Otvorený list

Združeniu miest a obcí Slovenska, mestským a obecným zastupiteľstvám na Pohroní.

 

Kapitola 1 ::: Úvod

Vážený pán predseda ZMOS-u Slovenska. Vážení starostovia, primátori, poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev SR.

Na základe návrhu podaného do vlády ministrom životného prostredia ako „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“ , v ktorom bolo schválených 368 technických profilov pre umiestnenie MVE na väčšine riek SR – bez predchádzajúceho posúdenia ich vplyvov na životné prostredie podľa zákona, dochádza v súčasnom období k masívnemu a nekoordinovanému podávaniu požiadaviek na obce zo strany súkromných podnikateľov so zámerom vybudovania hatí a zdrží vodných elektrární na väčšine vodných tokoch po celej SR.

Len na rieke Hron, má byt postavených minimálne 28 nových MVE , v obciach:

Hronec, Brusno n. Hronom, Medzibrod, Šálková, Iliaš, Vlkanová, Sliač, Budča, Hronská Dúbrava, Jalná, Šášovské Podhradie, Žiar nad Hronom I, Hliník nad Hronom, Bzenica, Žarnovica, Rudno nad Hronom, Nová Baňa-Brehy, Tekovská Breznica, Psiare, Hronský Beňadik, Nový Tekov, Kalná, Želiezovce, Vozokany, Pohronský Ruskov, Kamenín, Kamenica ...

Vážený pán predseda ZMOS-u,

dovoľujeme si Vás požiadať o lepšiu informovanosť obyvateľov a zástupcov dotknutých obcí k tejto problematike, nakoľko nedostatočná informovanosť a právna znalosť poslancov obecných zastupiteľstiev mnohých obcí z oblasti tejto špecifickej problematiky je často predkladateľmi zámerov výstavby MVE využívaná na podávanie skreslených, mnohokrát neobjektívnych a nekompletných informácií so zámerom dosiahnuť súhlas obyvateľov a vedenia obcí pre výstavbu MVE. Je rozhodne nutné aby v procese zmien a dodatkov k ÚPN, v procese posudzovania predmetných zámerov a pred vydaním súhlasného stanoviska pre umiestnenie hatí MVE na území svojej obce predchádzalo dôsledné oboznámenie sa a preštudovanie Koncepcie Integrovaného manažmentu vodných zdrojov ZMOS -u , ktoré bolo prerokované a schválené na zasadnutí Rady vlády pre trvale udržateľný rozvoj v júny 2009. Tiež je potrebné si dôsledne preštudovať a implementovať na konkrétne podmienky obce i Metodické príručky pre obce (SAŽP) v procesoch EIA a SEA, ktorou je „Praktická príručka pre obce, týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie“.

Vážení primátori, starostovia a členovia obecných zastupitelstiev,

chceli by sme Vás poprosiť a pripomenúť Vám že k plánovanej výstavbe MVE v katastroch obcí a miest by sa mali vyjadriť predovšetkým aj ich obyvatelia na verejnom zhromaždení a nie len vedenia miest a obcí.

Mnohí obyvatelia obcí sa však o týchto zámeroch, ich posudzovaní a schvaľovaní dozvedia až na poslednú chvíľu (nie je výnimkou, že až pri prepisoch ich pozemkov na katastroch).

Dovoľujeme si Vás preto požiadať o adekvátnu informovanosť obyvateľov a tiež aby ku každému takémuto zámeru bola zvolená verejná diskusia a umožnené vyjadrenie sa každého obyvateľa k predmetnému zámeru. Je potrebné aby obyvatelia boli včas, dostatočné a pravdivo informovaní (je to zo zákona 24/2006 a Aarhuským dohovorom daná povinnosť) a aby v dotknutých obciach prebehla verejná diskusia a v prípade požiadavky aj obecné referendum, pre získanie objektívneho názoru - čí je vo verejnom záujme obyvateľov dotknutej obci výstavba MVE a to ešte predtým ako bude vydané stanovisko vedenia obci k predmetnému zámeru.

Na základe navrhovateľmi predkladaných zámerov výstavby hatí vodných elektrární niektoré obecné a mestské zastupiteľstva dopĺňajú a radikálne menia doposiaľ platné územné plány a odsúhlasujú tieto zámery v zmenách a doplnkoch do ÚPD - neuvedomujúc si mieru svojej zodpovednosti za nedodržanie zákone procesných postupov a tiež zodpovednosti za zmeny ktoré tieto zámery prinesú z hľadiska environmentálnych vplyvov na životné prostredie, zmeny prírodných odtokových pomerov na dotknutých vodných tokoch a tým i zvýšenia povodňových rizík čí rizík sucha, ako i v neposlednom rade aj možnosti nesplnenia RSV a zásad integrovaných plánov manažmentu povodí v zmysle prijatej legislatívy EÚ. (V niektorých prípadoch však na výstavbu MVE príslušné úrady MŽP vydávajú i stavebné povolenia a to bez ich predchádzajúceho zapracovania ako strategických zámerov do ÚPN obci – ako je to i pri výstavbe MVE v obci Hronská Dúbrava.)

Nedodržanie nariadení a porušenie RSV (Rámcovej smernice o vodách európskeho parlamentu a Rady) môže však viest k vysokým sankciám, ktoré budú vymáhané čí už zo strany rezortu MŽP, alebo EÚ a to priamo od obcí ktoré tieto zámery na svojom území realizovali a na nich participujú priamo alebo formou iných vzájomných dohôd s majiteľmi týchto objektov.

