Vytlačiť
Kategória: Dokumenty OZ Rieka
Prečítané: 1438x

Stanovisko k zámeru ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“

Okresný úrad Žiar nad Hronom
odbor starostlivosti o životné prostredie
Nám. Matice slovenskej 8
965 01 Žiar nad Hronom

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov na základe uverejnenia Oznámenia o zámere podľa § 23 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,EIA zákon“), Vám dáva toto stanovisko.

Napriek tomu, že navrhovaná činnosť je podľa prílohy č. 8 EIA zákona svojimi parametrami zaradená v kapitole č. 10 Vodné hospodárstvo, položke č. 1 Priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo akumuláciu vody vrátane suchých nádrží v časti B – zisťovacie konanie – s výškou hrádze nad základovou líniou od 3 m do 8 m, je potrebné prihliadať na smernicu o EIA.

Smernica o EIA obsahuje v prílohe II. bode 3 písm. h) položku ,,Zariadenia na výrobu hydroelektrickej energie“.

V prílohe III k smernici o EIA sa stanovujú výberové kritéria uvedené v článku 4 ods. 3:

1. VLASTNOSTI PROJEKTOV

Projekty sa musia posudzovať najmä so zreteľom na:

a) veľkosť projektu,

b) prepojenie s inými projektmi,

c) využitie prírodných zdrojov,

d) produkcia odpadu,

e) znečistenie a poškodenie,

f) riziko nehôd predovšetkým vzhľadom na použité látky a technológie.

2. UMIESTNENIE PROJEKTOV

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v pravdepodobne zasiahnutej zemepisnej oblasti, a najmä:

a) súčasné využitie územia,

b) relatívny dostatok, kvalita a regeneratívna schopnosť prírodných zdrojov v oblasti,

c) absorpčná schopnosť prírodného prostredia, najmä so zreteľom na:

i) močariská,

ii) pobrežné oblasti,

iii) horské a lesné oblasti,

iv) prírodné rezervácie a parky,

v) oblasti vyčlenené alebo chránené právnymi predpismi členských štátov, špeciálne chránené oblasti určené členskými štátmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

vi) oblasti, v ktorých už boli prekročené environmentálne kvalitatívne štandardy stanovené právnymi predpismi Únie,

vii) husto obývané oblasti,

viii) krajiny s historickým, kultúrnym alebo archeologickým významom.

3. VLASTNOSTI POTENCIÁLNEHO VPLYVU

Prípadné významné vplyvy projektov sa musia zvážiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch 1 a 2, a najmä vzhľadom na:

a) rozsah vplyvu,

b) cezhraničný vplyv,

c) veľkosť a komplexnosť vplyvu,

d) pravdepodobnosť vplyvu,

e) trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu.

 

V zámere sa uvádza, že činnosť je navrhnutá v dvoch realizačných variantoch. Upravený predložený 2. variant zámeru sa od prvého variantu líši hlavne v nasledujúcich parametroch:

- ročná výroba elektrickej energie je v 2. variante výrazne väčšia o 4,716 GWh,

- má väčší prietok turbín a väčší maximálny hrubý spád (o 1,5 m),

- maximálna prevádzková hladina zdrže je o 0,30 m vyššie, t.j. na kóte 245,80 m n. m.,

- prehĺbenie pod MVE je výrazne dlhšie o 475 m s poklesom hladiny Hrona väčším o 1,2 m,

- má o 1 haťové pole viac, pričom má klapkovú hať (nie gumený vak ako v 1. variante),

- 2. variant nemá navrhnutý objekt vodného sklzu na splavovanie člnov,

- nemá navrhnutý ani objekt štrkového priepustu,

- má odlišný typ obtokového rybovodu.

V obidvoch variantoch ide o príhaťovú MVE nachádzajúcu sa v r.km 130,137.

Variant 1 má inštalovaný výkon 2000 kW, gumený vak s hradiacou výškou 4 m. Dĺžka prehĺbenia koryta pod haťou je 705 m. Na pravej strane je plánovaný veľkokomorový  prepážkový rybovod s dĺžkou 200 m a šírkou pri hladine 4,5 – 5 m. Šírka rybovodu v dne sa neuvádza! Maximálny prietok v rybovode je 1,0 m3.s-1. Pozdĺžny sklon dna rybovodu je 1:40 (2,5 %).

