálu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, v ktorom sú identifikované predpokladané zmeny fyzikálnych (hydromorfologických) charakteristík útvarov povrchovej vody SKR0004 Hron a SKR0069 Lutilský potok spôsobené realizáciou projektu – výstavbou MVE Žiar nad Hronom možno očakávať, že vplyv predpokladaných identifikovaných zmien v útvare povrchovej vody SKR0004 Hron, ktoré boli posúdené/vyhodnotené ako zmeny trvalé, bude významný do takej miery, že môže byť príčinou postupného zhoršovania jeho ekologického stavu, a to najmä v dôsledku kumulatívneho účinku všetkých hydromorfologických zmien z existujúcich a pripravovaných stavieb MVE na vodný útvar. Na základe uvedených predpokladov projektovú dokumentáciu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ pre navrhovateľa Hydro Company s.r.o. je potrebné posúdiť podľa článku 4.7 RSV. Nakoľko opatrenie zamerané na odstraňovanie sedimentov zo zdrže môže ovplyvniť nielen príslušnú ichtyofaunu v zdrži, ale môže spôsobiť aj narušenie jej bentickej fauny, je nevyhnutné túto činnosť prerokovať aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva, ktorý je podľa § 4 ods. 4 a § 4a ods. 12 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách právnickou osobou poverenou monitorovaním a hodnotením stavu povrchových vôd. Výstavba prehĺbenia koryta rieky Hron pod haťou má byť realizovaná pod dohľadom odborne spôsobilej osoby podľa § 55 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, čo by malo byť zárukou nenarušenia morfológie útvaru povrchovej vody v 700 m úseku pod haťou pre ryby a bentickú faunu.

 

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                        predseda