Sankcie môžu byt uplatňované nielen za nesplnenie si povinností v oblasti zrealizovania kanalizácie obcí a čistenia odpadových vôd do roku 2015 (organické znečistenie a znečistenie živinami povrchových vôd - Smernica 91/271/EEC s posledným termínom do roku 2015), ale aj za vybudovanie vodných stavieb - priečnych hatí MVE, ktoré degradujú hydromorfológiu vodných prostredí aj tým že prerušujú ich pozdĺžnu kontinuitu fragmentovaním vodných tokov a celého riečneho ekosystému. Znamenajú tiež radikálnu zmenu a negatívne ovplyvnenie hydrologického režimu tokov. „Pokuta za nesplnenie záväzku voči EU vybudovať do konca roku 2015 sieť kanalizácií a COV v sídlach s počtom nad 2000 obyvateľov sa môže vyšplhať nad 725-tisíc EUR na jednu obec. Slovensku totiž hrozí právne konanie od Európskej komisie za nedodržanie záväzku. Minister životného prostredia Józef Nagy vyhlásil, že ak bude musieť štát pokuty platiť, rezort bude prenášať tieto pokuty na dotknuté obce“ ( prevzaté z médií : aktuálne.sk , Redaktor: Jakub Filo )

Mnohé mestá a obce zámery vybudovania súkromných MVE zaradujú a schvaľujú vo svojich ÚP ako stavby vo verejnom záujme ( verejnoprospešné stavby ) , bez toho aby túto verejnú prospešnosť zosúladili s verejným záujmom obyvateľov obcí a verejným záujmom v oblasti ochrany a využívania vodných zdrojov.

Verejný záujem v oblasti ochrany a využívania vodných zdrojov na území obcí je predovšetkým dôsledná ochrana vody a pôdy ako aj trvalo udržateľné hospodárenie s vodnými a pôdnymi zdrojmi v súlade s integrovaným manažmentom povodí. Integrovaný manažment povodia je proces komplexného posudzovania dopadov odoberania vody z tokov a ich spätného návratu do nich, je to proces spôsobu užívania vôd a ochrany vodných zdrojov v území bez toho, aby bola ohrozená trvalá udržateľnosť živých ekosystémov.

Je výhradne taktiež v rukách vás volení poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, ktoré stavebné zámery odsúhlasíte a schválite ako výstavbu nových verejnoprospešných stavieb - ako stavieb vo verejnom záujme a pozemky svojich občanov pre tieto stavby vyvlastníte. Alebo budete vyvlastňovať v prospech obce, za účelom výstavby agroturistického, turistického čí oddychového komplexu s cyklotrasami, ktorého súčasťou je i priečna hať na toku pre vodnú elektráreň ?

Budete mat relevantné a pádne argumenty (a dostatok financií zo svojho rozpočtu) na to aby ste ako obec a obstarávateľ ÚPD verejnú prospešnosť týchto súkromných stavebných zámerov obhájili v prípadných súdnych sporoch s vašimi občanmi a vlastníkmi vyvlastňovaných nehnuteľností? Pretože stavebný zákon je podobne ako všetky „obyčajné – neústavné“ zákony „slabší“ a v prípade jeho rozporu s Ústavou, resp. Listinou ľudských práv a slobôd je v rozpornej časti „de facto“ neplatný a Vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských práv je chránené ústavou ( Ústavný zákon c.23/1991Zb., ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd do právneho poriadku ). (Tento rozpor musí však konštatovať ústavný súd–podobne ako to urobil v súčasnosti v prípade vyvlastňovania pod súkromné diaľnice.)

Je naozaj ťažké chápať keď v čase zavádzania súčasných úsporných opatrení, znižovania platieb štátu do miest a obcí, znižovania príjmov z podielových daní a zvyšovania daní a cien tovarov a služieb pre obyvateľov, vláda SR a jej ministerstvá podporujú a dotujú (miliónmi EUR) práve takéto projekty a nie také, ktoré by naštartovali rozvoj regiónov, zvýšili zamestnanosť a životnú úroveň ľudí. Projekty, ktoré by zabezpečili zlepšenie a trvalú udržateľnosť životného prostredia a nie ho devastovali.

Možnosť ovplyvňovania rozhodnutia nedofinancovaných obcí zo strany investorov prísľubom rôznych stimulov - ako lacnejšia elektrická energia pre obyvateľov či budúce investície do turistiky či infraštruktúry, sú nadmieru neserióznym konaním, končiacich väčšinou len pri sľuboch bez reálneho zahrnutia do plánov stavebného zámeru a aj ich realizácie po schválení predmetného zámeru.

Ak však obec ako obstarávateľ ÚPD predkladá dokument zmien a doplnkov svojho územného plánu a súhlasí a presadzuje zámer vybudovať na svojom území MVE ako proklamovaný „lacný a ekologicky čistý zdroj“ mali by obce potom prednostne využívať elektrickú energiu vyrobenú v tomto zariadení na energetické potreby svojho regiónu a teda podľa toho aj upraviť spotrebiteľské ceny pre svojich obyvateľov – v súlade s výkupnými cenami elektrickej energie, kde výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej v MVE sú 1,6 násobne vyššie ako tržné výkupné ceny !

Kapitola 2 ::: Územné plány obcí

V súčasnom období na základe predkladaných zámerov výstavby MVE mnohé obecné a mestské zastupiteľstvá zapracúvajú tieto zámery do svojej územnoplánovacej dokumentácie ( ÚPD ) formou zmien a dodatkov a to bez ich posudzovania ako strategických dokumentov - čím konajú v rozpore so zákonom.

Podľa zákona c. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §4. Predmet a rozsah posudzovania návrhov strategických dokumentov bod (1), (2) a (3) a spolu s prílohou c.1 odstavec I. Politiky, koncepcie, plány a programy z oblastí, bod 2. Energetika v bodoch 2.3 a 2.4 a odstavca II. Politiky, plány a programy, ktoré určujú využívanie územia, bod 2. Územnoplánovacie dokumentácie v bode 2.3 a v bode 2.4, bod 2.4.2 vyplýva, že: územný plán obce pri splnení hore uvedených paragrafových znení zákona je strategický dokument a obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov musí postupovať v intenciách §5, §6, §7 a § následných.

