Okresný úrad Ružomberok
Odbor starostlivosti o životné prostredie
Nám. A. Hlinku 74
034 06 Ružomberok  

Stanovisko k správe o hodnotení ,,Malá vodná elektráreň Lisková“

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov na základe uverejnenia Správy o hodnotení podľa § 33 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,EIA zákon“), Vám dáva toto stanovisko.

Napriek tomu, že navrhovaná činnosť je podľa prílohy č. 8 EIA zákona svojimi parametrami zaradená v kapitole č. 10 Vodné hospodárstvo, položke č. 1 Priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo akumuláciu vody vrátane suchých nádrží v časti B – zisťovacie konanie – s výškou hrádze nad základovou líniou od 3 m do 8 m, je potrebné prihliadať na smernicu o EIA.

Smernica o EIA obsahuje v prílohe II. bode 3 písm. h) položku ,,Zariadenia na výrobu hydroelektrickej energie“.

V prílohe III k smernici o EIA sa stanovujú výberové kritéria uvedené v článku 4 ods. 3:

1. VLASTNOSTI PROJEKTOV

Projekty sa musia posudzovať najmä so zreteľom na:

a) veľkosť projektu,

b) prepojenie s inými projektmi,

c) využitie prírodných zdrojov,

d) produkcia odpadu,

e) znečistenie a poškodenie,

f) riziko nehôd predovšetkým vzhľadom na použité látky a technológie.

2. UMIESTNENIE PROJEKTOV

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v pravdepodobne zasiahnutej zemepisnej oblasti, a najmä:

a) súčasné využitie územia,

b) relatívny dostatok, kvalita a regeneratívna schopnosť prírodných zdrojov v oblasti,

c) absorpčná schopnosť prírodného prostredia, najmä so zreteľom na:

i) močariská,

ii) pobrežné oblasti,

iii) horské a lesné oblasti,

iv) prírodné rezervácie a parky,

v) oblasti vyčlenené alebo chránené právnymi predpismi členských štátov, špeciálne chránené oblasti určené členskými štátmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

vi) oblasti, v ktorých už boli prekročené environmentálne kvalitatívne štandardy stanovené právnymi predpismi Únie,

vii) husto obývané oblasti,

viii) krajiny s historickým, kultúrnym alebo archeologickým významom.

3. VLASTNOSTI POTENCIÁLNEHO VPLYVU

Prípadné významné vplyvy projektov sa musia zvážiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch 1 a 2, a najmä vzhľadom na:

a) rozsah vplyvu,

b) cezhraničný vplyv,

c) veľkosť a komplexnosť vplyvu,

d) pravdepodobnosť vplyvu,

e) trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu.

 

Zo stanoveného rozsahu hodnotenia a obsahu správy o hodnotení vyplýva, že výberové kritéria neboli komplexne posúdené a preto považujeme tento súkromný projekt za nedostatočne posúdený podľa EIA zákona vo vzťahu k územiu európskeho významu ako aj druhom európskeho významu!

V správe o hodnotení sa uvádza tento dôvod umiestnenia MVE Lisková v danej lokalite. ,,Výstavbou navrhovanej MVE s rybovodom bude možné pre ryby spriechodniť Jamborov prah a obnoviť tak kontinuitu riečneho ekosystému horného Váhu s pozitívnym vplyvom na ryby a tým aj na chránené územie európskeho významu Váh“. Tento dôvod považujeme za účelovo preferovaný, pretože obidva navrhované varianty sú podriadené energetickému záujmu, ktorý prevyšuje nad ekologickým záujmom. Pozitíva navrhovaného  spôsobu spriechodnenia existujúcej migračnej bariéry sú nadhodnotené. V správe nie sú uvedené dôkazy o preukázaní efektívnosti spriechodnenia Jamborovho prahu pomocou navrhnutých variantov. Rovnako nebol dostatočne preukázaný negatívny vplyv výstavby a prevádzky MVE na chránené územie ako aj druhy európskeho významu. V správe o hodnotení sa uvádza podstatná informácia, že celková kvalita životného prostredia je v posudzovanom území priemerná.

