Okresný úrad Žarnovica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Bystrická 53 

966 81 Žarnovica

                                                                   

Odvolanie proti rozhodnutiu č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým  Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal Záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik  

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe doručeného rozhodnutia č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Záverečné stanovisko, v ktorom súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ podáva proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Správny orgán svoj súhlas s navrhovanou činnosťou podmienil splnením podmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI/3 Záverečného stanoviska. Zároveň uviedol, že neurčitosti, ktoré sa údajne vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie je potrebné vyriešiť v ďalšom povoľovacom procese podľa osobitných predpisov. Sme presvedčení, že mnohé navrhnuté opatrenia ako sú monitoringy mali byť vykonané pred ukončením posudzovania, aby sa odborne a objektívne posúdila navrhovaná činnosť  z hľadiska dopadov na životné prostredie. Všetky neurčitosti ako ich nazval správny orgán, mali byť riešené počas procesu EIA a nie po jeho skončení.

Rozsiahle rozhodnutie pozostáva z charakteristiky navrhovanej činnosti, popisu priebehu posudzovania, stanovísk, pripomienok a odborných posudkov predložených k Správe o hodnotení a vyjadrení správneho orgánu k ich obsahu. Samotné rozhodnutie vo veci a jeho odôvodnenie v rozsahu 1,5 strany obsahuje len konštatovania zväčša prebrané zo Správy o hodnotení.

Po oboznámení sa so záverečným stanoviskom sa domnievame, že správny orgán vydal nezákonne rozhodnutie a to z nasledovných dôvodov.

 

  1. Z procesného hľadiska

Tým, že navrhovaná činnosť v procese EIA bola ukončená vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) správny orgán mal povinnosť postupovať v súlade s ustanoveniami správneho poriadku.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu“.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

Postupom správneho orgánu bolo jednoznačne porušené právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia, a je teda dôvodom na jeho zrušenie.   

Vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je oprávnením všetkých účastníkov, pričom sa môžu vyjadriť nielen k vykonaným dôkazom, ale aj k vyjadreniam iných účastníkov. Vyjadrenie účastníkov možno urobiť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Z už uvedených dôvodov vyjadrenia preto tiež patria k podkladom pre rozhodnutie.

Pre úplnosť dodávame, že vyššie uvedenú vadu konania nie je možno napraviť napr. nahliadnutím do spisu postupom podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, prípadne iným mimoprocesným spôsobom, čo potvrdzuje aj konštantná rozhodovacia prax súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 4Sžp/5/2013 zo dňa 10.02.2015).        

 

  1. Porušenie ústavného práva

Podľa nášho názoru došlo postupom správneho orgánu k porušeniu ústavného článku 44 ods. 2: ,,Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“. K napĺňaniu tejto povinnosti ako súčasti ústavného práva na priaznivé životné prostredie je potrebné, aby procesné práva účastníka konania, neboli v správnom konaní porušené. Je totiž zrejmé, že v prípade, keď sa rozhoduje o zásahu do prírody na základe správneho konania, môže byť ochrana prírody pred týmto zásahom adekvátne vykonávaná len z pozície účastníka tohto konania, pretože iba účastník konania má efektívne prostriedky, ako tento zásah ovplyvniť.

 

III. Porušenie hmotnoprávneho predpisu

Rozhodnutie vo veci obsahuje štruktúru, ktorá vyplýva zo zákona č. 314/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,EIA zákon“).

  1. Záverečné stanovisko (súhlasí)
  2. Odsúhlasený variant – variant č. 2
  3. Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny – 68 podmienok a opatrení
  4. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy
  5. Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou".

 

Správny orgán v rozhodnutí o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení účelovo uviedol, že posúdenie sa opieralo aj o samotné čiastkové analytické prieskumy a posudky, ktoré boli zamerané hlavne na plnenie požiadaviek Rozsahu hodnotenia s uvedením zoznamu 19 dokumentov. Následne v odôvodnení rozhodnutia vo veci správny orgán uviedol, že pri hodnotení podkladov a vypracúvaní záverečného stanoviská sa postupovalo podľa ustanovení zákona, ale neuviedol podľa akého.

Podobne z rozhodnutia nie je jasné, v čom spočívala analýza pripomienok a stanovísk, pretože argumenty uvedené napríklad v stanovisku občianskeho združenia Rieka – združenia na ochranu vodných tokov (ako aj iných účastníkov konania) správny orgán neakceptoval a označil ich ako konštatovania, ktoré polemizujú so závermi v oblasti ichtyofauny. Argumenty a námietky uvedené v stanovisku vychádzajú z dvadsaťročnej praxe súdneho znalca v Odbore: Vodné hospodárstvo, Odvetvie: Rybárstvo a rybnikárstvo a z aktívnej ichtyologickej činnosti spočívajúcej v sledovaní dynamických zmien v ichtyocenózach slovenských riek, ale aj overovaní funkčnosti rybovodov a preto považujeme takéto hodnotenie zo strany správneho orgánu za neprofesionálne a nezákonne.   

V tejto súvislosti uvádzame niekoľko konkrétnych pripomienok zo stanoviska Rieky – združenia na ochranu vodných tokov, s ktorými sa správny orgán v Záverečnom stanovisku  vôbec nevysporiadal.

