Okresný úrad Topoľčany

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Nám. Ľ. Štúra 1738

955 40 Topoľčany                 

  Malá vodná elektráreň Topoľčany - stanovisko k zámeru

 

 Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov na základe uverejnenia Oznámenia o zámere podľa § 23 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Vám dáva toto stanovisko.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona EIA ,,Zámer musí obsahovať najmenej dve variantné riešenia navrhovanej činnosti, ako aj nulový variant.“ Podľa ustanovenia § 22 ods. 7 zákona EIA ,,Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa upustí od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä v prípadoch, ak nie je k dispozícii iná lokalita alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, zohľadní sa táto skutočnosť v ďalšom konaní podľa tohto zákona“. Nezákonné upustenie od povinnosti vypracovať variantné riešenie zámeru predstavuje popretie uvedeného účelu zákona EIA. Práve výber z dvoch relevantných variantov a ich porovnanie s nulovým variantom by v zmysle zákona EIA malo predstavovať základ činnosti príslušného orgánu, ktorým by mal ,,včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia“. Z tohto dôvodu žiadame dotknutý orgán o doplnenie nového variantu - derivačný typ MVE mimo koryta vodného toku.       V zámere taktiež absentuje podrobnejšia analýza nulového variantu, s ktorým by sa mali dôkladne porovnávať viaceré variantné riešenia navrhovanej činnosti.

V zámere uvádzané konštatovanie, že nakoľko navrhované riešenie rešpektuje súčasný stav, vychádza z danosti terénu, rešpektuje súčasne platnú legislatívu, súčasné platné technické normy a rad ďalších podmienok súvisiacich s podmienkami realizácie navrhovanej investície a tieto podmienky v rozhodujúcej miere predurčujú zásadné koncepčné riešenie, považujeme za nedôvodné. Na základe tohto nedôvodného konštatovania navrhovateľ požiadal od upustenia od variantného riešenia. Okresný úrad Topoľčany, listom OU-TO-OSZP-2014/004443 zo dňa 26.5.2014 navrhovateľovi vyhovel a upustil od požiadavky variantného riešenia. Z tohto dôvodu je navrhované riešenie popisované v jednom variante.

Vzhľadom na to, že navrhovaná činnosť MVE Topoľčany bude mať spoločne s inými plánovanými alebo už vybudovanými malými vodnými elektrárňami výrazne negatívny vplyv na vodný tok Nitra, ktorý je nadregionálnym biokoridorom, požadujeme zámer variantne posudzovať.

Navrhovaná stavba MVE Topoľčany je situovaná do rkm 95,350 a je riešená ako príhaťová elektráreň. V prípade povolenia stavby bude zasahovať do katastra mesta Topoľčany a obce Práznovce. Z technických parametrov stavby vyberáme tie najpodstatnejšie vo vzťahu k negatívnym vplyvom na životné prostredie.

Horná prevádzková hladina 167, 70 m n. m.

Dolná prevádzková hladina pri Qdim. = 15,00 m3.s-1 157,53 m n. m.

Inštalovaný výkon 400 kW (uvažované rozdelenie na dve turbíny 2x 200 kW)

Hradiaca výška hate (pohyblivá konštrukcia) 3,3 m

Celková dodatočne zatopená plocha 6,78 ha

Dosah vzdutia pri Qdim. od prevádzkovej hladiny v rkm 90,600, celkový cca 99,05 rkm, v kynete od cca 96,900 rkm.

K zdôvodneniu potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite zo strany Ministerstva životného prostredia SR, Sekcie vôd zaujímame toto stanovisko. Podkladom, o ktorý sa opiera zámer MVE Topoľčany z energetického hľadiska je podľa nášho názoru chaotický dokument ,,Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“, proti ktorému bola podaná sťažnosť Komisii Európskych spoločenstiev do Bruselu. Sťažnosťsa týkaporušenia povinností vyplývajúcich z práva EÚ, v ktorej sťažovatelia namietajú, že Koncepcia spôsobuje „podstatné a veľkopriestorové nevratné negatívne zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a v iných ekologických charakteristikách vodných a príbrežných biotopov a ekosystémov, v kvalite vody, podmienkach pre rybárstvo, ochrane a v udržateľnom využívaní krajiny.“ V súčasnosti sa vedie konanie proti MŽP SR. Podľa stanoviska MŽP SR rezort pripravuje prehodnotenie tohto dokumentu. Súčasne upozorňujeme na skutočnosť, že v súčasnosti sa aktualizuje Vodný plán Slovenska, ktorý je strategickým dokumentom a priamo súvisí s týmto zámerom.

Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny sa nachádza v blízkosti lokality, kde sa uvažuje s vybudovaním MVE chránené vtáčie územie SKCHVU031 Tribeč (Vyhláška MŽP SR č. 17/2008 Z. z.), kde práve rieka Nitra v sledovanom úseku tvorí západnú hranicu tohto CHVÚ. Vychádzajúc z toho, že MVE sa má vybudovať na vodnom toku, ktorý je biokoridorom nadregionálneho významu Rieka Nitra – biokoridor hydrický a terestrický, tvorený vodným tokom a brehovou vegetáciou, v riešenom území posilnený plochou mŕtveho ramena so zvyškami pôvodnej vegetácie ako aj výskytom mokradi lokálneho významu, ktoré majú miestny hydrologický význam a súčasne sa vyznačujú svojou ekostabilizačnou funkciou, napr. ako liahniská obojživelníkov a produkciou pôvodných druhov rýb je potrebné navrhovanú činnosť spoločne s ostatnými existujúcimi a plánovanými MVE v povodí rieky Nitry dôkladne variantne posúdiť osobitne vo vzťahu k sústave chránených území začlenených do NATURA 2000  a zvlášť vo vzťahu k lokálnym chráneným a významným biocentrám.         

 

Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

  •          ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd, čo pre predmetnú stavbu platí,
  •          ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia). V tomto prípade stavba bude mať za následok ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu a pritom existuje spôsob, ktorý bude oveľa lepší z hľadiska životného prostredia, t.j. realizácia nulového variantu.

Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s Rámcovou smernicou o vodách (RSV)

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Nitra v úseku od rkm 111,80 do rkm 00,00 s dĺžkou 111,80 km kandidátom na HMWB/AWB. Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!!

Z objektívnych dôvodov preto žiadame príslušný orgán ochrany prírody, aby zakázal povolenie novej migračnej bariéry na rieke Nitra, ktorá bude mať preukázateľný negatívny vplyv na biokoridor rieky Nitra ako aj na územia začlenené v sústave NATURA 2000, ktoré Nitra navzájom spája.

Hlavnými producentmi komunálnych odpadových vôd v povodí Nitry sú najmä ČOV Prievidza, ČOV Topoľčany, ČOV Nitra a ČOV Nové Zámky. Medzi najvýznamnejších priemyselných znečisťovateľov patria firmy v aglomerácii Prievidze – chemický podnik Novácke chemické závody v Novákoch a Elektrárne Nováky v Zemianskych Kostoľanoch. Vysoko negatívny vplyv na samočistiacu schopnosť vodného toku Nitry potvrdzuje aj  monitoring, ktorý sa uskutočnil na troch lokalitách, pričom jedna z nich bola v Nitrianskej Strede rkm 91,10. Výsledky monitoringu preukázali, že v roku 2010 neboli splnené požiadavky nariadenia Vlády v časti A – všeobecné ukazovatele v ukazovateli N-NO2. Zároveň nebola splnená požiadavka pre sapróbny index biosestónu.

            Z hľadiska rybárskeho hospodárenia najrizikovejším vplyvom MVE je vytvorenie bariéry v toku a ovplyvnenie migrácie rýb a ostaných organizmov vodnej fauny rieky. Okrem toho aj zmena prúdiveho (lotického) prostredia na stojaté (lenitické) prostredie. Ich lokálny škodlivý účinok na prírodu možno charakterizovať nasledovne:

  •   narušenie transportu materiálu a živín dolu tokom – obmedzením a spomalením pohybu plavenín a splavenín ako aj väčším ukladaním jemných sedimentov v zdrži,
  •   zhoršenie kvality vody z dôvodu kumulácie znečisťujúcich látok, nepriaznivé zmeny v kyslíkovom režime a zníženie samočistiacej schopnosti toku,
  •   obmedzenie migrácie rýb a ostatných vodných organizmov,
  •   narušenie oživenia toku zmenou dnového substrátu, zníženie potravných a reprodukčných možností rybích populácií,
  •   narušenie pobrežných biotopov – výrubom brehových porastov a odumretím vplyvom trvalého zatopenia koreňových systémov.