Pri MVE je navrhnutý priestranný bazénový rybovod s kamenno-betónovými prepážkami a s prírode podobným charakterom vnútrovodného prostredia. Tento typ rybovodu však v žiadnom prípade nie je možné považovať za biokoridor, tzv. bypass. Ide o mylnú a nesprávnu klasifikáciu rybovodu. Rybovod je umiestnený medzi MVE a pravým brehom a ide o vnútrokorytový – rampový typ. Celková dĺžka rybovodu je 125 m, čo vytvára 2 % sklon. Navrhovaný prietok v rybovode je 1,5 m3.s-1. Napriek požiadavke MsO SRZ Ružomberok zväčšiť šírku rybovodu na 4,5-5 m v pomere k šírke vodného toku Váh (cca 30 m) vytvára značný nepomer a tým sa výrazne znižuje pravdepodobnosť funkčnosti rybovodu. Rozmery jednotlivých bazénov sa uvádzajú pri hladine a nie pri dne, čím skresľujú jeho deklarovanú ,,komfortnosť“. Dodatkový prietok 1,5 m3.s-1 bude slúžiť na zosilnenie vábiaceho signálu výtokového prúdu z rybovodu a na zlepšenie vábenia rýb v období veľkých prietokov bude slúžiť trvalý prietok nad 10 l.s-1, ktorý môže, ale nemusí zlepšiť navedenie rýb do rybovodu. Pozitívnym prvkom návrhu rybovodu je nainštalovanie zariadenia na monitorovanie a zaznamenávanie množstvá a druhu rýb, ktoré úspešne preplávajú rybovodom (podvodná kamera) a tiež nainštalovanie elektrickej zábrany. Monitoring funkčnosti rybovodu sa spravidla vykonáva kombinovanou metódou a minimálne počas obdobia troch rokov. Konštatovanie, že ,,Navrhnuté prietoky, rýchlosti aj rozmery rybovodu súhlasia alebo aj pozitívne prekračujú požiadavky Metodickej príručky ŠOP SR (Druga, 2014) na posudzovanie, navrhovanie a monitorovanie rybovodov, ktorá bola pre oficiálne používanie schválená listom MŽP SR z 2.9.2014“ nezaručuje ich funkčnosť! K príručke boli v roku 2013 uplatnené viaceré opodstatnené pripomienky zo strany Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina, s ktorými sa autor doposiaľ nevysporiadal. Dôležitá a rozhodujúca pripomienka, že  návrhy rybovodov neboli overené, resp. testované v podmienkach Slovenska a to i napriek tomu, že tieto rybovody sú súčasťou viacerých MVE nebola doposiaľ zodpovedaná. Funkčnosť rybovodov doposiaľ nebola preukázaná. Preto považujeme za zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdiť v  správe o hodnotení, že rybovody zabezpečia laterálnu spojitosť vodného toku a vyhovujúce prepojenie vodného ekosystému v nadregionálnom biokoridore Váh. Podľa výsledkov monitoringu zameraného na funkčnosť biokoridoru VD Žilina bolo zistené, že v biokoridore sa početne vyskytujú ryby, ale neplní svoju základnú funkciu, ktorou je zabezpečenie migrácie vodných živočíchov. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ide o obtokový biokoridor prírodného charakteru tzv. bypass. Podobne monitoring zameraný na overenie funkčnosti bazénového rybovodu na MVE Trnovec Beleš (2014), navrhnutý RNDr. Drugom zatiaľ nepreukázal funkčnosť. Aká je pravdepodobnosť, že rybovod zabezpečí migráciu rýb a ostatných vodných živočíchov aspoň na 15 – 20 %? Nesúhlasíme preto  s konštatovaním, že jedine v prípade dôslednej realizácie navrhovaného rybovodu a jeho navádzacích prvkov na novej MVE bude problémová migračná bariéra Jamborov prah prekonateľná pre všetky dôležité druhy rýb (hlavátku, pstruha potočného, lipňa, mrenu, podustvu, jalce, nosáľa, čerebľu a ploticu). Plotica nie je prioritný a typický druh pre tento úsek Váhu. Optimisticky vyznieva aj prognóza, že aj v najhoršom prípade riešenia by však napr. 50 % - tné spriechodnenie doposiaľ úplne nepriechodnej bariéry bolo zásadným pozitívnym vplyvom na ichtyocenózu v SKUEV 0253 Váh. Pokiaľ by bolo možné predpokladať 50 % funkčnosť rybovodu súhlasíme, že by bola trvalým pozitívnym prínosom.

