Sťažnosť

adresovaná Komisii euópskych spoločenstiev
týkajúca sa porušenia povinností vyplývajúcich s práva EÚ

 

Kapitola 1 ::: Adresát sťažnosti

Sťažnosť je adresovaná:

  • Komisii Európskych spoločenstiev
  • Generálny sekretariát Rue de la Loi 200
  • B – 1049 Brusel
  • BELGICKO
  • Email address: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Kapitola 2 ::: Autori sťažnosti

Sťažovatelia:

  1. Ing. Peter Beleš, Občianske združenie „RIEKA – združenie na ochranu vodných tokov“
  2. Ján Dianiška, Občianske združenie „Hron pre slobodné rieky“
  3. Ing.Anton Žabensky, Občianske združenie „Hron pre slobodné rieky“
  4. Ing.Jaroslav Baran, KST Tempo Hliník nad Hronom
  5. Ing. Jana Pavlíková, Občianske združenie „Slatinka“

Zástupca sťažovateľov pred orgánmi EK:

  • Ing. Peter Beleš
    • Štátna príslušnosť: slovenská
    • Adresa alebo sídlo: 023 12 Svrčinovec 778
    • Telefón/fax/e-mail: +421(0)903513213, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
    • Oblasť a miesto výkonu práce: vodné hospodárstvo a rybárstvo, Žilina

Kapitola 3 ::: Porušovateľ práva Európskeho Spoločenstva

Členský štát alebo štátny orgán, ktorý údajne nekonal v súlade s právom Spoločenstva:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Kapitola 4 ::: Popis skutočností - dôvody podania sťažnosti

Podrobný opis skutočností, ktoré viedli k podaniu sťažnosti:

Dôvodom podania sťažnosti Komisii Európskych spoločenstiev je postup Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“) pri presadzovaní programu výstavby malých vodných elektrární (MVE), pri ktorom došlo a naďalej dochádza k porušovaniu práva Európskeho spoločenstva v oblasti vodnej politiky a ochrany prírody.

Vláda Slovenskej republiky prijala 9. marca 2011 uznesenie č. 178 k programu „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“ (ďalej len „Koncepcia 2030“). V tomto dokumente MŽP SR naplánovalo výstavbu 368 nových MVE (s výkonom do 10 MW). Z tohto počtu bolo určených 77 tzv. strategicky významných lokalít, v ktorých bolo nariadené preferovať realizáciu výstavby MVE pred záujmami životného prostredia. Tento postup sa odôvodňuje plnením záväzkov SR voči EÚ v oblasti výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

V Koncepcii 2030 sa doslovne uvádza:

„V strategicky významných lokalitách, uvedených v prílohe č. 3, preferovať realizáciu MVE. Ich celospoločenský a globálny environmentálny prínos má prioritu nad kritériami s úzkym lokálnym dosahom. V uvedených lokalitách je prioritným kritériom hodnotenia zámerov prínos z hľadiska naplnenia strategických cieľov koncepcie a záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ. Využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na výrobu elektrickej energie je vysokopozitívnym globálnym, dlhodobým opatrením na znižovanie významných negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie, pretože predstavuje environmentálne najprijateľnejší spôsob získavania elektrickej energie“.

„Jednostranné uplatňovanie prísnych limitov ochrany prírody a krajiny pôsobí likvidačne na rozvoj hydroenergetického využívania vodných tokov SR prostredníctvom MVE. Pritom ide o stavby na výrobu čistej a lacnej elektrickej energie, ktorá sa nedá zabezpečiť iným environmentálne prijateľnejším spôsobom. Realizácia takýchto stavieb je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a za predpokladu minimalizácie negatívnych dopadov na stav vôd ich podporuje aj Rámcová smernica o vode, Vodný plán Slovenska a ďalšie strategické dokumenty. Potrebné je zodpovedne zvážiť všetky prínosy a negatíva MVE, akceptovať ich celospoločenský a globálny environmentálny prínos, zohľadňovať všetky záväzky voči EÚ v primeranej miere“.