Variant 2 má inštalovaný výkon 2720 kW, klapku s hradiacou výškou 5,50 m. Dĺžka prehĺbenia koryta pod haťou je 1180 m. Na pravej strane je plánovaný obtokový komôrkový rybovod s dĺžkou 217 m, šírkou pri hladine 3,5 – 4,0 m a šírkou v dne 1,5 m. Maximálny prietok v rybovode bude 0,8 m3.s-1.

Pri obidvoch variantoch sa uvažuje s inštalovaním zariadenia na monitorovanie rýb v podobe bioskenera alebo podvodnej kamery vo vtokovej časti. Rovnako sa uvažuje s navádzacím prítokom do ústia rybovodu pod haťou, ktorého úlohou bude vábiť ryby do otvoru rybovodu. Tento dotovaný prítok slúžiaci na vábenie rýb do rybovodu je v porovnaní s prietokom pod turbínou nedostatočný a jeho význam zanedbateľný. Spracovateľ zámeru obidva varianty rybovodu obhajuje z dôvodu, že spĺňajú všetky parametre podľa limitov Metodickej príručky Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ,,Spriechodňovanie migračných bariér na tokoch“ pre mrenové pásmo.        

Navrhovaná činnosť v dvoch predložených variantných riešeniach je podľa nás takmer identická, pretože neposkytuje iné technologické riešenie a umiestnenie s rozdielnym dopadom na životné prostredie. Toto považujeme za porušenie základného princípu EIA zákona, ktorým je invariantnosť!

Parametre rybovodov sú v pomere k veľkosti rieky Hron v predmetnom úseku poddimenzované. Šírka rybovodu pri variante 1 nie je uvedená a pri variante 2 dosahuje len 1,5 m, čo je absolútne neprijateľné. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že navrhované rybovody sú funkčnými rybovodmi. Funkčnosť rybovodov sa overuje až pri ich prevádzkovaní prostredníctvom monitoringu. Rybovody treba považovať za vysoko selektívne zariadenia pre jednotlivé druhy rýb ako aj ich množstvá vyskytujúce sa v ohraničenom prostredí. Pri vyššej hustote migračných bariér na krátkom úseku je aj pri tých najlepších rybovodoch funkčnosť nízka až nulová.

To, že parametre rybovodu boli riešené podľa odporúčaní schválenej Metodickej príručky ŠOP SR pre posudzovanie, navrhovanie a monitorovanie rybovodov (Druga, ŠOP SR, 2014) nezaručuje ich funkčnosť! K príručke boli v roku 2013 uplatnené viaceré opodstatnené pripomienky zo strany Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina, s ktorými sa autor doposiaľ nevysporiadal. Významnou a nezodpovedanou pripomienkou bolo, že návrhy rybovodov neboli overené, resp. testované v podmienkach Slovenska a to i napriek tomu, že tieto rybovody sú súčasťou viacerých MVE a nebola preukázaná ich funkčnosť. Preto považujeme za predčasné a zavádzajúce v zámere tvrdiť, že rybovody zabezpečia laterálnu spojitosť vodného toku ako aj to, že dôjde k lokálnemu miernemu narušeniu (nie prerušeniu) migračnej trasy rýb v nadregionálnom biokoridore Hrona. Podľa výsledkov monitoringu zameraného na funkčnosť biokoridoru VD Žilina bolo zistené, že v biokoridore sa početne vyskytujú ryby, ale neplní svoju základnú funkciu, ktorou je zabezpečenie migrácie vodných živočíchov. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ide o obtokový biokoridor prírodného charakteru tzv. bypass. Podobne monitoring zameraný na overenie funkčnosti bazénového rybovodu na MVE Slovakia, ktorý navrhol RNDr. Druga zatiaľ nepreukázal jeho migračnú funkčnosť. Aká je pravdepodobnosť, že rybovod zabezpečí migráciu rýb a ostatných vodných živočíchov aspoň na 15 – 20 %?

Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite, t.j. výroba elektrickej energie využitím hydropotenciálu podľa ,,Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“ považujeme za účelové, pretože v súčasnosti sa tento dokument aktualizuje! Naplánovaná výstavba MVE vo veľkej hustote na rieke Hron vo vzdialenostiach 3-5 km medzi jednotlivými vodnými stavbami je likvidačná pre zachovanie základných funkcii vodného toku a spôsobí zánik jeho funkcie nadregionálneho biokoridora.  

 

  1. 1.6.1. Chránené prírodné biotopy (európskeho a národného významu)

V záujmovom území sa nachádzajú tieto biotopy európskeho a národného významu.

  1. 2 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (Phalaridion arundinacae Kopecký 1961) - biotop európskeho významu,

Lk1_6510 Nížinné a podhorské kosné lúky (Arrhenatherion elatioris Koch 1962) – biotop európskeho významu,

Lk10 Vegetácia vysokých ostríc (Magnocaricion elatae Koch1926)

(Caricenion gracillis Neuh. 1959) – biotop národného významu

Z ostatných prírodných biotopov sa tu vyskytujú:

Brehové porasty Hrona sú tvorené prevažne vŕbou a topoľom, vyznačujúce sa 3-etažovou štruktúrou a ich zdravotný stav je veľmi dobrý. Likvidácia brehového porastu na viacerých úsekoch vodného toku výrazne naruší funkciu hydricko-terestrického biokoridora slúžiaceho na migráciu živočíchov.

 

  1. 1.7. Živočíšstvo a biotopy

V zámere sa uvádza, že rieka Hron je meandrujúci vodný tok, v riečnom kilometri 129,6 a 131,6 zregulovaný, ale doposiaľ neprehradený. Práve táto skutočnosť spoločne s pestrou druhovou skladbou rýb a výskytom viacerých ohrozených druhov viedla k tomu, že rieka Hron bola zaradená do zoznamu sladkovodných biotopov podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch.  

Spracovateľ zámeru správne hodnotí ako najcennejšie a najdôležitejšie vodné živočíšne spoločenstvá podľa ichtyologického prieskumu a štúdie RNDr. Vladimíra Mužíka z novembra 2014. Paradoxne však posudzovanie vplyvov na populácie rýb nesprávne vyhodnotil a účelovo prispôsobil pre navrhovateľa. Posudzovanie vplyvu MVE a jej prevádzky na zachovanie priaznivého stavu druhov európskeho významu v zámere absentuje, čo treba považovať za vážny nedostatok.

  

V časti III. 1.7.1.2. Ichtyologické výskumy rieky Hron:

Ichtyologickým prieskumom bolo zistených 18 druhov rýb, patriacich do 6 – tich čeľadí. Ďalších 7 druhov pribudlo na základe analýzy rybárskych úlovkov, čo v konečnom sumáre predstavuje celkové druhové bohatstvo skúmaného úseku Hrona 25 druhov rýb, patriacich do 7-mich čeľadí. Podľa dĺžky migračných ťahov prevládali sťahovavé druhy na kratšie vzdialenosti do 100 km (17 druhov) nad silnými migrantmi nad 100 km (3 druhy). Nemigrujúcich druhov bolo len 5 druhov. Na sledovaných lokalitách sa pohybovali hodnoty početnosti od 1299,11 do 1898,81 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy od 68,19 do 335,76 CPUE-kg/ha/hod.

Na porovnanie (Beleš, 2008) zistil na lokalite Žiar nad Hronom cca 500 m nad lávkou pre peších a cca 900 m pod cestným mostom smer Prievidza 13 druhov rýb a hodnoty početnosti 12150 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy 1547,33 CPUE-kg/ha/hod. Toto je dôkaz, že dochádza k zníženiu rybnatosti rieky Hron, na čom sa výraznou mierou podieľa MVE Hronská Dúbrava, ktorá predstavuje migračnú bariéru pre ryby a ostatné vodné živočíchy. V prípade vybudovania MVE Bzenica, MVE Žiar nad Hronom, MVE Šášovské Podhradie a MVE Jalná v krátkom časovom horizonte v rieke Hron zaniknú pôvodné druhy rýb a to i napriek pravidelnému zarybňovaniu. Ako príklad uvádzame rieku Váh nad Liptovským Mikulášom, kde sa nachádzajú tri MVE v krátkych vzdialenostiach nad sebou. RNDr. Mužík veľmi správne konštatuje, že rybie spoločenstvá v skúmanom úseku toku sú len čiastočne narušené a to aj vďaka relatívne nízkej segmentácii toku. Preto je zabezpečenie celoročnej migrácie všetkých druhov rýb hlavnou prioritou ekologických opatrení. Ďalej veľmi správne uvádza, že zachovanie prúdivých úsekov, na ktorých sa nachádzajú  početné neresiská má zásadný význam pre udržanie populácii pôvodných druhov rýb v rieke Hron. Prirodzená reprodukcia je v poslednom období znížená najmä u kaprovitých reofilov a to z dôvodu oslabenia ich protiprúdových migrácii v období neresu, čoho primárnou príčinou je práve synergický efekt ostatných antropogénnych vplyvov. Zarybňovanie týmito druhmi pritom nemôže autoreprodukciu nahradiť najmä z hľadiska pôvodnosti genofondu, ale aj kvantity vysadených juvenilov.

V procese EIA je preto potrebné dostatočným a kvalifikovaným spôsobom posúdiť, či nízka funkčnosť rybovodov je dostatočným ekologickým opatrením na zabezpečenie celoročnej migrácie všetkých druhov rýb a zachovanie ich populácii v rieke Hron.

 

  1. 2.1. Územný systém ekologickej stability (GNÚSES, RÚSES)

Podľa Nadregionálneho územného systému ekologickej stability územia Slovenskej republiky je vodný tok Hrona hydricko-terestrickým biokoridorom nadregionálneho významu hlavne pre migrujúce druhy rýb a vtáctva, ktorý zabezpečuje tiež dlhodobú migráciu živočíchov a rastlín medzi karpatskou a panónskou biogeografickou oblasťou.

Regionálny územný systém ekologickej stability RÚSES okresu Žiar nad Hronom a Miestny ÚSES vymedzuje v záujmovom území regionálny hydricko-terestrický biokoridor vodného toku Lutilský potok.

Návrh ÚPN mesta Žiar nad Hronom síce navrhuje v záujmovom úseku Hrona výstavbu MVE Žiar nad Hronom a úpravu pravostrannej a ľavostrannej hrádze toku Hrona na Q100 ročnú veľkú vodu, ale zatiaľ ide len o návrh, ktorý presadzuje investor. Umiestnenie MVE na danej lokalite je v rozpore s GNÚSES a RÚSES.

Za absolútne nezvládnuté a bez náležitej argumentácie považujeme vyhodnotenie kapitol IV. 3.3. Vplyvy na faunu, flóru a biotopy, kde sú uvádzané ako jediné negatíva zmeny prúdivého charakteru a znemožnenie migrácie malej časti rýb, ktorá nenájde otvor do rybovodu. Za zavádzajúce a ničím nepodložené považujeme tvrdenie v kapitole IV.3.6 Vplyvy na USES, kde sa uvádza, že vytvorením pre ryby čiastočne nepriechodnej migračnej bariéry hate a MVE v toku (opatrenej nadštandardným rybovodom)  a vytvorením 2 až 3,2 km dlhého vzdutia v koyte Hrona dôjde iba k lokálnemu miernemu narušeniu (nie prerušeniu) migračnej trasy rýb v nadregionálnom biokoridore Hrona. Toto konštatovanie je demagógia a preto žiadame vykonať komplexné posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie so zvýšeným dôrazom na kumulatívne vplyvy plánovaných MVE na celom strednom úseku Hrona použitím špeciálnej metodiky. Tento rizikový vplyv nie je možné kompenzovať vybudovaním rybovodu s poddimenzovanými šírkovými a prietokovými parametrami bez poznatkov o jeho funkčnosti.

Nepravdivé konštatovanie, že zámer sa nedotýka územne a ani prostredníctvom ekologických väzieb území sústavy NATURA 2000 a to ani v horských územiach Štiavnických vrchov, ani v riečnych územiach Hrona, kde sú predmetom ochrany aj migrujúce druhy rýb možno považovať za účelovú dezinformáciu, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa zámer ďalej neposudzoval.

V kapitole IV. 10. Opatrenia  na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie sa uvádza zachovanie minimálne 20 km dlhých neprerušených ichtyocenóz rieky Hron, s čím sa stotožňujeme. Nestotožňujeme sa však s poznámkou, že do toho sa nerátajú existujúce migračné bariéry čiastočne priechodné pre ryby a vodákov. Za pozoruhodný považujeme výpočet, ktorým spracovateľ zámeru chce presvedčiť o neškodnosti vodnej stavby na vodný ekosystém rieky Hron. ,,Obmedzenie sumárneho percenta výsledného narušenia stredného Hrona na maximálne 30 % (z jeho celkovej dĺžky 83 km), čo by znamenalo zmeniť nanajvýš 25 km toku kvôli požadovanej alternatívnej výrobe elektriny v MVE“. Z dôvodu týchto ničím nepodložených konštatovaní je nutné posúdiť všetky plánované MVE v celom strednom úseku Hrona, pretože iba tak možno objektívne posúdiť ich kumulatívny vplyv. 

Zámer neuvádza, že najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb. Uvádza však, že sa vytvoria lepšie podmienky pre tzv. ,,rybníkarových“ rybárov, čím to nepriamo potvrdzuje. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese: (http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

V tomto prípade stavba bude mať za následok ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu a pritom existuje spôsob, ktorý bude oveľa lepší z hľadiska životného prostredia, t.j. realizácia nulového variantu.