Uvádzaná funkčnosť 50 % je podľa našich skúsenosti a poznatkov z praxe vysoko nadhodnotená, pretože rybovodom by museli preplávať v jednom smere proti prúdu tzv. protiprúdova migrácia všetky druhy rýb a ich jedince, čo je nereálne.   

Rybovod navrhnutý pre druhý variant je takmer totožný s tým, ktorý je navrhnutý pre prvý variant. Pridaná je len mechanická nepriechodná bariéra pre navedenie rýb ku otvoru do rybovodu. Práve usmernenie rýb do rybovodu býva veľkým problémom, čo nakoniec priznáva v správe aj spracovateľ správy o hodnotení. Pri vyššej hustote migračných bariér na krátkom úseku je aj pri tých najlepších rybovodoch funkčnosť nízka až nulová.

Skutočnosť, že hlavné stavebné objekty sa nachádzajú len v rámci koryta rieky Váh a nevyžiadajú si zábery pozemkov v okolí je na úkor kvalitatívnych parametrov rybovodu ako aj iných environmentálne prijateľnejších riešení spriechodnenia Jamborovho prahu a využitia hydropotenciálu.

Navrhovaná činnosť v dvoch predložených variantných riešeniach je podľa nás takmer identická, pretože neposkytuje iné technologické riešenie a umiestnenie s rozdielnym dopadom na životné prostredie. Toto považujeme za porušenie základného princípu EIA zákona, ktorým je invariantnosť!

Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite výrobou elektrickej energie z OZE podľa ,,Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“ považujeme za účelové, pretože v súčasnosti sa tento strategický dokument aktualizuje a súčasne posudzuje v rámci SEA! Plánovaná výstavba MVE vo veľkej hustote vo vzdialenostiach 3 až 5 km, vrátane rieky Váh zlikviduje základné funkcie vodného toku a spôsobí zánik jeho funkcie nadregionálneho biokoridora.  

 

Kapitola 7. FAUNA A FLÓRA

a) Vodná vegetácia na dne Váhu

Na dne Váhu poniže Jamborovho prahu a pod mostom Lisková bol na základe odberu vzoriek vodných druhov rastlín zistený výskyt druhu močiarka vodná (Batrachium aquatile), zanichelka močiarna (Zanichellia palustris) a prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica), ktoré sú charakteristickými druhmi biotopu európskeho významu Vo4_3260 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion. Uvedená vegetácia sa v koryte vyskytuje roztrúsene, v pomerne výrazných trsoch. V úseku pod Jamborovým prahom zaberala 5 % plochy koryta a pri SCP Ružomberok 5 – 20 % plochy koryta. Na hornom konci vzdutia zaberá vegetácia 20 % plochy koryta a údajne vzdutie na ňu nebude negatívne vplývať. Toto tvrdenie považujeme z botanického hľadiska za nepodložené. V správe o hodnotení absentuje metodika na základe ktorej bol posúdený vplyv na tieto druhy.