  • Spracovateľ SOH MVE Hronský Beňadik nesprávne a neodborne stanovil aj kritéria na porovnanie jednotlivých variantov, kedy porovnáva neporovnateľné hodnoty, resp. účelovo zamieňa skutočné prírodné hodnoty v podobe zachovalého riečneho ekosystému rieky Hron za prístup k miestnej prírodno-rekreačnej lokalite alebo revitalizáciu mokrade. Revitalizáciu malej mokrade s otáznym efektom v žiadnom prípade nemožno považovať ako náhradu za riečny ekosystém s hodnotnou hydrofaunou.
  • Navrhovaný rybovod nie je možné v žiadnom prípade považovať za nadštandardný. Šírka rybovodu by musela mať 1/3 šírky vodného toku, čo navrhované riešenie nespĺňa. Okrem toho by rybovod mal mať charakter biokoridora (bypassu) bez vnútorných prekážok a podriaďovania sa prioritným energetickým záujmom. Plánovaná výstavba ďalších vodných stavieb predstavujúcich migračné bariéry v strednom úseku rieky Hron spôsobí nulovú funkčnosť rybovodov a preto ich nie je možné považovať za opatrenie, ktorým sa zabezpečí spojitosť toku v rámci migrácii.
  • Zánik prúdivého ekosystému a zánik populácii viacerých pôvodných reofilných druhov rýb, kde najviac sú ohrozené druhy európskeho významu - hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi) s priamym vplyvom na predmet ochrany navrhovaného ÚEV Stredný tok Hrona nie je možné eliminovať navrhnutým rybovodom!

Prognózy o 50 % funkčnosti rybovodu prezentované RNDr. Drugom na verejnom prerokovaní SOH treba považovať za zavádzajúce a ničím nepodložené. Žiaden rybovod na Slovensku nedosahuje takúto efektivitu. Pri verejnom prerokovaní ako aj v odborných dokumentoch nebol žiaden relevantný dôkaz o funkčnosti rybovodu s takýmito parametrami. 

  • Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!!

Spracovateľ odborného posudku a ani správny orgán pri vypracovávaní záverečného stanoviska neuviedol žiaden protiargument, resp. zdôvodnenie prečo akceptuje navrhovanú činnosť ak má vedomosť o tom, že pôvodný riečny ekosystém s hodnotnou biotou zanikne a navyše je navrhovaný na zaradenie do zoznamu území európskeho významu, kde predmetom ochrany sú ryby.

Máme za to, že správny orgán nesprávne interpretoval výsledky viacerých podkladov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, napr. Ichtyologická štúdia rieky Hron pre potreby povoľovacích konaní vodného diela ,,MVE Hronský Beňadik“, Fisch Consulting, s.r.o., Banská Bystrica, 11/2013 alebo Stanovisko VÚVH k materiálu ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik – podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode vypracovanú Ing. Stanislavom Kelčákom, PhD. 02/2016.

V týchto odborných podkladoch sú údaje, z ktorých vyplýva, že navrhovanú činnosť nie je možné odporučiť z hľadiska jej prevažujúcich vplyvov na  životné prostredie.

Nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu ďalej vidíme v nedostačujúcom a nesprávnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, čo spôsobili nesprávne právne posúdenie celého konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ rozhodnutie nespĺňa niektorú z požiadaviek je takýto akt vadný a nezákonný.

 

Nezákonnosť rozhodnutia spočíva najmä v tom, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil proces správnej úvahy na základe ktorej rozhodnutie vydal, pričom pri tvorbe Rozhodnutia postupoval zjavne podľa ľubovôle, pretože neobjektívne uplatňoval iba časť predostretých argumentov zo strany navrhovateľa a jeho financovaných podkladov. Správny orgán nedostatočne zdôvodnil, prečo napriek nesúhlasnému stanovisku Štátnej ochrany prírody, Správy CHKO Štiavnické vrchy (list č. 835/2016/PM z 22.12.2015) a nesúhlasnému vyjadreniu dotknutého orgánu ochrany prírody, ktorým je Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny (list č. OU-ZC-OSZP-2016/001489 z 16.12.2016) vydal súhlasné záverečné stanovisko, keď v rámci navrhovanej činnosti sú dotknuté predovšetkým záujmy ochrany prírody.   

V stanovisku orgánu ochrany prírody sa uvádza, že najrizikovejším environmentálnym vplyvom MVE Hronský Beňadik okrem trvalých zmien riečneho biotopu v úseku 2,5 km je znemožnenie migrácie tej malej časti rýb, ktorá nenájde vchod do obtokového vodného koridoru. Napriek zaústeniu rybovodu do vodného priestoru s najväčším migračným tlakom rýb máme zato, že realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následne výmene druhového zloženia  v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb. Následkom zmien vyvolaných navrhovanou činnosťou dôjde k poklesu FIS (Slovenského ichtyologického indexu) a tým aj k zhoršeniu ekologického stavu. Daný stav nie je možné vyriešiť akokoľvek dokonalým rybovodom. V stanovisku sa ďalej uvádza, že pri posudzovaní SOH sa malo prihliadať aj na to, že predmetné územie patrí do navrhovaného územia európskeho významu Stredný tok Hrona, identifikačný kód: SKUEV0947. Po zaradení dotknutého územia do ÚEV sa zmení aj stupeň územnej ochrany z 1 na 2, čo by si vyžadovalo súhlas orgánu ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

               

Na základe vyššie uvedených vecných a právnych argumentov žiadame, aby druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie.

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda