Nový pohľad z korza. Predtým tok rieky, teraz tony betónu.

Odborník hovorí o barbarstve a zneužití verejných peňazí, primátor Hanuščak o ochrane pred apokalypsou. Ľudia sú prekvapení.

 

Betónové korzo

 

„Keď trošku prižmúrite oči, na konci roka 2016 nebudete toto okolie už ani poznať, “ povedal bardejovský primátor začiatkom júna, keď poklepával základný kameň veľkolepej protipovodňovej stavby z eurofondov za päť a pol milióna.

 

 

Prítomní papaláši ani deduškovia z blízkeho seniorcentra určite netušili, aká vizionárska šťuka k nim prehovorila. Primátorove slová sa totiž naplnili už o dva mesiace. No trochu v inom zmysle. Bardejovčania s doširoka vypleštenými očami a ústami okolie Tople nespoznávajú už dnes, koncom augusta. A to sa stavebné práce iba začali.

 

Po oboch stranách dvojkilometrového úseku rieky v blízkosti širšieho centra mesta vzniká základ pre (ako ho nazýva radnica) moderné bardejovské korzo. Zatiaľ to vyzerá tak, že bude betónové.

 

Naznačujú dva ako z vody rastúce, vysoké betónové múry, cez ktoré by nič z bývalej krásy rieky prameniacej v neďalekom Čergove nevidel ani Zdeno Chára zo sedla holandského maxibicykla.

 

Korzujúcim pešiakom, mamičkám s kočiarmi, korčuliarom, bežcom, grilujúcim starousadlíkom alebo psičkárom bude pravdepodobne mesto spolu so slovenskými vodohospodármi a úradníkmi z ministerstva životného prostredia za symbolický poplatok po dokončení megamúrov požičiavať chodúle.

 

Prípadne im za trochu vyšší poplatok ponúkne nad budúcim betónovým žľabiskom vyhliadkový let protipovodňovým dronom. Inak, na tomto úseku tečúcu rieku pri dnešnom klimatickom výpeku, uvidia z najmodernejšieho korza v Európe naozaj len počas povodne.

Samozrejme, že rozčarovanie ľudí prichádza, ako zvyčajne, päť minút po dvanástej a je v podstate na dve veci. Na nič a na h.... .

 

Odborníkov odignorovali

 

Samozrejme, že projekt sa dokončí aj napriek nesúhlasu časti verejnosti, ochranárov či zaspatých a nejednotných bardejovských aktivistov.

 

Samozrejme, že sa pre hrozbu tisícročnej vody takmer šesť miliónov eur mimoriadne účelovo stratí v betónových múroch a sieti dodávateľov, subdodávateľov a subsub- konečných zamestnávateľov.

 

Samozrejme, že sa budú investori a mesto pýtať: „A kde ste boli doteraz, vážení?“ Veď všetko sa regulérne navrhlo, vyčlenilo, namaľovalo, vysvetlilo, nasľubovalo, spripomienkovalo a poschvaľovalo.

 

„Snáď nechcete, aby sa opakovala povodňová apokalypsa z roku 2010?“ vybalí to na smutného Bardejovčana v diskusnom štúdiu lokálnej televízie nabalený hovorca, úradníček či štátny inštitucionár.

 

Nie, nechceme. Chceme len, aby ste s nami a s odborníkmi na vodu komunikovali, odpovie občan. Jeho dedo pod dnešným betónovým múrom vo vrbinách chytal pred polstoročím holými rukami pstruhy a lipne. On chytá pavúky vo vani.

 

Ale veď všetko bolo zverejnené na nástenke stošiesteho poschodia na osemnástej chodbe vpravo dole pri dverách 437, opáči aparátčik. Mohli ste sa prísť pozrieť a vyjadriť.

 

Rieka sa stratí

 

Áno, je naivné v tomto štádiu rozkladu krajiny čakať od štátneho či mestského establishmentu, že rovnako ako záujem ochrániť ľudí pred povodňami či „profitovať“ z miliónovej štátnej zákazky, zohľadnia aj záujem nevymazať z pamäte mesta pôvodný a prirodzený charakter rieky, kvôli ktorej tu vzniklo prvé osídlenie a ktorá po stáročia tvorila jeho srdce.

 

Alebo hoci len záujem obyčajného Bardejovčana, ktorý chce vodu a rieku pri svojej každodennej popoludňajšej prechádzke iba vidieť, cítiť a počuť. Nič viac.

 

To by sme (áno, správne, z našich daní) platených štatutárov a úradníkov naozaj preceňovali. Takýmito manažérskymi a diplomatickými schopnosťami lojálni politickí nominanti jednoducho nedisponujú.

 

Je však alarmujúce, že nerozumejú ani dnes už takým dôležitým civilizačným pojmom, ako sú charakter krajiny, participácia verejnosti, urbanistická koncepcia, architektonická súťaž, prirodzený biotop a neverili by ste, niekedy ani toľko omieľanému „životnému prostrediu“.

 

No ak aj nerozumejú, mohli by sa aspoň so skutočnými (nie zaplatenými) odborníkmi poradiť. Pretože ľudia, ktorí stáročia so svojou riekou žili, im podobné   predražené betónové fantazmagórie donekončna tolerovať nebudú.  

 

Čo k tomu dodať. Kedysi meandrujúca tyrkysovo zelená Topľa sa v strede mesta postupne mení na betónový bypass, ktorý bude akurát tak na dve veci. Veď viete.

 

MARIO HUDÁK