  

  1. 2.3. ICHTYOFAUNA

Správa o hodnotení pri posudzovaní ichtyofauny vychádza zo sedem rokov starého podkladu. Podkladom bola ichtyologická štúdia Zontága (2008) vyhodnocujúca úsek Váhu medzi veľkými vodnými nádržami Liptovská Mara-Bešeňová a VN Krpeľany. Upozorňujeme, že ide o neaktuálne údaje o ichtyofaune, ktoré zohrávajú pri posudzovaní tejto vodnej stavby s energetickým využitím významnú úlohu. V štúdii sa uvádza, že v roku 2008 vo Váhu prežívalo 26 druhov rýb avšak v porovnaní s rokom 2000 ich početnosť poklesla takmer 33 – násobne. Podľa aktuálnych údajov z ichtyologických prieskumov rieky Váh na lokalitách Hubová a Lisková Beleš (2013) a Beleš (2014) bolo preukázané, že došlo k poklesu druhovej diverzity a ešte výraznejšie sa znížila početnosť a biomasa pôvodných druhov rýb.

Podobne dôkazy prináša aj rybárska evidencia úlovkov. Z rybárskeho hľadiska je evidentné, že v období rokov 1996 – 2005 vysoko prevládali úlovky salmonidných druhov rýb a lipňa (80 %) nad úlovkami kaprovitých reofilov (20 %), čo súvisí so vznikom a existenciou sekundárneho pstruhového pásma na Váhu pod VVN Bešeňová s vytekajúcou chladnou vodou. Vývoj úlovkov od roku 1996 po rok 2005 je výrazne klesajúci. Populácia lipňa od roku 1998 klesla do roku 2005 o takmer 94 %. Podľa dostupných informácii tento nepriaznivý trend pokračuje a úlovky pôvodných druhov rýb naďalej klesajú a to aj napriek zarybňovaniu.  

V záujmovom území sú predmetom ochrany tieto druhy živočíchov:

hlavátka podunajská Hucho hucho, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio, kunka žltobruchá Bombina variegata, vydra riečna Lutra lutra, podkovár malý Rhinolophus ferrunequinum, netopier pobrežný Myotis dasycneme, netopier ostrouchý Myotis blythi, kolok vretenovitý Zingel streber, mlynárik východný Leptidea morsei, hrúz fúzatý Gobio uranoscopus, pimprlík mokraďný Vertigo angustion.

Navrhované manažmentové opatrenia podľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a ich rozpor s navrhovanou činnosťou:

- Obnova zdroja potravy (zarybňovanie) – nedostatočné riešenie pre uspokojenie potrieb rybožravých živočíchov a rybárov, navyše zarybňuje sa iba časťou druhového spektra rýb.

- Simulácia inundačných procesov – výstavbou MVE sa v 1 až 2 km dlhých úsekoch Váhu zamedzí.

- Opatrenia na zlepšenie kvality vody – povolenie výstavby MVE a jej prevádzkovanie zhorší kvalitu vody z dôvodu zvýšenej sedimentácie v zdrži.

- Zabezpečenie vhodných pobytových podmienok bioty – zlikviduje sa časť neresísk a zimovísk nachádzajúcich sa pod a nad Jamborovým prahom.

- Eliminácia vplyvu nepôvodných druhov na pôvodnú faunu – zvýši sa početnosť nepôvodných a inváznych druhov v dôsledku zániku prúdivych úsekov a vytvorenia zdrži s veľmi pomaly tečúcou vodou.  

Podľa ,,Regionálneho ÚSES okres Liptovský Mikuláš“ vodný tok Váhu spolu s priľahlým územím plní funkciu nadregionálneho hydrického biokoridoru. Okrem toho sa tu vyskytujú biokoridory regionálneho významu rieka Revúca a potok Ľupčianka. Rieka Orava spolu s riekou Váh tvoria kontinuálny takmer 80 km dlhý úsek, čo je pre zachovanie hodnotnej ichtyofauny veľmi dôležité. Zároveň ide o najdlhší neprerušený úsek toku na Slovensku. Odstránením Jamborovho prahu by sa dĺžka tohto nefragmentovaného úseku zvýšila na 90 km. Jamborov prah predstavuje migračnú bariéru, ktorá zamedzuje migrácii rýb, ale nie je jedinou príčinou, že populácie viacerých prúdomilných druhov rýb prežívajú nad bariérou v súčasnosti už len v nízkych početnostiach. V správe o hodnotení nebol vôbec posúdený výrazný vplyv rozkolísanej manipulácie pri vypúšťaní vody z VN Liptovská Mara a VVN Bešeňová na hydrofaunu.

Namietame vyhodnotenie nulového variantu v správe o hodnotení, kde sa uvádza, že v prípade nerealizovania MVE Lisková by nedošlo k žiadnemu z negatívnych a prevažujúcich pozitívnych vplyvov na životné prostredie. Sme presvedčení, že stav tohto územia by sa nezhoršil pri uplatňovaní všetkých manažmentových opatrení. Ďalej tvrdíme, že povolením výstavby MVE Lisková sa stav zhorší. Upozorňujeme na to, že strata biotopu hoci len v úseku dlhom 0,5 až 0,75 km (v skutočnosti ide o dlhší úsek, pretože treba prirátať narušený úsek pod prahom), nie je v žiadnom prípade zanedbateľným vplyvom. Domnievame sa, že pri znižujúcej sa početnosti druhov európskeho významu ide o podstatný vplyv.

V správe sa uvádza, že ŠOP SR disponuje od roku 2000 vypracovaným realizačným projektom rybovodu. Vzhľadom na to, že tento projekt poznáme a poznáme aj povinnosti vyplývajúce pre správcov územia, zastávame názor, že NAJPRIJATEĽNEJŠÍM ENVIRONMENTÁLNÝM RIEŠENÍM zostáva spriechodnenie Jamborovho prahu prostredníctvom komfortnejšieho rybovodu bez vybudovania MVE. Správcovi vodného toku (OZ Povodie Váhu Piešťany) to vyplýva zo strategických dokumentov ako sú Vodný plán Slovenskej republikyPlán manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach Slovenskej republiky. OZ Rieka pripravuje LIFE projekt zameraný na obnovu migrácie rýb a ostatných vodných organizmov v Území európskeho významu Váh, čím sa zlepší ekologický stav vôd a pomôže sa zachovať biodiverzita tohto významného vodného ekosystému.

            V správe o hodnotení absentuje kvalifikované posúdenie vplyvu MVE a jej prevádzky na zachovanie priaznivého stavu druhov európskeho významu a súčasne aj to, či nízka funkčnosť rybovodov je dostatočným ekologickým opatrením na zabezpečenie celoročnej migrácie všetkých druhov rýb. Toto považujeme za vážny nedostatok správy o hodnotení!

Za sporné považujeme tvrdenie, že povolením MVE Lisková by nedošlo k pozitívnym environmentálnym vplyvom na územie európskeho významu ,SKUEV 0253“ (využitie hydropotenciálu a čiastočné spriechodnenie migračnej bariéry). Prioritou tohto územia sú ekologické aspekty a tie nemožno podriaďovať energetickým záujmom.

Zhrnutie negatívnych vplyvov MVE Lisková

  • Spomalenie vodného toku v úseku dlhom 0,5 – 0,75 km a zmena prostredia, ktoré nevyhovuje pôvodnej hydrofaune.
  • Rozširovanie nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov.
  • Zvýšenie sedimentácie a ukladanie sedimentov na dne a na brehoch, čím sa zhoršia životné podmienky pre pôvodné druhy rýb a pri preplachovaní zdrže sa zhoršia reprodukčné podmienky pre ryby pod prahom.
  • Zánik neresísk a zimovísk pôvodných druhov rýb, čím sa oslabia populácie pôvodných druhov rýb a zároveň druhov európskeho váznamu.
  • Zánik vzácnej vegetácie na dne Váhu a brehového porastu.

Tvrdenie, že zmenou prúdivého charakteru toku v prípade realizácie jedinej plánovanej MVE Lisková na veľmi pomalý prúdiaci úsek rieky so zmenšeným zastúpením typických prúdomilných druhov rýb na 0,5 – 0,75 km dlhom úseku toku zasiahne len 0,5 až 0,8 % oravsko-vážského ,,hlavátkového biotopu“ je zjednodušeným vyjadrením, pri ktorom absentuje posúdenie ako sa táto zmena premietne do populácii jednotlivých druhov živočíchov a rastlín. V úseku Váhu medzi VN Krpeľany a VVN Bešeňová dlhom 32,5 km by zaniklo pôvodné prúdivé prostredie v rozsahu 1,4 – 2,1 %. Ide o zjednodušenú metodiku percentuálneho vyjadrenia predpokladaných zmien.

Uvedené tvrdenie, že MVE a jej prevádzka bude mať zanedbateľný vplyv na kvalitu vody a nebude dochádzať k eutrofizácii sa nezakladá na pravde. Podobne aj kapitola 7.2. Vplyvy na ryby a ich vodné prostredie – tieto vplyvy sú posúdené ako málo významné negatívne vplyvy, s čím nemožno súhlasiť.

Tvrdenie, že v prípade realizácie MVE Lisková by v oravsko-vážskej ,,hlavátkovej ichtyocenóze“ nevznikla žiadna nová migračná bariéra nie je pravdivé a účelovo presadzuje realizáciu MVE Lisková na úkor iných MVE. Podľa súčasne platnej Koncepcie je v úseku medzi VN Krpeľany a VVN Bešeňová plánovaných 16 MVE (Kráľovany II, Stankovany, Rojkov, Ľubochňa I, Švošov, Hubová, Hrboltová, Černová, Ružomberok I, Ružomberok II, Ružomberok III, Lisková, Ružomberok prah – Lisková, Ivachnová I, Ivachnová II, Liptovská Teplá II). V súčasnosti prebieha posudzovanie a aktualizácia Koncepcie a preto je predčasné uvádzať takéto tvrdenia. Prepojenie 80 km dlhého úseku s 9,1 km dlhým úsekom možno považovať za zásadný trvalý pozitívny vplyv iba v prípade, keď funkčnosť rybovodu dosiahne aspoň 20 – 30 %, čo s navrhovanými parametrami nemožno dosiahnuť.

V správe o hodnotení sa vôbec neuvádza, že v dotknutom úseku rieky Váh nad Jamborovým prahom a pod ním budú mať najlepšie podmienky pre život limnofilné druhy rýb. Na inom mieste správy to však potvrdzuje spracovateľ tvrdením, že sa vytvoria lepšie podmienky pre tzv. ,,rybníkových rybárov“. Podľa zákona o rybárstve nie je cieľom podporovať nepôvodné a invázne druhy rýb, ale zachovať genofond pôvodných druhov rýb. Znamená to, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE Lisková v navrhovaných variantoch predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese: (http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

Správa o hodnotení ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

  • ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd,
  • ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia).

V tomto prípade stavba bude mať za následok ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu a pritom existuje spôsob, ktorý bude oveľa lepší z hľadiska životného prostredia, t.j. realizácia nulového variantu.

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Váh v úseku od Rkm 333,00 do Rkm 264,50 v celkovej dĺžke 68,50 km kandidátom na HMWB/AWB (umelý a výrazne zmenený vodný útvar). Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Opatrenia na zlepšenie chemického stavu sú navrhnuté. Opatrenia pre laterálnu a pozdĺžnu spojitosť a pre hydrológiu zatiaľ nie sú určené, ale predpokladáme, že budú stanovené pri aktualizácii Vodného plánu.

RÁMCOVÁ SMERNICA O VODE

V článku 4 rámcovej smernice o vode o cieľoch v oblasti životného prostredia sa stanovuje toto:

1. Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

a) pre povrchové vody

i) členské štáty vykonávajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8,

ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, s ohľadom na platnosť bodu iii) pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, kde patrí aj Váh v záujmovom úseku, s cieľom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predlžovanie termínov v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8.

Veľký počet lokalít určených na výstavbu malých vodných elektrárni podľa ,,Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“ môže mať celkový vplyv na životné prostredie dotknutých oblastí a túto otázku treba strategicky posúdiť. Nemožno ju obmedziť na súhrn výlučne lokálnych dôsledkov jednotlivých malých vodných elektrárni, aj keby boli osobitne posúdené podľa smernice EIA.       

Na bilaterálnom biogeografickom seminári, ktorý sa uskutočnil 15. a 16. marca 2012 v Bratislave, boli identifikované biotopy a druhy, v prípade ktorých v rámci slovenských riek ešte stále chýba vymedzenie sladkovodných biotopov a druhov vodných živočíchov (nesplnená podmienka Slovenska podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorá prikazuje navrhnúť tento zoznam lokalít). Koncepcia preto má a bude mať vplyv na lokality, ktoré sa majú v oboch biogeogreafických regiónoch Slovenska vymedziť. Zdôrazňujeme, že v alpskom biogeografickom regióne sa to týka najmä lokalít v okolí riek Orava a Váh, ktoré sa majú zahrnúť do biotopu 3150 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition. Podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom uvedenej smernice. Toto ustanovenie je podľa článku 4 ods. 5 smernice o biotopoch uplatniteľné na lokality s európskym významom.

Dotknutým sladkovodným biotopom je 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov, kde patrí aj rieka Váh v záujmovom úseku.

Dotknuté ryby v rámci tohto úseku Váhu sú: hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), hlavátka podunajská (Hucho hucho), hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus) a kolok vretenovitý (Zingel streber).

Je však zrejmé, že biotopy v týchto riekach môžu byť poškodené v dôsledku koncepcie, keďže projekty plánované v rámci nej majú vplyv na prietok vody. Takisto môže dôjsť k rušeniu dotknutých druhov, keďže sa vytvoria prekážky, ktoré im budú brániť v pohybe.

Podľa rozhodnutia vo veci Dragaggi (vec C-117/03) v prípade lokalít prichádzajúcich do úvahy ako lokality s európskym významom sú členské štáty povinné prijať ochranné opatrenia, ktoré sú z hľadiska cieľa ochrany vyplývajúceho zo smernice vhodné na zabezpečenie relevantného ekologického záujmu, aký tieto lokality majú na vnútroštátnej úrovni. Podľa smernice o biotopoch v zmysle výkladu Súdneho dvora Slovenská republika nesmie povoliť nijaký projekt bez toho, aby sa uskutočnilo riadne posúdenie rizík, ktoré môže predstavovať pre ekologické vlastnosti lokality!          

Keďže v spomínanej koncepcii sa uznáva možnosť vplyvu na lokality NATURA 2000, ale v tejto súvislosti sa nezrealizovalo nijaké posúdenie je potrebné, aby sa zámer posudzoval spoločne s ostatnými existujúcimi bariérami a plánovanými MVE pod ako aj nad Jamborovým prahom.

  

V závere zámeru sa účelovo a ničím nepodložene uvádza, že s vysokou pravdepodobnosťou vychádza ako najmenej výhodný nulový variant, teda nerealizovanie MVE Lisková. Opak je však pravdou, pretože nulový variant, t.j. nerealizovanie MVE Lisková a spriechodnenie migračnej bariéry Jamborovho prahu je environmentálne najvýhodnejšie riešenie.

 

 

                               S pozdravom

                                                                                                Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                        predseda

 

Príloha:

Stanovy OZ Rieka

Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla (IČO)

Na vedomie:

Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava

Okresný úrad v sídle kraja Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina

Obec Lisková, ul. pod Chočom 113, 034 81 Lisková