Tu by sme chceli hlavne upozorniť na aktuálny návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon c.24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa doplna zákon c. 364/2004 o vodách a o zmene zákona SNR c. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol predložený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011. Tento zákon je od 10. augusta 2011 predložený na rokovaní vlády SR.

Pôvodné znenie §4 nahrádza nové znenie, ktoré je v súlade s viacerými pripomienkami výzvy Európskej Komisie, týkajúcich sa predmetu a rozsahu posudzovania strategických dokumentov, kde v súlade so smernicou 2001/42 ES sa novým spôsobom vymedzuje základný rozsah povinne posudzovaných strategických dokumentov pričom sa vypúšťa doterajšia príloha c.1.

Z hore uvedeného je zrejmé, že tá časť územnoplánovacej dokumentácie obcí, ktorá rieši umiestnenie a realizáciu hydroenergetickej vodnej stavby – MVE na ich územiach, je strategickým dokumentom, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona.

Kapitola 3 ::: Je výstavba MVE prínosom pre obce?

Je nutné tiež položiť si otázku či je vo verejnom záujme výstavba MVE a čo za prínos to bude znamenať aj pre vašu obec (mesto) a jej obyvateľov na mnohé desiatky rokov .

    • - Budú snáď obyvatelia obcí kde táto elektráreň má byt postavená participovať podielom na zisku z predanej elektrickej energie, alebo z podielových daní ? Asi nie, lebo investor zrejme nebude chcieť zmeniť zväčša sídlo svojej firmy, tak aby podielové dane zo zákona pripadli obci.
    • - Aký prínos bude mat táto niekoľko miliónová investícia v obci pre obyvateľov, pre jej rozvoj, tvorbu pracovných miest, hodnotu pozemkov v blízkosti VE, rozvoj turistického ruchu, pre zatraktívnenie krajinných a prírodných hodnôt, pre živočíšstvo a ryby žijúce v tejto rieke a pre celé životné prostredie po dobu viac ako 50-tich rokov vlastníctva tohto územia a objektov vodnej elektrárne jej majiteľom?
    • - Komu ostane táto environmentálna záťaž keď sa už nebude oplácať elektráreň prevádzkovať ? Ak v súčasnosti štátom dotované výkupné ceny elektriny vyrobenej v týchto zariadeniach budú rovnaké – tržné, teda skoro dvakrát nižšie ako v súčasnosti a poplatky za užívanie vody, z dôvodu jej nedostatku, niekoľkonásobne vyššie?
    • - Kto bude hradiť náklady (vyplývajúce z nesplnenia RSV Európskeho parlamentu a Rady), za nápravné opatrenia na vodnom útvare – MVE, klasifikovanom ako HMWB (výrazne zmenený umelý vodný útvar) tak aby spĺňal požiadavky RSV pre dosiahnutie dobrého stavu vôd – ak ekologickým hodnotením a monitoringom sa preukáže ohrozenie a nezabezpečenie pozdĺžnej kontinuity vodného toku, tak ako sa preukázalo na už postavených hatiach MVE na Hrone? (Revitalizácia rieky Hron – materiál vydaný SAŽP). Zatiaľ ani jedna stavba MVE na rieke Hron nespĺňa kritériá a požiadavky RSV a to nenarušenie kontinuity riečneho toku z hľadiska vytvorenia dostatočných a adekvátnych podmienok pre migráciu vodných živočíchov a rýb a tým zabezpečenia pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, keď naprojektované rybochody v skutočnosti nespĺňajú základnú podmienku a to podmienku ich funkčnosti a akceptovateľnosti migrujúcimi živočíchmi a rybami. (výsledky monitoringu v Pláne manažmentu čiastkového povodia Hrona – str.32, 33 ...). Zaistenie migračnej priechodnosti vodných tokov je tiež jednou z podmienok dosiahnutia dobrého stavu vôd podľa Rámcovej smernice o vodách. Bude aj potom opäť MŽP požadovať od obcí úhradu prípadných pokút zo strany Európskej komisie za nesplnenie Rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES, kde z jednou z hlavných podmienok dosiahnutia dobrého stavu vôd je aj zabezpečenie kontinuity a pozdĺžnej spojitosti vodných biotopov, nakoľko tieto vodné stavby hatí a zdrží vodných elektrární na svojich územiach povolili a schválili? Podobne ako v súčasnosti vznesená požiadavka na obce uhrádzať prípadné sankcie a pokuty za nesplnenie RSV požadujúcej dosiahnutie dobrého stavu vôd z hľadiska biologického znečistenia tokov a to vybudovaním kanalizácií a COV pre obce nad 2000 obyvateľov do roku 2015? Nastoľuje sa však otázka, prečo doposiaľ Ministerstvo životného prostredia neprijalo podobné legislatívne kroky a nevytvorilo adekvátne podmienky pre úspešné podávanie, schvaľovanie a realizáciu projektov COV a kanalizácií pre obce ako predkladateľov zámeru (keď stavba nie je zrealizovaná ani po desiatich rokov od podania zámeru – a je otázne či vôbec bude), tak ako súčasné MŽP SR vytvorilo nadštandardné legislatívne podmienky a doslova neobmedzene (a so svojím výkladom vzťahu týchto zámerov k Rámcovej smernice o vodách, tak ako je uvedený v schválenom materiály „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030) podporuje zámery výstavby MVE zo strany súkromných firiem - keď od podania zámeru výstavby MVE po uvedenie stavby do prevádzky, je to niekoľko násobne kratšia doba ako v prípade projektov kanalizácií a COV pre obce .
    • - Ako táto priečna bariéra v toku a jeho zahradzovanie ovplyvní prietokové pomery rieky v čase povodňových vodných stavov. Alebo táto priečna hať a vypúšťané mnohé ďalšie proti prúdu budú práve ich príčinou ?
    • - Ako ovplyvní vybudovanie hrádzí pozdĺž toku v dĺžke v mnohých prípadoch viac ako 2 km a výške aj nad 4,5m (pri korune hrádzi) možnosť povodňového prietoku vody z inundačného územia späť do koryta a hlavne tiež keď naprojektuje investor ako tieto vody budú naspäť prúdiť do koryta rieky – bude to platiť aj v skutočnosti? Alebo toto všetko vyvolá náklady z dôvodu ochrany majetku obyvateľov na úkor obcí a štátu?