Uplatňovanie v praxi tejto jednostrannej, tendenčnej a neodbornej vládou prijatej Koncepcie, významne negatívne zasahuje aj do chránených území a území sústavy Natura 2000 a spôsobuje podstatné a veľkopriestorové nevratné negatívne zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a v iných ekologických charakteristikách vodných a príbrežných biotopov a ekosystémov, v kvalite vody, podmienkach pre rybárstvo, ochrane a v udržateľnom využívaní krajiny. MŽP SR presadzovaná Koncepcia je z podstatnej časti založená na dávno spochybnenej teórii o „ekologickej neškodnosti“ vodných elektrární budovaných na vodných tokoch s účelovým podceňovaním vedecky podložených poznatkov o ich nepriaznivých synergických, kumulatívnych a dlhodobých negatívnych dopadoch na vodný ekosystém a akvatickú biotu.

MŽP SR v schválenom programe Koncepcia 2030 v podstate nadradilo využívanie HEP vodných tokov nad potreby iných užívateľov a tento program účelovo a v rozpore s princípmi vodnej politiky EÚ prezentuje ako opatrenie na dosiahnutie dobrého stavu vôd a opatrenie proti povodniam a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. 

Sme vážne znepokojení skutočnosťou, že tento program, ktorý je uplatňovaný v rozpore s RSV, podporuje Európska komisia a EIB, pretože sa financuje z fondov EÚ.

 

Príprave vládneho dokumentu predchádzal proces prípravy programu, ktorý pozostával z nasledovných krokov:

Článok 1 ::: Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR

Vypracovanie Návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (Koncepcia).

V „Stratégii vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR“ (ďalej len SOEZ) schválenej Uznesením vlády SR č. 383/2007 zo dňa 25.4.2007 bola daná požiadavka na Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej len MH SR) na vypracovanie koncepcií využitia pre každý druh OZE, v ktorých na základe odborných štúdií sa stanoví nie len technický, ale predovšetkým aktualizovaný reálny potenciál jednotlivých druhov OZE na celoštátnej úrovni. Ako sa uvádza v Záverečnej správe SOEZ – za vypracovanie týchto koncepcií je zodpovedné MH SR v spolupráci s MP SR, MŽP SR a prípadne ďalšími rezortmi v rozsahu ich kompetencií.

Napriek tomu že koncepcia, podľa vládou schválenej stratégii SOEZ, mala byť vypracovaná ako odborná štúdia pre potreby MH SR a aktualizácie SOEZ - MŽP SR z vlastnej iniciatívy v januári 2008 iniciovalo vypracovanie samostatnej koncepcie pod názvom „Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov v SR“ (ďalej len Koncepcia).
Táto iniciatíva MŽP SR (podľa neoficiálnych informácií) vychádzala s požiadavky ministerstvu podriadených organizácií Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., ktorý je správcom vodných tokov (ďalej len ,,SVP“), Vodohospodárskej výstavby, š.p. (ďalej len ,,VV“) a hlavne súkromných energetických podnikateľských subjektov, ktorých lobistické skupiny aktívne presadzovali výstavbu nových hydroenergetických zdrojov na vopred dohodnutých ekonomicky najvýhodnejších profiloch na najväčších vodných tokoch na území SR. Na týchto vodných tokoch aj MŽP SR vlastní a prevádzkujúce niekoľko desiatok vodných elektrární prostredníctvom svojich podriadených organizácii SVP a VV, ktoré v súčasnosti pripravujú výstavbu niekoľkých MVE. Energeticky najvýhodnejšie plánované profily na výstavbu MVE boli pridelené vybraným podnikateľským subjektom práve rezortom MŽP SR ešte pred schválením programu Koncepcia 2030.

Oficiálne bola táto iniciatívna požiadavka prijatá uznesením vlády č. 732/2008 zo dňa 15.10.2008, na ktorom vláda svojím politickým rozhodnutím schválila, aby takýto samostatný program vypracovalo a predložilo na schválenie do vlády práve MŽP SR.

MŽP SR v januári 2008 poverilo Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH), ktorý kompetenčne riadi práve ministerstvo, úlohou vypracovať návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (júl 2008).

Materiál sa odvoláva na záväzky Slovenska v oblasti zvýšenia výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE). Predpokladá zvýšenie podielu elektrickej energie z OZE z 267 GWh v roku 2005 na 1240 GWh do roku 2010 (čo predstavuje 4 %) a na 2300 GWh do roku 2015 (čo predstavuje 7 %). Pre MVE sa v Koncepcii navrhuje zvýšenie z 250 GWh v roku 2005 na 350 GWh v roku 2010 a 450 GWh v roku 2015. Poznamenávame, že do uvedených hodnôt nebola započítaná výroba elektrickej energie z 25 veľkých vodných elektrární s ročnou výrobou 4325 GWh (94 % výroby z vodnej energie).
Pre splnenie uvedeného cieľa, t. j. zvýšenie výroby elektrickej energie o 200 GWh ročne do roku 2015, sa v Koncepcii navrhuje vybudovať 363 nových MVE s celkovou výrobou 770 GWh ročne. Z tohto počtu bolo 66 profilov označených ako energeticky významné, o ktoré, ako sa uvádza v dokumente „je v súčasnosti vysoký záujem zo strany súkromných investorov“. Po pripomienkovaní návrhu Koncepcie Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a Slovenským rybárskym zväzom bolo za ekologicky prijateľné označených celkovo 63 profilov (6 zo zoznamu energeticky významných) so sumárnou výrobou 76 GWh. Tento zásadný rozpor medzi navrhovateľom (MŽP SR) a spolupracujúcimi organizáciami (ŠOP SR a SRZ) bol vyriešený odporúčaním, aby „každý profil bol hodnotený komplexne nie len zo strany zmien formy biotopov na využívanom úseku toku, ale aj zo strany prínosov čistej a lacnej výroby elektrickej energie“.

Článok 2 ::: Posudzovanie programu Koncepcia v procesoch SEA

Posudzovanie programu Koncepcia v procesoch SEA 

Navrhovaný program v zmysle Prílohy č.1, bod 6. slovenského zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon), ktorým sa implementuje smernica SEA, spadá do povinného posudzovania podľa tohto zákona a posudzuje sa ako strategický dokument.
Na základe požiadavky MŽP SR v júni 2009, VÚVH (tá istá organizácia, ktorá pripravila strategický dokument) vypracoval Správu o hodnotení tohto strategického dokumentu. Správa vychádza zo zásadného konštatovania, že „Hydroenergetický potenciál vodných tokov SR je primárnym energetickým zdrojom, ktorý je obnoviteľný a zároveň ekologicky najtolerantnejší“. V správe nie sú vôbec zohľadnené požiadavky Rámcovej smernice o vode (RSV), týkajúce sa dosiahnutia environmentálnych cieľov v zmysle článku 4 RSV, a ani požiadavky článku 4.7 RSV, týkajúce sa výnimiek z dosiahnutia environmentálnych cieľov v prípade nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody. Vzhľadom na to, že spracovateľ strategického dokumentu a jeho posudzovateľ sú jedna a tá istá organizácia (VÚVH), je správa celkom zjavne postihnutá aj konfliktom záujmov.