 

Oveľa škodlivejší je synergický vplyv sústavy (kaskády) MVE na prírodu a krajinu. Pritom rybárstvo je poškodzované v najväčšom rozsahu. Zahusťovaním výstavby MVE dôjde:

  •   k premene prúdivej rieky (v ktorej žije prúdomilné rastlinstvo a živočíšstvo) na kaskádu prírodne chudobnejších vzdutí nad MVE a prehĺbení pod MVE, kde nebude môcť prežívať väčšina pôvodných druhov živočíšstva a rastlinstva, ktorá v súčasnosti vytvára prírodný charakter toku,
  •   k likvidácií pobrežných ekosystémov, a tým aj ku ekologicky významnej sérii prerušení biokoridorov,
  •   k zvýšeniu chemického aj bakteriologického znečistenia, ktoré je schopné pri nárazovom vypláchnutí väčším prietokom spôsobiť úhyn rýb,
  •   k strate samočistiacej schopnosti plytkej prúdivej vody,
  •   k zaneseniu súčasného piesčitého, štrkového, kamenistého alebo ,,ozeleneného“ dna, dôležitého v životnom cykle rýb, ale aj kyslíkotvorných mikroorganizmov,
  •   k zmene rýchlosti prúdenia vody a tým k radikálnej zmene pomerov vodného živočíšstva.

 

Negatívny vplyv MVE Topoľčany výrazne poškodí vodný ekosystém rieky Nitra,  ktorý je nadregionálnym biokoridorom a nebude ho možné adekvátne nahradiť kompenzačnými opatreniami. Rybovod v žiadnom prípade nie je možné považovať za podmienku eliminujúcu vytvorenie migračnej bariéry. Účinnosť rybovodov je veľmi nízka, pretože sú vysoko selektívne pre ryby a ich parametre sú poddimenzované vo vzťahu k šírke koryta vodného toku.

 

Najrizikovejším environmentálnym vplyvom MVE Topoľčany je vytvorenie migračnej bariéry v toku, pričom funkčnosť najlepších rybovodov sa pohybuje podľa odborných odhadov na úrovni 10 – 15 %. Toto nízke percento nezaručuje prežitie pôvodnej ichtyofauny rieky Nitry. Aké veľké percento rýb nájde ústie do rybovodu závisí od množstva faktorov (poloha rybovodu, vhodnosť typu, technické parametre a jeho zaústenie). Vytvorením niekoľko 100 m dlhého vzdutia vody v zdrži a prehĺbením koryta pod vodnou stavbou sa zmení biologické osídlenie rieky Nitra. Na oveľa dlhšom úseku rieky dôjde k nahradeniu terajších prúdomilných organizmov nepôvodnými organizmami stojatých, resp. pomaly tečúcich vôd. Pri posudzovaní zámeru treba počítať s vplyvom sústavy MVE, ktorých hustota na rieke Nitra sa pohybuje v cca 3 až 5 km vzdialenostiach. V takomto prípade je kumulatívny vplyv tak výrazný na nadregionálny biokoridor, že s istotou možno tvrdiť, že stratí funkciu biokoridora umožňujúceho migráciu vodných živočíchov, z ktorých viaceré sú druhmi európskeho významu a dôjde k zániku ich populácii v dôsledku prestavby druhového zloženia vodných organizmov, ktoré budú nahradené menej náročnými tzv. plastickými druhmi ako i nepôvodnými a inváznymi druhmi.

Odporučením a následne povolením navrhovanej činnosti sa naruší významný prvok ÚSES biokoridor Rieka Nitra.       

Navrhovanou činnosťou bude ohrozený aj majetok obyvateľov a potenciál  cestovného ruchu. Najväčšou hodnotou daného územia sú posledné fragmenty prirodzených úsekov rieky bez bariér. Zároveň vytvárajú do budúcnosti veľký potenciál rozvoja cestovného ruchu na strednom Ponitrí.

V zámere sa uvádza, že environmentálne kritéria uprednostňujú nulový variant, ale len v prípade, ak by sa nerealizovala žiadna MVE. Ďalej sa v ňom uvádza, že vzhľadom na hydroenergetický potenciál, s ktorého využitím počíta aj koncepcia schválená Vládou SR, je predpoklad, že aj v prípade keby navrhovateľ nerealizoval svoj zámer, prišiel by iný návrh využitia hydroenergetického potenciálu v danom úseku rieky Nitra. Environmentálne kritéria uprednostňujú nulový variant, čo je podstatné a rozhodujúce. Ostatné považujeme za nelogické a účelové konštatovanie, ktoré nemá s posudzovaním nič spoločné, iba to ako pomôcť presadiť MVE.       

Žiadame preto, aby bol zámer doplnený aj o iné environmentálne varianty, podrobne analyzoval nulový variant ako aj kumulatívne vplyvy sústavy MVE na vodnom toku Nitra. Zároveň žiadame akúkoľvek listinnú korešpondenciu doručovať na adresu združenia.

 

 S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda

 

 

Príloha: Stanovy OZ Rieka

              Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla (IČO)