    • - Ako ovplyvní prechod ľadových krýh v zimnom období a to aj vplyvom ich uvoľňovania zo zamrznutej stojatej vody v hatiach proti prúdu - ako sa to stalo aj pred dvoma rokmi na strednom toku Hrona uvoľnením ľadových krýh z hati MVE Zvolen, čo pocítili obyvatelia mnohých obcí po prúde rieky?
    • A čo bude potom ak sa naplnia plány našich súkromných investorov a tieto hate budú v každej obci (zväčša v intravilánoch - v blízkosti obydlí) a vzdialené od seba mnohokrát len 3km? V riečnom toku Hrona na úseku dlhom len 21km (medzi mestami Zvolen – Žiar nad Hronom) sa plánuje postaviť 6 priečnych hatí a zdrží MVE.
    • - Aký vplyv na spodné vody bude mat trvalé zvýšenie hladiny rieky, v mnohých prípadoch aj o3m nad okolitý terén nad haťou a tiež jej zníženie o niekoľko metrov pod ňou (z dôvodu získania maximálneho spádu a tým i výkonu elektrárne)? O tom že dôjde k destabilizácii spodných vôd, nie je asi potrebné polemizovať. Skúste sa informovať na obciach, ktoré tieto problémy s MVE na rieke Hron už niekoľko rokov majú (Šárovce, Horná Seč a mnohé iné ....) a to hlavne aj s podmáčaní pozemkov, záhrad a zaplavovaním pivníc rodinných domov v okolí hatí zapríčinených destabilizáciou a zvýšením hladiny spodných vôd. Teraz po dostavaní a v prevádzkovom režime to však už nikoho nezaujíma - ani majiteľa elektrárni ani poisťovne ani rezortu MŽP.
    • - Je potrebné zvážiť všetky pozitívne i negatívne dôsledky na životné prostredie a zdravie obyvateľov hlavne ak tieto hate a zdrže MVE majú byt postavené na územiach so znečistenými spodnými vodami a pôdou. Podobne ako sú zámery vybudovať takéto hate na Hrone vo Vlkanovej (5 stupeň znečistenia spodných vôd a pôdy po sovietskej armáde), alebo v meste Žiar nad Hronom v lokalite so znečistenými spodnými vodami a pôdou (presahujúcimi 5 stupeň znečistenia) a možnosti ovplyvnenia zdvihnutím spodných vôd rozsiahlej priemyselnej aglomerácie a skládky odpadu z bauxitu po predošlej výrobe hliníka.
    • - Zvážte či tiež odsúhlasíte umiestnenie takýchto stavieb MVE na rieke Hron vo svojich obciach v miestach zmiešavacích zón vypúšťaných odpadových vôd do rieky, kde by dochádzalo k nedostatočnému rozptylu znečistenia a usádzania sa týchto odpadov a k ich prienikom do spodných vôd a pôdy – ako je aj zámer vybudovať priečnu hať MVE v Šálkovej kde dôjde k usadzovaniu sa odpadových vôd predovšetkým z neďalekej Biotiky Slovenská Ľupča a tiež naozaj neuveriteľne znie obhajoba a súhlas MŽP (a úradníkov jeho rezortu - OÚŽP Levice a KÚŽP Nitra) pre zámer vybudovania hate MVE Tekov pod VN Veľké Kozmálovce v zmiešavacej zóne a to len 1200m pod vyústením oteplených odpadových rádioaktívnych (tríciové vody) z jadrovej elektrárne Mochovce (v dvojnásobnom objeme po dostavaní MO3,4) a odpadových vôd mesta Tlmače i celej priľahlej aglomerácie. (V správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie MO34- str.15, bod 2.2.19 sa okrem iného tiež uvádza: „ ... bilančný limit pre odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd na aktivitu trícia je už prevádzkou AE MO bloky 1,2 čerpaný na úrovni 60–80% a na prevádzku štyroch blokov bude nevyhnutné limit upraviť. Pritom trícium v odpadových vodách predstavuje dominantnú cestu expozície kritickej skupiny obyvateľov v okolí .)
    • - Dôkladne zvážte či tiež odsúhlasíte umiestnenie takýchto stavieb MVE na rieke Hron vo svojich obciach v zónach vyhradených pre oddych a rekreáciu svojich obyvateľov a tiež v tesnej blízkosti kultúrnych pamiatok – hradov a v tesnej blízkosti chránených krajinných oblastí, podobne ako je i plánovaný zámer podnikateľov vybetónovať hate MVE v koryte rieky Hron pod bralom hradu Šášov, hradu Revište či v Kameníne s neodvratným priam likvidačným zásahom do chránených území európskeho významu s 5 stupňom územnej ochrany (PR Čistiny a NPR Kamenínske slanisko) a s výskytom ohrozených živočíšnych druhov a biotopov európskeho významu.
    • - Takéto plány sa ľahko robia v projekčných kanceláriách bez dôkladnej znalosti miestnych pomerov . Ale ľudia, ktorí tu žijú a budú žiť, budú musieť znášať všetky negatívne dôsledky poškodeného životného prostredia. Alebo sa budú tešiť, že snáď tie plastové a iné odpady plávajúce riekou Hron sa zachytia na hati povyše a niekto ich aj zlikviduje (a možno sa len vyhodia na lúku vedľa hrádze či pustia susedovi do hrádze poniže)?
    • - Postoj kompetentných v niektorých obciach a mestách je nadmieru benevolentný k ohrozeniu životného prostredia v ktorom však tiež sami žijú. V mnohých prípadoch ani nepožadujú ďalej posudzovanie predmetnej činnosti alebo zámeru podľa zákona a v procese EIA a tým dôslednejšieho (v mnohých prípadoch však tomu tak nie je) zváženia vplyvov tejto stavby na životné prostredie a tiež rizík z prehradenia koryta rieky priečnou haťou pre obydlia a životné prostredie ich obyvateľov. Nechápeme volených zástupcov, ktorí sa správajú k obyvateľom svojich obcí odmietavo k pomoci pri ochrane ich majetku i majetku obecného, nakoľko MVE iste nie sú verejnoprospešné stavby a nedotknuteľnosť súkromného majetku je daná ústavou SR.
    • - Je potrebné tiež si uvedomiť, že do akej miery sú nemenné a zákonne záväzné schválené prvky ÚSES-u v ÚPN obcí určujúce „Zásady a regulatíva zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny a vytvárania a udržiavania ekologickej stability krajiny a trvalej udržateľnosti dobrého stavu životného prostredia aj pre ďalšie generácie“ ? Schválené prvky ÚSES-u sú však pre obce záväzné a určujú limity zaťaženia územia z hľadiska zhoršenia stavu životného prostredia, kde sa bez výnimky pre ktorú obec sú vypracovávané uvádza : „Prvky ÚSES-u je nutné považovať za limity rozvoja, zabezpečiť v nich taký režim využívania aby spĺňali funkciu biokoridorov, biocentier resp. integračného prvku, neprerušovať línie biokoridorov a plochy biocentier pri navrhovaní koridorov infraštruktúry a líniových stavieb“.

Kapitola 4 ::: Vplyv výstavby MVE na rieku HRON

Zatial ani jeden zo zámerov MVE na rieke Hron nebol posudzovaný vzhľadom na plánovanú výstavbu niekoľkých desiatok ďalších hatí a tým ovplyvnenia celého riečneho ekosystému!

Nebol a nebude zrejme posudzovaný ani z hľadiska zamŕzania týchto zdrží a následného uvoľňovania ladov a tiež ani z hľadiska synergického efektu vypúšťania jednotlivých zdrží a tým znásobenia prietokov v čase povodňových stavov, čo sa v budúcnosti s nezmenšenou intenzitou bude diať aj vzhľadom na ich plánované množstvo...

O úplnom zániku vodnej turistiky a zániku reprodukčnej schopnosti rybárskych revírov z dôvodu úplného znemožnia migračných ciest rybích spoločenstiev a iných vodných živočíchov, už ani nehovoríme.

Na podobne tak zatraktívnené a revitalizované životné prostredie a celospoločenský prínos z prevádzkovanej MVE je možné sa ísť pozrieť aj do mesta Zvolen, na podobnú pred dokončením MVE do Hronskej Dúbravy, MVE Turá, MVE Šárovce ... a mnohé ďalšie na dolnom i hornom toku Hrona

Do zhodnotenia hydroenergetického potenciálu rieky Hron odborníci na ministerstve životného prostredia ako tvorcovia celej koncepcie NKVHEPVT, akosi pozabudli priradiť aj hydroenergetický potenciál pre výrobu elektrickej energie v jadrovej elektrárne Mochovce JEMO. Akoby rieka Hron svojim vodným potenciálom nezabezpečovala výrobu energie aj v tomto zariadení v súčasnosti o inštalovanom výkone dvoch blokov MO1,2 vyše 900MW a po dostavaní blokov MO3,4 skoro 1800MW. Kde ročné vyrobené množstvo elektrickej energie v zariadení JE bude rozhodne neporovnateľné so sústavou postavených a ďalších plánovaných MVE na tejto rieke.

Aké sú však limity únosnosti využitia vodného potenciálu rieky v týchto energetických zariadeniach z hľadiska ich environmentálnych vplyvov, národne hospodárskych, ekonomických, ohrozenia života a zdravia obyvateľov a vplyvov z hľadiska jadrovej bezpečnosti akosi MŽP ( VÚVH, SVP- povodie Hrona, ÚJD SR ...) vôbec nezaujíma a preto sa nimi komplexne ani nezaoberá a neskúma ani ich kumulatívne vplyvy na životné prostredie!

Pri posudzovaní a schvaľovaní stavebných zámerov MVE akoby obvodní a krajskí úradníci Ministerstva životného prostredia SR tiež zabudli (podobne ako zabudol aj minister?) že tento schválený návrh NKVHEPVT je v rozpore s prijatou Rámcovou smernicou o vodách RSV schválenou vládou SR v januári 2004 a legislatívou EU – WFD 2000/60/EC, ktorej uplatňovanie ako európskeho zákona by ako úradníci MŽP mali práve zastávať. Akosi zámerne sa riadia a odvolávajú na stratégiu o energetickej bezpečnosti, o obnoviteľných zdrojoch a nie na zákony priamo prevzaté z európskeho právneho systému, ktorých kontrola a dodržiavanie priamo vyplýva z ich kompetencií. Jedná sa hlavne o zákon o ochrane prírody, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 24/2006Z.z. a Vodný zákon. Dôsledné plnenie týchto zákonov musí byt práve nimi kontrolované a uplatňované – lebo práve na to bol aj tento rezort ústavne zriadený! Nakoľko prijatie a transponovanie týchto európskych zákonov do nášho právneho systému bolo v prístupových rokovaniach podmienkou pre prijatie SR medzi štáty EU, je nevyhnutné práve týmto zákonom prispôsobovať nariadenia, návrhy a zákony priebežne prijímané na štátnej úrovni, pretože ich nesprávna interpretácia a uplatňovanie môže viest k súdnym procesom alebo k udeľovaniu sankcií a vysokých pokút zo strany EU. (Dúfajme, že pokuty budú zosobnené na tých, ktorí sú za vydanie týchto nesprávnych rozhodnutí zodpovední).

Kapitola 5 ::: Je ekonomicky nevyhnutné budovať MVE ?

Je výstavba tak veľkého poctu MVE nevyhnutná, ekonomicky zdôvodniteľná a je v celospoločenskom záujme ?

Pri verejnom prejednávaní zámeru investori často apelujú na uvedomelosť občanov a argumentujú nutnosťou zabezpečenia energetickej sebestačnosti SR a splnenia záväzkov na využívanie OZE, budovaním MVE na základe schváleného návrhu Ministerstva životného prostredia ako koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 .

Vychádzajúc zo zverejnenej správy MH SR pre rok 2009 objem dovozu elektrickej energie SR je o niečo vyšší (do 5%) ako export energie do zahraničia. Inštalovaný výkon zdrojov elektriny v SR (rok 2009) bol 7101MW a celková výroba elektriny 26 074GW. Spotreba elektriny v roku 2009 bola 27 386GW a import elektriny 1 312GW.

(Výsledky roku 2010 nie sú ešte spracované ale predbežne budú porovnateľné s rokom predchádzajúcim).

Podľa správy MH SR o výrobe a spotrebe elektriny v SR na rok 2010 sa predpokladá, že zabezpečenie spotreby Slovenska bude predstavovať proimportné saldo cca 2 až 4% elektriny z dovozu, pričom tento deficit bude skôr obchodného charakteru než z dôvodu nedostatku inštalovaného výkonu zdrojov na Slovensku.

V jadrových elektrárňach sa vyrobilo 14 081GWh(54%), v tepelných 4 768GWh (18,2%), vodné zdroje dosiahli výrobu 4 662GWh a Závodné zdroje a OZE menej ako 2 563GWh (9,8%).

Z uvedených grafov je zrejmá nízka účinnosť vodných elektrární pohybujúca sa na úrovni 51% (inštalovaný výkon 35% sa podieľa len 18% na výrobe elektriny) ktorá je spôsobená hlavne stále sa znižujúcimi vodnými prietokmi. Na rieke Hron za posledných 20 rokov je to približne 1% úbytku vodnatosti toku ročné (Štatistický údaj SHMÚ). Grafy – zdroj: MH SR (M. Jarábek)

Po dostavení JEMO a PPC Malženice (ak neuvažujeme s plánovanou schválenou výstavbou nových blokov JEBO), sa stane SR v oblasti výroby elektrickej energie výrazne prebytková a to aj keď nepočítame so splnením záväzku SR a nariadenia vlády na zníženie spotreby elektrickej energie do roku 2020 o 20% .

Štúdie firiem ako Power Smart, Tractabel, EGU v spolupráci s našimi energetikmi deklarujú že pri celkovej investícii 120 mil.€ (z toho pre domácnosti 70 mil.€) + dodatočné investície cca 60 mil.€, čo je spolu za 180mil.€ sa dokáže v SR ušetriť cca 600 MW čo by znamenalo cca 8% z celkového v súčasnosti inštalovaného výkonu ).

Cieľom EÚ je ako celku dosiahnuť 20% podielu OZE (vetne 10% podielu OZE v doprave) na výrobe energie a tepla z celkovej spotreby do roku 2020.

Dosiahnutie schváleného podielu OZE je povinné. Členské štáty však samy rozhodujú, ktorými druhmi OZE a za pomoci akých opatrení tento záväzok splnia.

Prognóza podielu prírastku jednotlivých typov elektrárenských zdrojov na Slovensku do roku 2030 potvrdzuje ekonomickú nevýhodnosť a vysokú investičnú náročnosť OZE s nízkou účinnosťou a tým i kapacitou na jednotku vyrobenej energie. Do roku 2030 sa očakáva skoro polovica všetkých investícií do nových prírastkov kapacít na báze OZE, pričom získané – inštalované elektrické výkony by predstavovali len niečo nad jednu tretinu a výroba elektriny nedosiahne ani jednu pätinu .

Už v súčasnosti sa v SR z celkového množstva vyrobenej elektrickej energie vyrába viac ako 22% z obnoviteľných zdrojov v prevádzkovaných vodných elektrárňach s inštalovaným výkonom viac ako 38% z celkového podielu inštalovaného výkonu v rámci SR, pravdaže ak nevylúčime kapacitne väčšie priehrady vodných elektrární zo zoznamu obnoviteľných zdrojov tak ako sa to prezentuje v súčasnosti, kde medzi hydroenergetické obnoviteľné zdroje sú nekoncepčné a účelovo zaradované len prietočné - takzvané malé vodné elektrárne MVE do výkonu 5MW s vynechaním ostatných vodných elektrární s podstatne efektívnejšou, hospodárnejšou prevádzkou s možnosťou regulácie výroby elektriny a s tržnými výkupnými cenami elektriny v nich vyrábanej.

Napriek akýmkoľvek politickým deklaráciám rozhodne stabilitu energetickému systému malé vodné elektrárne a iné zariadenia na výrobu elektrickej energie na báze OZE nedokážu zabezpečiť nakoľko sú nestabilné a to z dôvodu ich závislosti od prírodných podmienok (solárne elektrárne pracujú len keď svieti slnko, veterné keď fúka vietor a prietočné vodné elektrárne efektívne keď je dostatok vody v toku). Pri inštalácii nadmerných kapacít týchto neregulovateľných výrobných zdrojov môže dôjsť k ohrozeniu celej rozvodovej energetickej sústavy a to aj z dôvodu jej preťaženia a nestability

Z hore uvedených dôvodov ich môžeme považovať len za doplnkové a túto disproporciu môžeme vyrovnať len za predpokladu že máme aj regulovateľné zdroje energie, vyrábajúce elektrickú energiu v zariadeniach nezávislých od prírodných podmienok.

Prostriedky na výstavbu prietočných MVE sú v závislosti od stále negatívnejšie sa meniacich prírodných podmienok a rapídneho úbytku vodnatosti tokov vynakladané neefektívne a to tiež z dôvodov,

    • - vysokých nákladov na výstavbu – min. 4,4mil. EUR na 1 MW inštalovaného výkonu
    • - ich vysokej nákladovosti na jednotku vyrobenej energie (zohľadnenej v 1,6 násobných výkupných cenách oproti cenám tržným),
    • - nestabilných výkonov (pri nízkych vodných prietokoch účinnosť nedosahuje ani 30%)
    • - nízkeho vyrobeného množstva elektrickej energie vzhľadom na inštalované výkony
    • - v prípade rieky Hron zabezpečenia dostatku vody pre nepretržitú prevádzku a jadrovú bezpečnosť JEMO a tiež pre ďalších užívateľov ako z oblasti priemyslu, poľnohospodárstva...
    • - obrovských škôd na životnom prostredí kde prostriedky na sanáciu a kompenzáciu týchto škôd budú musieť byt tiež započítané do cien elektrickej energie vyrobenej v týchto zariadeniach (v súčasnosti akoby sa na to celkom zabudlo, podobne tak i na kompenzácie za poškodenie záujmov iných užívateľov vodných tokov a tiež aktivít týkajúcich sa rybárstva, turistického ruchu ... )

Možné variantné riešenie ?

Po sprevádzkovaní v súčasnosti rozostavaných zdrojov na výrobu elektrickej energie SR rozhodne nepotrebuje nevyhnutne začínať budovať ďalšie nové elektrárenské zdroje a hlavne také, ktoré sú nákladné a ich výkony sú nestabilné a zanedbateľné malé.

Je potrebné sa zamerať na typy elektrárenského výrobného zariadenia ktoré dokáže v čase odberových špičiek krátkodobo doplniť elektrárenskú rozvodovú sieť a zamedziť prípadným napäťovým výkyvom, čiže v čase prevahy spotreby nad výrobou ju dopĺňať . Ako je známe elektrickú energiu nedokážeme skladovať priamo.

Jediné technologicky dokonale zvládnuté riešenie je energiu skladovať v prečerpávacích vodných elektrárňach. V dobe keď je nadbytok výroby elektrickej energie spustí sa elektráreň do čerpacieho režimu (turbíny pracujú reverzne) a voda sa pumpuje zo spodnej nádrže do hornej. Elektráreň spotrebováva nadbytočnú energiu v sieti a akumuluje ju vo forme výškového potenciálu energie vody v hornej nádrži. V prípade nedostatku energie v sieti prečerpávacia elektráreň začne vypúšťať hornú nádrž cez sústavu výkonných turbín a vyrábať v určitom časovom horizonte energiu do preťaženej sieti v čase odberovej špičky.

Nie je konečne na čase prehodnotenie energetickej koncepcie SR zameranej na výstavbu prietočných MVE a presadzovať zámery vybudovania možno dvoch vysokovýkonných prečerpávacích elektrární PVE, na pre tento účel vhodných už jestvujúcich priehradách? Rozhodne by to prinieslo nemalé úspory i v štátnom rozpočte a to i z hľadiska menších nákladov na sanáciu výstavbou hatí MVE plošne devastovaných riečnych ekosystémov ?

Naša menšia úvaha o výhodnosti schválenej koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 .

Výstavba 368 MVE na Slovensku má byt financovaná z fondov EU s počiatočnou čiastkou 160 mil. € . Pri výške schválených dotácií 4,4mil. € na 1MW inštalovaného výkonu je to približne čiastka ktorá nebude postačovať ani na vybudovanie plánovaných MVE na rieke Hron.

Ďalších viac ako 100 mil. € naviac budú musieť zaplatiť občania SR v priebehu 15 rokov prevádzkovania MVE za vládou schválené navýšenie výkupných cien elektrickej energie (zvýšené výkupné ceny oproti tržným stanovil regulačný úrad na základe 10-rocnej návratnosti nákladov na výstavbu MVE). Spôsobené environmentálne škody, škody na majetku a sanačné náklady spojené s následnou revitalizáciu poškodeného územia pre splnenie podmienok RSV a dosiahnutia dobrého stavu vôd (aby sa SR vyhla vysokým sankciám), budú predstavovať ďalšie desiatky miliónov € v priebehu nasledujúcich rokov.

V konečný sumári sa rozhodne táto čiastka 160 mil. € viac ako zdvojnásobí. A ak by sa naplnili plány MŽP získalo by sa na rieke Hron približne 35 MW inštalovaného výkonu MVE čo pri súčasnom inštalovanom výkone zdrojov 7 101 MW by znamenalo menej ako 0,5% a z celkovej ročnej výroby el. energie 27 386GWh podiel menší ako 0,3%.

Ročná výroba elektrickej energie v celej sústave plánovaných 40-tich MVE na rieke Hron o inštalovanom výkone celej sústavy cca 35MW bude predstavovať čiastku približne 175 GWh vypočítanú z inštalovaného výkonu. Reálne množstvo vyrobenej elektrickej energie však bude rozhodne menšie a zrejme nepresiahne 100GWh za jeden rok - čo v konečnom porovnaní sa bude približne rovnať 2,5 dnovej výrobe elektrickej energie v JEMO po jej dostavaní).

Kapitola 6 ::: Záver.

A na záver.

Na rieke Hron , vo svojom návrhu TVHEPVT Slovenska plánuje Ministerstvo životného prostredia v najbližších rokoch podporiť výstavbu nových 28 ďalších priečnych hatí a zdrží MVE (kde 12 MVE je už postavených). Ich výstavba bude spojená pravdaže s následnými rozsiahlymi reguláciami a úpravami koryta, brehov rieky a výrubom brehových porastov v dĺžkach rádovo desiatok km po oboch brehoch rieky .

Podobný plán ako MŽP predstavilo aj súčasné Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR vo svojom Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov Slovenskej republiky, kde v cieľoch svojej tzv. Národnej politiky v oblasti energie z OZ sa okrem iného uvádza : „Klimatické zmeny majú dopad aj na intenzitu zrážkovej činnosti, ktorej dôsledkom sú povodne. Preventívnym opatrením pred povodňami je budovanie vodných elektrární, ktoré sú zosúladené s plánmi na protipovodňovú ochranu a preto aj využitie zostávajúceho hydroenergetického potenciálu je prioritou“.

Naozaj už aj laik musí nad touto demagógiou krútiť hlavou – proti povodniam ideme stavať na tokoch priečne hate, ako vyplýva z plánov MŽP a Ministerstva hospodárstva a výstavby. Je tiež paradoxné, že zatiaľ v každom projekte schvaľovanej výstavby MVE je uvedené: „Predmetná navrhovaná stavba nemá protipovodňovú funkciu – povodňové prietoky budú vybrežovať ako doposiaľ ...“ (v skutočnosti však možno ešte viac).

Naplnenie plánov (minulých ale hlavne súčasných) rezortných ministerstiev MŽP, MH ... a Vlády SR s veľkou pravdepodobnosťou bude viest k úplnej likvidácii biologických a krajinárskych funkcií väčšiny našich najdôležitejších riek a tokov. Ministri – vlády – ich koncepcie a uznesenia, záväzky a programy sa menia, rušia a prijímajú sa nové, ktoré v mnohých prípadoch úplne negujú predošlé. Niektoré sú správne iné rozhodne nezohľadňujú potreby spoločnosti a obyčajných ľudí v mestách a obciach Slovenska. Tieto zámery sú často presadzované a schvaľované politicky - úzkymi skupinami ľudí ktorí z toho budú profitovať.

Je len na Vás obyvatelia miest a obcí aby ste to rozlíšili včas a zachovali sa správne. A je taktiež na Vás obyvatelia obcí a miest na Pohroní či budete považovať celospoločenský prínos z takto vyrábanej elektrickej energie za väčší, ako celospoločenský prínos zo zachovania jedinečných prírodných hodnôt a prostredia v ktorom žijete, budete žiť, zlepšovať ho a chrániť aj pre ďalšie generácie. Pretože tento proces premeny vášho životného prostredia v obciach bude nezvratný a nepoškodené životné prostredie sa už nebude dať kúpiť späť – tak ako kúpiť (a podstatne lacnejšie) tých niekoľko MWh elektrickej energie vyrobenej v desiatkach plánovaných MVE na rieke Hron .

Je nesporné, že hospodárske, ekologické, krajinotvorné, prírodno-ochranárske a rekreačno-turistické hodnoty Pohronia s jedinečným z väčšej časti ešte prirodzeným tokom rieky Hron a priľahlým územím, predstavujú z celospoločenského hľadiska hodnoty, ktoré mnohonásobne prevyšujú prínos len z jej hydroenergetického využitia.

A to už nehovoríme o násobne väčších celospoločenských a ekonomických prínosoch, ak by Slovenská vláda a jej ministerstvá, podporila projekty práve na znovu obnovenie biodiverzity a projekty revitalizácie aj rieky Hron tak, ako sa Slovenská republika zákonne zaviazala splniť tieto požiadavky prijatím smernice WFD 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady v Rámcovej smernici o vodách RSV - zákona c.364/2004 /Vodný zákon/ a v prístupových rokovaniach pri vstupe SR do EU.

Preto prosíme dôkladne zvážte svoje stanovisko. Veríme že sa rozhodnete správne a v záujme obyvateľov našich miest, obcí a celého Slovenska !

Kapitola 7 ::: Autori otvoreného listu

Otvorený list podávajú:

  1. Združenie Hron pre slobodné rieky
    • P.O. Box 2 , 960 06 ZVOLEN 6
    • V zastúpení Ing. Anton Žabenský
  2. SRZ Rada Žilina
    • ul. Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina
    • v zastúpení Ing. Peter Beleš
  3. SOSNA oz, Ekocentrum, Okružná ul. 17,
    • 044 31 Družstevná pri Hornáde
    • v zastúpení Ing. Štefan Szabó PhD
  4. Združenie Pohronských organizácií SRZ
    • ul. Mieru 29, MO SRZ Nová Baňa, 968 01 Nová Baňa
    • v zastúpení úradujúceho predsedu Rudolf Ditte
  5. Združenie Slatinka
    • P.O. BOX 67, ul. Bystrický rad c.1, 960 01 Zvolen
    • V zastúpení Ing. Jana Pavlíková
  6. Mgr. Vladimír Preložník - vydavateľ knižnej publikácie: Sprievodca po Hrone
  7. Jaroslav Pancík - Dronte s. r.o. , požičovňa lodí
  8. Mário Kolár - požičovňa lodí
  9. Andrej Kolárik - požičovňa lodí Hastrman
  10. Mário Urbanec - Rio Granus, požičovňa lodí
  11. Ing. Jaroslav Baran - KST
Banská Bystrica, dna 19. 9. 2011

end faq