Ministerstvo životného prostredia SR

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k rozkladu

 

Na základe listu č. 1408/2017-2.3 zo dňa 02.03.2017, ktorým ste nás upovedomili o podanom rozklade proti rozhodnutiu MŽP SR č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017, Vám poskytujeme toto vyjadrenie.

 

            V odvolaní spoločnosti Lʹ Energie verte, a.s. Borská 6, 841 04 Bratislava zo dňa 27.02.2017 sa uvádza stručná charakteristika rýb, patriacich medzi druhy európskeho významu, informácia o rôznych nárokoch rýb na neresové migrácie a preceňované ochranné opatrenia proti poškodzovaniu lužného lesa. Spoločnosťou uvádzaná skutočnosť, že navrhovaná vodná stavba ,,VD Bzenica“ je umiestnená mimo chránených území a najmä území začlenených do sústavy NATURA 2000 nie je pri posudzovaní jej vplyvu a dopadov na funkciu vodného toku, jeho hodnotu a druhové spoločenstvá rozhodujúca. Ministerstvo životného prostredia SR vo svojom rozhodnutí dostatočne zdôvodnilo nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) a nevydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Vodného diela Bzenica. 

            Rieka Hron napriek tomu, že sa nachádza v prvom stupni ochrany tvorí spojnicu viacerých území európskeho významu SKUEV 0393 Dunaj a SKUEV0272 Vozokánsky luh s SKUEV0263 Hodrušská hornatina, SKUEV0265 Suť, SKUEV0266 Skalka, SKUEV1303 Alúvium Hrona, SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0303 Alúvium Hrona a SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry, ktorých predmetom ochrany sú aj druhy rýb európskeho významu v povodí rieky Hron.  Podľa Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín je potrebné z hľadiska ochrany prírody zachovať ekologickú spojitosť sústavy NATURA 2000 a migračnú priechodnosť s minimalizovaním bariérového efektu priečnych stavieb v korytách vodných tokov. Slovenská republika má povinnosť doplniť aktualizovaný národný zoznam území európskeho významu (schválený uznesením vlády č. 577 z 31. augusta 2011) podľa § 27 ods. 6 zákona a článku 4 smernice o biotopoch. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce zo smernice o biotopoch bol dotknutý úsek stredného Hrona od obce Lovča po Tekovskú Breznicu zaradený medzi územia navrhované na zaradenie do zoznamu území európskeho významu v rámci tzv. C etapy. Návrh stredného úseku rieky Hron do zoznamu území európskeho významu je odôvodnené výskytom akvatických a amfibických druhov organizmov a zachovalosťou vodného ekosystému. V strednom úseku  Hrona bol viacerými nezávislými odborníkmi v časovom rozmedzí rokov 2006 až 2014 preukázaný výskyt týchto rýb európskeho významu: hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a boleň dravý (Aspius aspius). V súvislosti so spochybňovaním migračných nárokov týchto rýb je nutné uviesť ich ekologickú charakteristiku. Obidva druhy hrúzov sú reofilné, psammofilné, ikru neochraňujúce druhy. Mrena severná, mrena škvrnitá a boleň dravý sú taktiež reofilné, litofilné, ikru neochraňujúce druhy. Hlavátka podunajská je reofilný, litofilný, ikru zahrabavajúci druh a navyše je endemitom horskej a podhorskej zóny Dunaja a jeho prítokov. Z toho vyplýva, že ide o druhy, ktoré potrebujú pre svoj život prúdivé (lotické) prostredie. V súvislosti s potrebou migrácii rýb treba rozlišovať rozmnožovacie (neresové) migrácie – premiestňovanie z miest zimovania a miest s potravou na neresiská sú typické pre pstruha potočného, podustvu severnú a ďalšie druhy. Potravné migrácie – z miest zimovania alebo neresísk na miesta s potravou. Ide o sezónne migrácie väčšieho rozsahu, napr. podustva severná, mrena severná. Menšie presuny za potravou majú často charakter denných rytmov známych u jalca maloústeho a plosky pásavej. Migrácie spojené so zimovaním – z miest rozmnožovania alebo miest s potravou na zimoviská (riečne kaprovité druhy).

            V zdrži nad vzdutím každej MVE dochádza k zmene prúdenia, ktoré sa výrazne spomalí, čím sa približuje stojatému (lenitickému) prostrediu. Toto prostredie zákonite ovplyvňuje zmenu druhového zloženia vodných organizmov. Jediným limnofilným, ostrakofilným, ikru ukrývajúcim druhom je lopatka dúhová, ktorá prežíva v stojatých a pomaly tečúcich, čistých a prehriatych vodách. Pri realizácii vodnej stavby by s vysokou pravdepodobnosťou bol ohrozený aj jej biotop, pretože by sa zmenili teplotné pomery v zdrži ako aj pod haťou. Okrem spomínaných druhov sa v Hrone v predmetnom úseku vyskytujú pôvodné druhy s  hospodárskym významom, introdukované nepôvodné druhy a potom druhy, ktoré sú chránené zákonom o rybárstve, napr. ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus). Podľa súhrnnej správy o ichtyologických pomeroch rieky Hron v záujmovom území navrhovanej MVE Hronská Bzenica od RNDr. Vladimíra Mužíka z roku 2009, ktorú si objednala spoločnosť Lʹ Energia verte, a.s. a ktorá vychádza z údajov ako je evidencia úlovkov Slovenského rybárskeho zväzu ako aj výsledkov ichtyologických sledovaní rybích spoločenstiev v úseku od Zvolena po obec Kalnica (2006 – 2009), odhadovanú ichtyofaunu predmetného úseku Hrona tvorí 32 druhov rýb, patriacich do 8 čeľadí.

Čeľaď kaprovité – Cyprinidae

Amur biely - Ctenopharyngodon idella Valenciennes, 1844

Kapor pontokaspický - Cyprinus carpio (Linnaeus, 1758)

Lieň sliznatý - Tinca tinca (Linnaeus, 1758)

Pleskáč vysoký - Abramis brama (Pallas, 1811)

Jalec hlavatý - Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758)

Jalec maloústy - Leuciscus leuciscus (Linnaeus, 1758)

Jalec tmavý - Leuciscus idus (Linnaeus, 1758)

Podustva severná - Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758)

Mrena severná Barbus barbus (Linnaeus, 1758)

Mrena Petianova - Barbus peloponnesius (Valenciennes, 1842)

Nosáľ sťahovavý - Vimba vimba (Linnaeus, 1758)

Karas striebristý - Carassius gibelio (Bloch, 1782)

Plotica červenooká - Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758)

Ploska pásavá - Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1782)

Červenica ostrobruchá - Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758)

Pleskáč zelenkavý - Abramis bjoerkna (Linnaeus, 1758)

Belička európska - Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758)

Hrúz fúzatý - Gobio uranoscopus (Agassiz, 1828)

Hrúz bieloplutvý - Gobio albipinnatus (Lukaš, 1933)

Hrúz škvrnitý - Gobio gobio (Linnaeus, 1758)

Lopatka dúhová - Rhodeus amarus (Bloch, 1782)

Boleň dravý - Aspius aspius (Linnaeus, 1758)

Čeľaď šťukovité – Esocidae

Šťuka severná - Esox lucius (Linnaeus, 1758)

Čeľaď sumcovité – Siluridae

Sumec veľký - Silurus glanis (Linnaeus, 1758)

Čeľaď lososovité – Salmonidae

Pstruh potočný - Salmo trutta m. fario (Linnaeus, 1758)

Pstruh dúhový - Oncorhynchus mykiss (Walbum, 1792)

Hlavátka podunajská – Hucho hucho (Linnaeus, 1758)

Čeľaď úhorovité – Anguillidae

Úhor európsky - Anguilla anguilla (Linnaeus, 1758)

Čeľaď treskovité – Gadidae

Mieň sladkovodný Lota lota (Linnaeus, 1758)

Čeľaď slížovité – Balitoridae

Slíž severný - Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758)

Čeľaď ostriežovité – Percidae

Zubáč veľkoústy - Stidostedion lucioperca (Linnaeus, 1758)

Ostriež zelenkavý - Perca fluviatilis (Linnaeus, 1758)

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v strednom úseku Hrona bolo zaznamenaných celkovo 7 druhov rýb európskeho významu, čo predurčuje zaradenie navrhovaného úseku rieky Hron medzi územia európskeho významu, pretože ide o ichtyologicky mimoriadne vzácny biotop.

Rybovod umiestnený na vodnej stavbe treba považovať iba za čiastočne kompenzačné opatrenie, ktorého efektivita sa znižuje v dôsledku výskytu veľkého množstva druhov rýb, kumulatívneho vplyvu ďalších bariér (VD Kozmálovce a iné). Keďže kvalita populácii druhov rýb európskeho významu je na predmetnej lokalite nevyhovujúca až zlá, ďalšia strata  biotopu by mala za následok ohrozenie druhov.

Nesúhlas spoločnosti Lʹ Energia verte, a.s. s návrhom na vyhlásenie stredného úseku Hrona za územie európskeho významu je v tomto prípade irelevantné, pretože spoločnosť nie je a ani nemôže byť vlastníkom vodného toku, ale len priľahlých pobrežných pozemkov.   

Zámer VD Bzenica je od začiatku sprevádzaný absenciou EIA, čo iba potvrdzuje riziká prípadného povolenia výnimky zo zákona a udelenie súhlasu. Domnievame sa, že keby sa vypracovalo komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti vrátane posúdenia početnosti jednotlivých druhov rýb európskeho významu, obojživelníkov a vtákov, vplyvu MVE na stav ich populácii, negatívne vplyvy by výrazne prevýšili prínos vodnej stavby. K prekvapivému zisteniu by sa dospelo pri porovnaní hodnoty biotopu a druhov s prínosom vodnej stavby.

      

Žiadame preto ministra životného prostredia, aby zamietol rozklad od spoločnosti Lʹ Energia verte, a.s. a potvrdil rozhodnutie ministerstva vydané pod č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017 o nepovolení výnimky z druhovej ochrany a nevydaní súhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.   

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda