Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

 

 Vyjadrenie k podkladom pre vydanie rozhodnutia

 

Na základe listu č. 1743/2017-6.3 zo dňa 15.06.2017, ktorým ste nás oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia o povolení výnimky z druhovej ochrany a vydania súhlasu na zásah do mokrade v súvislosti s výstavbou MVE Žiar nad Hronom, Vám zasielame toto vyjadrenie.

            Vyjadrenie účastníka konania Hydro Company, s.r.o. považujeme za účelové a vo viacerých bodoch za vecne i právne nesprávne.

Z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú v § 35 upravené základné podmienky ochrany osobitne chránených druhov živočíchov, ktoré sú podrobnejšie špecifikované v § 8 vyhlášky. Podľa týchto ustanovení zákona o ochrane prírody a vyhlášky živé jedince osobitne chránených druhov živočíchov (v danom prípade úžovka frkaná, užovka obojková, skokan zelený, kormorán veľký, volavka popolavá, beluša veľká, vydra riečna, trsteniarik obyčajný, rybárik riečny, sliepočka vodná, lyska čierna, vodnár potočný, trasochvost žltý, trasochvost biely, kačica divá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan štíhly, hlavátka podunajská, hrúz Kesslerov, hrúz bieloplutvý, mrena severná, mrena škvrnitá) sú chránené v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 44, § 45 ods. 1 písm. c) až e) zákona o ochrane prírody, a to vo všetkých vývinových štádiách. Chránený je aj ich biotop, teda prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v prirodzených biotopoch, najmä v bezprostrednom okolí miest ich rozmnožovania, zimného spánku, zhromažďovania sa.       

  • Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona o ochrane prírody je zakázané, okrem iného chráneného živočícha úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli.
  • Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody môže ministerstvo povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
  • Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody výnimku podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny možno povoliť:
  1. a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
  2. b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
  3. c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
  4. d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
  5. e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
  • Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.      

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výnimka, o ktorú požiadal Hydro Company, s.r.o. nie je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny dôvodná.

 

Vo vyjadrení sa uvádza viacero nepravdivých tvrdení bez uvedenia relevantných dôkazov. Jedným z nich je tvrdenie, že výstavba MVE neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutých druhov v ich prirodzenom areáli, čo bolo preukázané v Zámere a táto skutočnosť bola údajne potvrdená aj Rozhodnutím. K tomuto tvrdeniu uvádzame, že  každá MVE má negatívny vplyv na vodný ekosystém a funkčnosť aj tých najkomfortnejších rybovodov je nízka. Vybudovaním MVE Hronská Dúbrava sa preukázateľne znížila početnosť pôvodných prúdomilných druhov rýb v rieke Hron (klesajúci trend úlovkov rýb podľa rybárskej evidencie) a povolením ďalšej MVE sa tento trend prejaví ešte výraznejšie. Zhoršujúci sa stav v populáciách pôvodných druhov rýb rieky Hron dokazujú aj viaceré ichtyologické prieskumy ako napríklad ,,Ichtyofauna stredného toku Hrona v úseku Žiar nad Hronom“ (Beleš a Mužík, 2008). V závere ichtyologickej štúdie sa uvádza: ,,Zhoršujúci sa stav ichtyocenózy danej časti toku z hľadiska početnosti a ichtyomasy pôvodných druhov rýb jednoznačne dokumentujú aj štatistiky úlovkov rekreačných rybárov. Na príslušnom rybárskom revíri Hron č. 6 možno v poslednom období pozorovať evidentný výrazný pokles úlovkov predovšetkým jalca hlavatého a nosáľa sťahovavého. Mierny pokles už aj tak nízkych úlovkov je zaznamenaný u mreny severnej a podustvy severnej. Umelé zarybňovanie podustvou severnou sa pritom s výnimkou rokov 2004 a 2005 uskutočňuje na vyššej úrovni. Príčiny súčasného stavu ichtyocenózy na skúmanom úseku Hrona môžu byť viaceré, resp. sa jedná o ich kombináciu. Popri pravidelných antropogénnych zásahoch všeobecne menšieho a lokálneho charakteru, ako sú ťažba štrkov alebo vypúšťanie odpadových vôd, však možno kľúčovú úlohu pripísať predovšetkým izolácii sledovaného úseku Hrona od Dunaja prostredníctvom nepriechodných priečnych migračných bariér a v poslednom období tiež zvýšenému výskytu zimujúcich kŕdľov rybožravého kormorána veľkého.“

Tvrdenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, že zámer obsahuje vhodné a účinné opatrenia na eliminovanie prípadných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie považujeme za zavadzajúce, pretože také neexistujú! Podľa nášho názoru existujú iba opatrenia na zmenšenie negatívnych vplyvov.

Konštatovanie o tom, že rybovod spĺňa všetky požiadavky z Metodickej príručky ŠOP SR neznamená, že bude funkčný.

 

Výstavba MVE nepredstavuje verejný záujem a preto žiadosť o udelenie výnimky nemožno aplikovať na to, že je v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

Z dôvodu zaradenia Stredného toku Hrona do navrhovaného územia európskeho významu, identifikačný kód: SKUEV0947 treba zohľadniť možné dopady na predmet ochrany tohto územia.

 

S vyjadrením odborníka RNDr. Vladimíra Mužíka sa zväčša stotožňujeme, pričom podstatnou otázkou v tomto konaní zostáva, do akej miery bude ovplyvnená migrácia rýb a s ňou súvisiaca reprodukčná schopnosť potrebná na zachovanie priaznivého stavu populácií pôvodných a ohrozených druhov rýb.

 

Vzhľadom na absenciu dôvodu požadovanej výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny a miery rizika ohrozenia priaznivého stavu druhov európskeho významu žiadame, aby ministerstvo žiadosť zamietlo.

 

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda