Vytlačiť
Kategória: Dokumenty OZ Rieka
Prečítané: 1047x

Hron pre slobodné rieky, Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, v zastúpení Ing. Anton Žabenský
Klub slovenských turistov, Záborského 33, 831 03 Bratislava 3, v zastúpení Ing. Jaroslav Baran
Rieka-združenie na ochranu vodných tokov, Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, predseda Ing. Peter Beleš PhD
RNDr. Elena Fatulová, Repná 1, 821 04 Bratislava

Ministerstvo životného prostredia SR

Odbor environmentálneho posudzovania
Nám. Ľ. Štúra 1
812 35 Bratislava
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Vec:
Stanovisko a zásadné pripomienky k správe o hodnotení strategického dokumentu „Plán 
manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach SR“ a k návrhu strategického
dokumentu.

V lehote stanovenej Ministerstvom životného prostredia SR v rámci konzultácií k Správe
o hodnotení strategického dokumentu „Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkových
povodiach SR“ predkladáme nasledovné zásadné pripomienky:

1. V Návrhu plánu manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach SR – oznámenie
o strategickom dokumente (ďalej len „PMPR“), kapitola 4. Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva, na
str. 13 v časti Preventívne opatrenia na dosiahnutie cieľov plánu manažmentu povodňového rizika sa
uvádza že, cit: „ Rozmanitosť prírody neumožňuje všade a bez rozdielu jeden spôsob ochrany pred
povodňami. Túto skutočnosť zohľadňuje §4 ods.2 písm. a) až e) zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred
povodňami tým, že ustanovuje päť základných skupín preventívnych technických a netechnických
opatrení na ochranu pred povodňami:
1. ...
2. Opatrenia, ktoré zmenšujú maximálne prietoky povodní, napríklad vodohospodárske nádrže
(priehrady), zdrže (hate) a poldre.“
koniec cit.
Žiadame z bodu 2. vypustiť nepochybne účelovo vsunuté opatrenie „zdrže (hate)“ . Toto
opatrenie žiadame vypustiť z celého strategického dokumentu, SOH a jeho posudzovania
v procesoch SEA.
Odôvodnenie.
Zaradenie tohto opatrenia ako opatrenia na zmenšenie maximálnych prietokov povodní na
vodných tokoch je v rozpore s európskou smernicou 2000/ES Európskeho parlamentu, smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. o hodnotení a manažmente povodňových rizík
a tiež v rozpore s §4 zákona č. 7/2010 Z.z. v ktorom platí, cit.:
„ § 4 Opatrenia na ochranu pred povodňami
(1) Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne,
počas povodne a po povodni.
2
(2) Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú:
a) opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia
alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred
zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu
terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy
na urbanizovaných územiach, b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava
a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie
určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny,
c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov,
výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných
tokov,
d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava
a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd,
e) opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov
z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného
toku od jeho dna po brehovú čiaru, ... “
.
.
Hore uvedené Európske smernice a ani zákon neuvádzajú a ani nenaznačujú že by akékoľvek
umelé priečne prehradenia vodných tokov mohli byť považované za protipovodňovú ochranu
území alebo možnými opatreniami na zmenšovanie maximálnych prietokov povodní.
Tieto zavádzajúce tvrdenia sa v poslednom čase objavujú pri odôvodňovaní nutnosti výstavby hlavne
priečnych hatí MVE na základe návrhu plánu koncepcie na ich masívnu výstavbu zo strany úradov
a MŽP. Paradoxne tieto tvrdenia sú tiež v protiklade s účelmi v nedávnom čase podaných zámerov
výstavby MVE kde sa vo väčšine doslova uvádza – vodné stavby nemajú protipovodňovú funkciu
nakoľko veľká voda bude ich obtekať ako doteraz.
O účelovosti týchto tvrdení svedčí aj nepopierateľný fakt a praxou potvrdená skutočnosť že mnohé
tieto vodné stavby práveže zväčšujú povodňové riziká – vplyvom zvýšenia rýchlosti povodňovej vlny,
vplyvom znefunkčnenia alebo obmedzenia funkcií predtým územia slúžiaceho ako inundačné územie
pre rozliatie sa povodňovej vlny, väčším zamŕzaním stojatej vody v zdržiach a nekoordinovaným
vypúšťaním ľadových krýh z jednotlivých zdrží do zamrznutého vodného toku, mnohokrát zvýšením
spodných vôd v zastavanom území či vplyvom prehĺbenia dna rieky pod haťou (z dôvodu získania
väčšieho vodného spádu a tým aj výkonu) dochádza k drenážovaniu rozsiahlych oblastí ...
Práve že kumulatívne vplyvy viacerých priečnych hatí MVE hlavne na väčších riečnych tokoch budú
tieto negatívne javy stále viac zväčšovať. Preto aj v SOH a v ďalších procesoch SEA neposudzovanie
týchto vzájomne pôsobiacich kumulatívnych vplyvov priečnych prehradení vodného toku bude mať za
dôsledok zhoršenie ochrany príbrežných území.
Žiadame aby v SOH a v ďalších procesoch SEA bol kumulatívny vplyv prevádzkovaných
a plánovaných priečnych hatí MVE na vodnom toku posúdený z hľadiska aj ich vplyvov na
priebeh povodňových stavov.
2.
V plánoch manažmentu povodňového rizika v jednotlivých čiastkových povodiach SR sa periodicky,
a zrejme nie náhodne prekrývajú rkm na ktorých sú realizované alebo naplánované profily pre
výstavbu MVE s plánovanými protipovodňovými opatreniami, ktorých realizáciu má naplánovanú
prevádzať MŽP svojou odbornou organizáciou SVP š.p.. (Napr. v čiastkovom povodí Hron – MVE
Lanice a SVP plánované protipovodňové úpravy brehov rieky Hron, MVE Vlkanová a plánované
protipovodňové opatrenia, MVE Bzenica a protipovodňové opatrenia v obci Revišské Podzámčie,
MVE Okruť a protipovodňové opatrenia Žarnovica, .......... )
Paradoxne práve správca vodných tokov SVP š.p. je ten ktorý s vlastníkmi prevádzkovaných MVE
a s novými záujemcami o výstavbu podpísal a podpisuje nájomné zmluvy o prenájme (zmluvy na 50
rokov) týchto úsekov vodných tokov kde svoje kompetencie, prináležiace mu zo zákona, prenáša na
nájomníka ktorý mnohokrát nemá potrebné skúsenosti či prax.
3
Žiadame o vyhodnotenie a posúdenie týchto skutočností a to aj vzhľadom na manažment
povodní v rámci jednotlivých čiastkových povodí a území ako celku, za ktorý v konečnom
dôsledku je a bude zodpovedný správca vodného toku.

S pozdravom
Za pripomienkujúce subjekty:
Ing. Anton Žabensky
Vo Zvolene, dňa 29. 04. 2015