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Hron v úseku od Rkm 174,50 do Rkm 82,00 v celkovej dĺžke 92,50 km kandidátom na HMWB/AWB (umelý a výrazne zmenený vodný útvar). Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Opatrenia na zlepšenie chemického stavu sú navrhnuté. Opatrenia pre laterálnu spojitosť a pre hydrológiu zatiaľ nie sú určené. Opatrenia na pozdĺžnu spojitosť sú určené.

 

RÁMCOVÁ SMERNICA O VODE

V článku 4 rámcovej smernice o vode o cieľoch v oblasti životného prostredia sa stanovuje toto:

1. Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

a) pre povrchové vody

i) členské štáty vykonávajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8,

ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, s ohľadom na platnosť bodu iii) pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, kde patrí aj Hron v záujmovom úseku, s cieľom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predlžovanie termínov v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8.

Veľký počet lokalít určených na výstavbu malých vodných elektrárni podľa ,,Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“ môže mať celkový vplyv na životné prostredie dotknutých oblastí a túto otázku treba strategicky posúdiť. Nemožno ju obmedziť na súhrn výlučne lokálnych dôsledkov jednotlivých malých vodných elektrárni, aj keby boli osobitne posúdené podľa smernice EIA.       

 

CESTOVNÝ RUCH

Ak je v ÚPN Banskobystrického samosprávneho kraja prioritou využívania územia okolo rieky Hron rekreácia a turizmus, je nepochopiteľné potenciál tohto územia znižovať a dokonca poškodzovať na úkor úzkeho súkromného záujmu.

 

Na bilaterálnom biogeografickom seminári, ktorý sa uskutočnil 15. a 16. marca 2012 v Bratislave, boli identifikované biotopy a druhy, v prípade ktorých v rámci slovenských riek ešte stále chýba vymedzenie sladkovodných biotopov a druhov vodných živočíchov (nesplnená podmienka Slovenska podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorá prikazuje navrhnúť tento zoznam lokalít). Výstavba MVE preto má a bude mať vplyv na lokality, ktoré sa majú v oboch biogeogreafických regiónoch Slovenska vymedziť. V panónskom biogeografickom regióne sa ešte majú vymedziť niektoré lokality v okolí Hornádu a prítokov Hrona v Horšianskej doline (biotop 91EO Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy). Podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia  označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom uvedenej smernice. Toto ustanovenie je podľa článku 4 ods. 5 smernice o biotopoch uplatniteľné na lokality s európskym významom.

Dotknuté druhy rýb pre povodie Hrona:

hlaváč bieloplutvý Cottus gobio,

hlavátka podunajská Hucho hucho,

mihuľa ukrajinská Eudontomyzon mariae,

pĺž severný (podunajský) Cobitis taenia (elongatoides).

Je však zrejmé, že biotopy v týchto riekach môžu byť poškodené v dôsledku koncepcie, keďže projekty plánované v rámci nej majú vplyv na prietok vody. Takisto môže dôjsť k rušeniu dotknutých druhov, keďže sa vytvoria prekážky, ktoré im budú brániť v pohybe.

Podľa rozhodnutia vo veci Dragaggi (vec C-117/03) v prípade lokalít prichádzajúcich do úvahy ako lokality s európskym významom sú členské štáty povinné prijať ochranné opatrenia, ktoré sú z hľadiska cieľa ochrany vyplývajúceho zo smernice vhodné na zabezpečenie relevantného ekologického záujmu, aký tieto lokality majú na vnútroštátnej úrovni. Podľa smernice o biotopoch v zmysle výkladu Súdneho dvora Slovenská republika nesmie povoliť nijaký projekt bez toho, aby sa uskutočnilo riadne posúdenie rizík, ktoré môže predstavovať pre ekologické vlastnosti lokality.          

Keďže v spomínanej koncepcii sa uznáva možnosť vplyvu na lokality NATURA 2000, ale v tejto súvislosti sa nezrealizovalo nijaké posúdenie je potrebné, aby sa zámer ďalej posudzoval podľa zákona EIA.

  

Žiadame preto, aby bol zámer doplnený o iné environmentálne varianty MVE, aby sa podrobne analyzoval nulový variant a kumulatívne vplyvy sústavy MVE na celé povodie rieky Hron a územia začlenené do sústavy NATURA 2000. Zároveň žiadame akúkoľvek listinnú korešpondenciu doručovať na adresu združenia.

 

 

S pozdravom

 

 

                                                                                                Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda

 

 

 Príloha:

Stanovy OZ Rieka

Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla (IČO)