Okresný úrad Žarnovica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Bystrická 53

966 01 Žarnovica                  

  Stanovisko k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Vodné dielo Rudno nad Hronom“

 

Na základe uverejnenia Správy o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Vodné dielo Rudno nad Hronom“ (ďalej len ,,SOH“) podľa § 35 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon“), Vám Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov dáva toto stanovisko.

 

V časti “Vodná biota” (s. 46 - 49) sa píše: “V dotknutom území predstavuje Hron typickú podhorskú rieku s normálnym zložením ichtyofauny. Má bohato členité dno a príbrežnú líniu, je v ňom dostatok prúdivých úsekov i tíšin, dobrá turbulencia vody a množstvo vhodných úkrytov. Dno toku je tvorené prevažne kamenito - štrkovým materiálom. Kvalita vody toku je mierne ovplyvnená komunálnym znečistením z väčších obcí v povodí nad zámerom. Celkový stav vodnej bioty a čistoty prostredia je na dobrej úrovni, čomu nasvedčujú aj hydrobiologické analýzy a výsledky chemických analýz z predošlého obdobia. Saprobita sa pohybuje obvykle v oblasti betamezosaprobity, index býva 2,0 - 2,4 a trieda čistoty II. – III.”

 

Časť Vplyv na vodné ekosystémy (s. 91) uvádza: “Pri zdržiach (vzdutá hladina nad hydrouzlom) objem vody zatopenej plochy sa vymení za niekoľko hodín maximálne v priebehu 4 dní. V zdržiach sa nevytvára letná stratifikácia (rozdelenie vodného stĺpca na hornú teplejšiu a spodnú chladnejšiu vrstvu). Zdrže sú de facto iba rozšíreným korytom rieky. Vybudovaním hate dôjde k spomaleniu prúdenia v hlavnom toku, čo bude znamenať, že najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb.”

Toto je dôležitá časť textu SOH, pretože priznáva, že “najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb”. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV (detailnejšiu analýzu príčin poklesu FIS uvádzame nižšie).

Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese:

(http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

Text na s. 91 teda naznačuje, že výstavba VD Rudno nad Hronom bude v rozpore s RSV, čo sa potvrdzuje aj v ďalších častiach SOH!

 

“Po výstavbe vodného diela vytvoria podmienky, ktoré vyhovujú druhom rýb, ktoré uprednostňujú mäkšie mierne zanesené dno a pomalší prúd toku. Aktuálne prevažujúce reofilné druhy, zanesením dna zdrže stratia nevyhnutný štrkovo - kamenitý neresový substrát. Po zohľadnení zmien v toku po výstavbe vodného diela predpokladáme najmä ústup podustvy a mreny z lokality dotknutej VE a MVE, ich miesto zaujmú ekologicky menej žiaduce druhy rýb limnofilné a indiferentné druhy pomaly tečúcich vôd uspokojujúce sa s rôznorodým neresovým substrátom. Zároveň sa zmení spektrum potravinového reťazca, lebo sedimentáciou jemného materiálu sa lokálne zníži plocha biologicky aktívne využívaného povrchu dna pre drobné bentické organizmy. Keďže väčšina tunajších rýb sú reofilné (prúdomilné) druhy, stratia vyhovujúci biotop. Predpokladáme úbytok predovšetkým juvenilných štádií reofilných rýb. Tie naopak môžu nájsť útočisko v biokoridore, ktorý vytvorí v danej oblasti jedinečný biotop, poskytujúci ochranu juvenilných štádií.”

 

Text na s. 93 je snahou bagatelizovať vplyv MVE, v skutočnosti však opäť indikuje, že výstavba VE Rudno nad Hronom bude v rozpore s RSV:

“Tým, že sa lokálne zvýši populácia limnofilných rýb, ktoré slúžia ako potrava pre dravé druhy a je pravdepodobné, že sa zvýši výskyt dospelých jedincov ekologicky aj rybársky žiaducich dravých rýb (zubáč, šťuka) a iných druhov (amur, plotica, belička, tolstolobík), ktorým bude zmenený biotop viac vyhovovať. Z rybárskych skúseností je napríklad najlepší 

výskyt mreny v prudkých úsekoch pod prahmi, alebo pod priečnymi prekážkami v rieke, kde je voda rýchlo prúdiaca. Predpokladaný úbytok mreny nad haťou sa preto môže vykompenzovať nárastom počtu jedincov pod haťou a v oblasti prepadu vody cez vakovú hať a vo vývare od turbín. V prípade preplachu hate počas veľkých vôd, kedy bude vaková hať vypustená dôjde k vypláchnutiu rybích spoločenstiev limnofilných rýb v nadhatí do koryta rieky pod haťou, kde si prepláchnuté jedince budú musieť nájsť nový im vyhovujúci habitát – buď sa vrátia cez rybovod, no je najviac pravdepodobné, že sa usadia v iných lokalitách s pomalšie prúdiacovu vodou – iná zdrž MVE / vzdutý prah / meander pod vodným dielom a podobne. Vplyv na ichtyofaunu bude preto spočívať predovšetkým v zmene lokalizácie a druhového zloženia rybích spoločenstiev v dotknutej lokalite oproti súčasnému stavu”.

 

V časti “Vplyvy” (s. 107) sa uvádzajú ďalšie významné skutočnosti indikujúce, že výstavba VE Rudno nad Hronom bude v rozpore s RSV, pretože dôjde k zhoršeniu ekologického stavu Hrona:

Ichtyofauna

“Realizáciou VD Rudno nad Hronom (rkm 101,00) v zmysle „Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“ sa priamo ovplyvní úsek rieky od Žarnovice (r.km 107,00) po Rudno nad Hronom (r.km 99,00). Z pohľadu biokoridoru nadregionálneho významu je však oblasť vplyvov na riečny ekosystém ďaleko väčší a siaha až po koniec podhorskej rieky (oblasť Brezna), pokiaľ by za prírodných podmienok siahala migrácia ťažných druhov rýb predovšetkým u druhov s dlhou migráciou predovšetkým až z Dunaja. Vplyv na ichtyofaunu bude z dôvodov opísaných v kapitole C.III.7.1 vplyvy na faunu spočívať predovšetkým v zmene lokalizácie a druhového zloženia rybích spoločenstiev v dotknutej lokalite oproti súčasným.”

 

Predpokladaný kumulatívny vplyv spolu s viacerými vodnými dielami na rieke Hron Stráňai, Andreji, 2012 uvádzajú, citujeme: "Rieka Hron predstavuje významný biokoridor. V prípade výstavby len samotnej MVE s kvalitným rybovodom a so zachovaním dostatočne dlhého voľného úseku koryta nebude dochádzať ku kumulácii negatívnych vplyvov na jeho ekosystém. Výstavbou MVE Bzenica situovanej 13,3 km nad plánovanou MVE Rudno nad Hronom sa už dostaví kumulatívny účinok. Dôjde k zániku časti prirodzených prúdivých úsekov a určitá časť toku Hrona sa premieňa na sústavu ekologicky menejhodnotných a chudobnejších vzdutí. V takomto prostredí sa prúdomilné vodné spoločenstvá zmenšia a rozdrobia." Koniec citátu.

Poznámky k dokumentu Kapitola C.XIV. Špecifické požiadavky hodnotenia vplyvov na životné prostredie (Plnenie podmienok Rozhodnutia OU Žarnovica pre VD Rudno nad Hronom)

Nie je jasné, na základe čoho dospeli autori ku konštatovaniu (s. 48), že: “3. vychádzajúc zo skutočnosti, že v kritériu "vzdutie", ktoré spôsobujú priečne stavby (MVE) boli identifikované v čiastkovom povodí Hrona len 2 takéto stavby - dá sa predpokladať: navrhovaná činnosť v predmetnom VÚ nebude svojim zavzdutím o 2,25 m patriť pod túto kategórie a tým ani pod kritérium c) Hydrologické zmeny.”

Naopak, možno súhlasiť z konštatovaním, že: „1. navrhovaná činnosť v predmetnom VÚ patrí pod kritérium: a) Narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov“ Významného omylu sa autori SOH dopustili na s. 50:

2.3.4 Opatrenia na redukovanie hydromorfologických vplyvov Opatrenia na zabezpečenie pozdĺžnej kontinuity riek a biotopov:

V súlade s týmto návrhom programu opatrení je potrebné aby navrhovaná činnosť VD Rudno nad Hronom zabezpečovala min. tieto opatrenia:

1. vodná stavba musí byť spriechodnená funkčným biokoridorom:

 ktorého projekt bude vypracovaný v súčinnosti so spracovateľom ichtyologickej štúdie pre predmetný úsek Hrona a s MO SRZ v Žarnovici a bude schválený Správcom vodného toku,

 funkčnosť biokoridoru bude trvalo monitorovaná odborníkmi z oblasti ichtyológie a hydrobiológie a v spolupráci s MO SRZ v Žarnovici a vyhodnocovaná bude na ročnej báze,

 funkčnosť biokoridoru bude v prípade požiadaviek upravovaná a optimalizovaná,

 priestor biokoridoru bude zabezpečený proti vstupu nepovolaných osôb,

 vtok ku turbínam MVE bude vybavený elektronickým zariadením pre odplašovanie rýb a iných vodných živočíchov (vydra, bobor,..)

Omyl spočíva v tom, že žiaden biokoridor nezabráni signifikantnej zmene zloženia ichtyocenózy, čo priznáva aj samotná SOH (pozri vyššie).

SOH túto kapitolu uzatvára takto, citujem:

2.4 Záver (s. 51-52)

Vodný plán Slovenska, ktorý je jedným z nástrojov pre implementáciu RSV v podmienkach SR a ktorého záväzná časť bola vyhlásená nariadením vlády SR č. 279/2011 Z. z., stanovuje tieto opatrenia na elimináciu hydromorfologických vplyvov:

1. Zabezpečiť pozdĺžnu kontinuitu riek a biotopov odstránením ich narušenia spôsobeného vodnými stavbami, ...

Výstavbu VD možno považovať ako pozitívnu vo vzťahu k znečisteniu povrchových vôd živinami (dusík, fosfor), nakoľko znižuje riziko erózie pôdy, ktorá je podľa analýzy prezentovanej vo Vodnom pláne Slovenska jedným z hlavných zdrojov znečisťovania povrchových vôd fosforom.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s požiadavkami Rámcovej smernice o vodách, a následne ani s národnou legislatívou, za predpokladu splnenia navrhnutých opatrení, ktorými je možné dosiahnuť dobrý ekologický stav.

TOTO JE DEMAGÓGIA, takýto záver nie je podložený argumentmi vyplývajúcimi z ichtyologických prieskumov a ostatných analýz!!!

 

3. Ovplyvnenie akvatickej populácie zmenou prietokového režimu (s. 52)

 

Poznámka: Pojem „akvatická populácia“ je v tomto kontexte nezmyselný, odborne neodôvodniteľný a svedčí o tom, že túto časť SOH vypracovali autori, ktorí nemajú príslušné vzdelanie potrebné na takúto analýzu.“

Ďalší dôležitý text sa nachádza na s. 57:

Kap. 7 Zhrnutie

K tomuto zhodnoteniu nemáme žiadne výhrady, je spracované kvalitne, závery sú podložené faktami a údajmi z ichtyologických prieskumov.

Poznámka: biokoridor negatívne vplyvy spomínané na s. 57 nerieši

Takisto text na s. 59 je korektný:

Citujeme:

1. Ichtyofauna rieky Hron v úseku Žarnovica – Rudno nad Hronom

V roku 2012 vykonaný ichtyologický prieskum podáva druhové zloženie ichtyofauny v uvedenom úseku rieky Hron. Z neho je zrejmé, že úsek je ešte neovplyvnený výstavbou vodných stavieb na Hrone a ichtyofauna vykazuje konštantnú druhovú diverzitu, typickú pre stredný tok Hrona. Tento stav, t.j. 20 druhov rýb sa však z roka na rok čiastočne mení vplyvom hydrologických zmien, čoho príkladom je napr. výskyt pstruha potočného (Salmo trutta m. fario) a čereble pestrej (Phoxinus phoxinus) nachádzajúcej sa počas prieskumov len na krátkom úseku vtoku Hodrušského potoka do Hrona. Počas prieskumov však absentovali niektoré druhy rýb, nachádzajúce sa nad i pod uvedeným úsekom, resp. objavujúce sa v časoch ich migrácie. Jedná sa o nasledovné druhy: jalec maloústy (Leuciscus leuciscus), mieň sladkovodný (Lota lota), úhor sťahovavý (Anguilla anguilla) a poprípade pstruh dúhový

(Oncorhynchus mykiss), dostávajúci sa do toku počas splavovania z horných partií Hrona pri povodniach a hydrologické pomery v tomto úseku mu vyhovujú k prežívaniu.

 

Odstavec na s. 63, ktorý popiera všetko opísané na s. 59 - 63:

„Pretože ovplyvnený úsek nie je príliš veľký, dá sa predpokladať, že realizácia stavby nebude mať za dôsledok zníženia druhového bohatstva rýb v úseku Žarnovica – Rudno nad Hronom, avšak za predpokladu kvalitného rybieho prechodu, najlepšie bypass-u s celoročnou prevádzkou a nielen v období špičkových neresových migrácií v období apríl – jún. Počas celého roka prebiehajú okrem neresových migrácii aj migrácie priestorové, potravné i diurnálne a iné.“

Predpoklad, že realizácia stavby nebude mať za dôsledok zníženia druhového bohatstva rýb v úseku Žarnovica – Rudno nad Hronom je v príkrom rozpore s biologickými (ryby, bentos) dátami nazbieranými za účelom posúdenia vplyvu predmetnej MVE (pozri príslušné časti SOH) a nemožno ho akceptovať ani „za predpokladu kvalitného rybieho prechodu“.

 

Časť 2.2.13 Posúdiť kumulačný vplyv MVE s už existujúcimi priečnymi bariérami na toku Hron (s. 82) je významná, pretože tu absentuje posúdenie kumulačného vplyvu MVE na biotu, najmä na rybie spoločenstvo (ichtyocenózu).

 

Významnou časťou je tiež text na s. 131 a ďalej:

2.2.16 Preukázať súlad s RSV - rámcová smernica o vode, projektom „Revitalizácie rieky Hron" - preukázať súvislosť medzi RSV, projektom a navrhovanou činnosťou s požiadavkami článku 4.7 pre odporúčaný Variant C. Vyhodnotiť ekologický stav dotknutého útvaru povrchových vôd a to súčasný ako aj po výstavbe, v prípade predpokladaného zhoršenia stavu posúdiť splnenie podmienok pre uplatnenie výnimky podľa článku 4.7.

 

Z tejto časti je urobený nasledujúci Záver (s. 147):

„Výstavba vodného diela súvisí predovšetkým s hydromorfologickými zmenami, ktoré by mohli, za určitých okolností, zmeniť prirodzenú štruktúru povrchových vôd a substrát koryta rieky, ktoré sú významné pre poskytnutie vhodných biotopov a podmienok pre prirodzenú udržateľnosť vodnej populácie.“

 

(s. 148):

„Dopady, ktoré vyplývajú z povahy navrhovanej činnosti a ktoré nie je možné ovplyvniť opatreniami, sa týkajú zmeny dynamiky (rýchlosti toku), hlavne v krátkom úseku zdrže.“

Z uvedeným záverom súhlasíme, pretože dôjde k signifikantnej zmene ichtyocenózy, čo bude mať z následok poklkes FIS a tým aj zhoršenie ekologického stavu.

Konštatovanie:

„Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s požiadavkami Rámcovej smernice o vodách, a následne ani s národnou legislatívou, za predpokladu splnenia navrhnutých opatrení, ktorými je možné dosiahnuť dobrý ekologický stav.“ (s. 148)

Toto tvrdenie je omyl, pretože biokoridor, akokoľvek dokonalý by bol, nerieši „Dopady, ktoré vyplývajú z povahy navrhovanej činnosti a ktoré nie je možné ovplyvniť opatreniami, sa týkajú zmeny dynamiky (rýchlosti toku), hlavne v krátkom úseku zdrže.“ (s. 148). Skutočným dopadom bude zhoršenie ekologického stavu (biologický element rybie spoločenstvá) až na triedu 4 alebo 5.

 

Na s. 157 sa uvádza:

„V tesnej blízkosti záujmového úseku sa nepripravuje žiadny zásah do vodného toku. Nad tým sa pripravuje výstavba týchto MVE (v zmysle Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, Príloha č.3 „Strategicky významný technicky využiteľný hydroenergetický potenciál pre MVE“):

- v rkm 113,550 MVE Bzenica

- 119,400 MVE Hliník nad Hronom

- 1130,100 MVE Žiar nad Hronom

- 134,720 MVE Šášovské podhradie 

- 138,600 MVE Jalná

- 143,070 je v prevádzke MVE Hronská Dúbrava“

Tento výpočet dokazuje, že pri realizácii týchto stavieb dôjde k flagrantnému porušeniu zásad RSV, pretože vzhľadom na zásadnú zmenu charakteru biotopov (najmä rýchlosť prúdu) v nijakom prípade nebude možné dosiahnuť dobrý ekologický stav (trieda 2), naopak, už teraz je možné na základe ichtyologických prieskumov, ktoré boli vykonané pri monitoringu zameraného na implementáciu RSV, ako aj Natura 2000, dôjde k zhoršeniu ekologického stavu na triedy 4 až 5.

Významné sú texty na s. 167:

Citujeme:

2. Predpoklad vývoja ekologického stavu dotknutého útvaru povrchových vôd po výstavbe

V procese ďalšieho prípadného projektovania stavby Vodné dielo Rudno nad Hronom bude konštrukcia a prevedenie tejto vodnej stavby zadefinované na základe pripomienok a podmienok Správcu vodného toku a dotknutých organizácií a potom opätovne dopracované schvaľované v územnom a stavebnom konaní. Už teraz je technický návrh viac krát prepracovaný - po 4 ročnej technickej a projektovej príprave a procese environmentálneho posudzovania variantov A, B a variantu C. Vyššie boli stanovené návrhy opatrení a ďalšie podmienky a realizácie opatrení budú stanovené vo vyšších stupňoch projektovej dokumentácie. Môžeme predpokladať, že po chválení dokumentácie pre stavebné konanie a kontrolou realizácie výstavby a po uvedenia do prevádzky nebude stavba VD Rudno nad Hronom dôvodom zhoršovania ekologického stavu dotknutého útvaru povrchových vôd.

 

3. Posúdenie splnenia podmienok pre uplatnenie výnimky podľa článku 4.7. Smernice 2000/60/ES – v prípade predpokladaného zhoršenia stavu

Na základe vyššie uvedených posúdení súčasného ekologického stavu dotknutého útvaru povrchových vôd a predpokladu, že po chválení dokumentácie pre stavebné konanie po uvedení do prevádzky nebude stavba VD Rudno nad Hronom dôvodom zhoršovania ekologického stavu dotknutého útvaru povrchových vôd nebude naplnená ani jediná z podmienok pre uplatnenie výnimky podľa článku 4.7. Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.

Toto sú úplne nesprávne a nepodložené konštatovania!

 

Na základe uvedených argumentov a predchádzajúcich stanovísk k navrhovanej činnosti, namietame SOH ako aj proces tejto navrhovanej činnosti v zmysle zákona EIA. 

 

 

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda