Reakcia na článok MVE Ružbašská Miľava

Ing. Peter Beleš

Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina

V predchádzajúcom vydaní časopisu Vodohospodársky spravodajca bol uverejnený článok pod  názvom ,,MVE Ružbašská Miľava“ od autora Ing. Petra Brezu. Jeho cieľom bolo pravdepodobne presvedčiť odbornú vodohospodársku verejnosť o prospešnosti tejto rozostavanej a stále nedokončenej vodnej stavby.

Jednostranne zameraný článok ma presvedčil o potrebe zareagovať na niektoré autorom uvádzané tvrdenia o prospešnosti vodnej stavby na okolité životné prostredie. Hydrotechnický ,,rodný list“, ako ho metaforicky nazval autor článku je oblasť pre vodárov, stavbárov a energetikov a preto dúfam, že sa nájde niekto, kto sa odborne vyjadrí aj k tejto časti článku.

Hodnotný vodný ekosystém

            Rieka Poprad v predmetnom úseku predstavuje zachovalý, prirodzene meandrujúci vodný tok. Výstavbou hate MVE došlo k prehradeniu tiahleho meandra rieky Poprad, v dôsledku čoho zanikol jeden z najhodnotnejších riečnych biotopov rieky Poprad s výskytom hlavátky podunajskej (Hucho hucho). Biotopy tohto typu sú veľmi vzácne a štát by ich mal ochrániť pred devastáciou. Okrem hlavátky sa v dotknutom rybárskom revíri vyskytujú lipne, podustvy, mreny, nosále, jalce ako i vzácne bentické druhy rýb. Jeden druh mrena severná patrí medzi druhy európskeho významu a jeden druh ploska pásavá je zákonom chránený druh. Slovenský rybársky zväz, ktorý je užívateľom rybárskeho revíru č. 4-1962-6-1 Poprad č. 3c nesúhlasil s povolením predmetnej stavby a dokonca inicioval niekoľko pracovných rokovaní so zástupcami správneho orgánu a zástupcami firmy ROTOR s.r.o. Košice, aby ich prostredníctvom argumentov presvedčil o potrebe zachovania tohto hodnotného vodného ekosystému. Žiaľ neúspešne! Obvodný úrad životného prostredia v Starej Ľubovni ešte v roku 1995 povolil rozhodnutím predmetnú stavbu. Odvolanie, ktoré podal SRZ bolo odvolacím orgánom zamietnuté.

Význam hydropotenciálu

            Z hľadiska využitia hydropotenciálu vodných tokov na území Slovenska je potrebné povedať, že prínos malých vodných elektrárni predstavuje v podmienkach Slovenska iba zanedbateľný 3,85 % podiel z obnoviteľných zdrojov energie. Verejnosti sa však podsúvajú účelové informácie o význame výstavby týchto ,,ekologických stavieb“. V skutočnosti ide len o súkromný biznis výdatne podporovaný Európskou úniou cez podporné fondy.

            Pri porovnávaní Slovenska s niektorými Alpskými krajinami, ako sú Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko je potrebné uviesť, že naše hydrogeologické podmienky  sú odlišné a preto je nutné dôkladne zvážiť výstavbu každej MVE na slovenských riekach a potokoch, pretože v opačnom prípade zostanú trvalou záťažou pre naše životné prostredie.

Tab. 1: Technicky využiteľný potenciál OZE na území Slovenska (GWh/rok)

Druh

Technicky využiteľný potenciál

Súčasné   využívanie

Nevyužitý potenciál

GWh/rok

Geotermálna energia

6300

340

5960

Veterná energia

605

0

605

Solárna energia

5200

7

5193

Vodné elektrárne

6607

5093

1514

Malé vodné elektrárne (MVE)

1034 = 3,85 %

202

832

Biologické palivá

2500

330

2170

Biomasa

11237 = 41,81 %

3523

7714

Lesná biomasa

1864

494

1370

Teplárne

1837

0

1837

Drevársky priemysel

4406

2638

1768

Poľnohospodárska biomasa

2322

60

2262

Kaly z ČOV

230

13

217

Domáci odpad

578

318

260

Spolu

26876

4402

22004

Zdroj: Vyhodnotenie krajinnoekologických predpokladov a environmentálnych limitov využívania krajiny pre OZE na území SR. SAŽP, Prešov, 2005

 

Negatívne vplyvy MVE

            Sprevádzkovaním MVE Ružbašská Miľava sa problémy nekončia, ale len začínajú. Osem metrov vysoká hať vytvorila na rieke Poprad zdrž, ktorá spôsobí zmenu charakteru časti rybárskeho revíru a výrazne obmedzí migrácie rýb a ostatných vodných organizmov. Likvidáciou prúdivých a dostatočne dlhých bezbariérových úsekov zaniknú neresiská prúdomilných druhov rýb (lipeň, podustva, mrena, nosáľ a jalec), čím sa výrazne oslabí ich autoreprodukčná schopnosť. Postupne vymiznú populácie týchto druhov, čiže dôjde k neželanej redukcii druhovej diverzity ichtyocenózy, ale aj početnosti a biomasy rýb, čomu nezabráni ani navrhnutý rybovod, ktorý svojimi technickými parametrami nezodpovedá požiadavke pre všetky druhy rýb, ktoré sa vyskytujú v rieke Poprad. Hydrologický režim rieky sa zmení a výrazne bude ovplyvňovať predovšetkým úsek rieky pod haťou. Narušením plaveninového režimu možno očakávať zvýšenú sedimentáciu v úseku nad haťou, kde dôjde k zhoršeniu dnových pomerov. Prínosy MVE Ružbašská Miľava, o ktorých sa zmieňuje Ing. Breza sú zavádzajúce a účelové, pretože cestovný ruch možno rozvíjať len tam, kde sú prírodne hodnoty a kvalitné služby. Neviem si predstaviť, kto príde obdivovať zasedimentovanú hať na rieke. Už vôbec nemožno súhlasiť so zvýšením zamestnanosti, pretože MVE sú plne automatizované. Podľa vlastných skúsenosti tieto účelové argumenty slúžili investorom vždy na presadenie svojho zámeru. Žiaden prevádzkovateľ MVE na Slovensku nezabezpečil pre obyvateľov z blízkeho okolia zníženie ceny elektriny. Prevádzkou MVE budú vznikať užívateľovi rybárskeho revíru škody na produkcii, ktoré by mal prevádzkovateľ MVE uhrádzať užívateľovi rybárskeho revíru. Ak nedôjde k náhrade vzniknutých škôd možno túto situáciu riešiť prostredníctvom súdu. Som presvedčený, že problémy so stavbou bude mať aj správca vodného toku.

            Na záver chcem upozorniť, že bez schválenia Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky by sa nemala povoľovať výstavba ďalších MVE.