V rámci procesu SEA mala verejnosť obmedzenú možnosť vyjadriť sa k obom vyššie uvedeným dokumentom, pretože termín prerokovania bol stanovený účelovo v pondelok ráno v nezvyčajnú hodinu a podľa nás nedostatočným spôsobom, aby sa dostavilo na verejne prerokovanie čo najmenej občanov, zástupcov občianskych organizácií a zástupcov dotknutých štátnych orgánov. V podstate celý proces SEA prebiehal bez účasti verejnosti a len na úrovni krajských úradov a  organizácií a úradov podriadených MŽP.
Hoci prítomné subjekty uplatnili pripomienky, týkajúce sa záujmov ochrany rybárstva, ochrany prírody a životného prostredia, neboli zo strany navrhovateľa akceptované. Stanoviská odborných organizácií ŠOP SR, Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) a SRZ, podložené vedeckými argumentami, poznatkami a skúsenosťami z praxe boli od začiatku procesu spochybňované a na ŠOP SR bol vyvíjaný postupný a neustály tlak na prehodnotenie svojich stanovísk. Nakoniec boli tieto stanoviská účelovo zneužité a jednoducho neboli neakceptované. Navyše v celom procese ignorovali ustanovenia čl. 10 Smernice Rady č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej „Smernica o biotopoch“). V dôsledku toho uplatňovanie strategického dokumentu významne zhorší ekologickú koherenciu siete Natura 2000 a opatrenia v ňom navrhované nebudú podporovať, ale naopak budú obmedzovať manažment riečnych ekosystémov ako krajinných prvkov podstatných pre migráciu, rozptyl a genetickú výmenu medzi divožijúcimi druhmi. Do procesu neboli ďalej zainteresované samosprávy, vedecká obec ani občianske združenia, využívajúce vodu na rekreáciu a šport. Podľa našich informácií je veľmi pravdepodobné, že do procesu od začiatku aktívne vstupovali lobistické skupiny (podnikateľské subjekty).
Napriek značným rozporom a nesúhlasu pripomienkujúcich subjektov v marci 2010 MŽP SR - odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, vydal stanovisko č. 1778/2009-3.4/pl, v ktorom návrh strategického dokumentu – program Koncepcia, odporučil na schválenie.

Hoci posúdenie vplyvov strategického dokumentu NKVHEPVT podľa národného zákona
č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa uskutočnilo, toto posudzovania však nespĺňa všetky požiadavky ktoré sa vyžadujú pri posudzovaní vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie podľa smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady (SEA). Sme toho názoru, že nesprávnym uplatnením hlavne článkov 3 až 10 na program NVHEPVT a tým aj na jeho modifikovanú verziu „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, MŽP porušilo smernicu SEA.
(Viac v prílohe číslo 14)

Článok 3 ::: Vypracovanie vládneho materiálu - Koncepcia 2030

Vypracovanie vládneho materiálu- program „Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“. (Koncepcia 2030)

V marci 2011 MŽP SR vypracovalo a predložilo na rokovanie vlády SR materiál „Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“. Koncepcia 2030 sa odvoláva na predchádzajúce dokumenty programu Koncepcia - z júla 2008, Správa o hodnotení strategického dokumentu z júna 2009 a ukončený proces SEA.
Avšak Koncepcia predložená na schválenie do vlády SR nie je s týmito dokumentmi plne totožná.
Hoci sa tieto dva programy NKVHEPVT SR – (Koncepcia a Koncepcia 2030), týkajú do istej miery rovnakých plánovaných projektov energetických zdrojov, už z rozdielneho názvu dokumentov, ako aj v nich uvedených rozdielnych údajov je zrejmé že v procesoch SEA posudzovaný program Koncepcia nie je totožná s programom Koncepcia 2030, nakoľko tu došlo k niekoľkým jeho zásadným zmenám. Okrem horeuvedených skutočností, tu ide o zásadný rozdiel aj vo vytýčení cieľa programov. Kým Koncepcia z júla 2008 vytyčuje cieľ dosiahnuť výrobu 450 GWh do roku 2015 z MVE, Koncepcia 2030 vytyčuje cieľ dosiahnuť výrobu 850 GWh/rok v MVE s výhľadom do roku 2030. Takýto zámer (ktorého plnenie zjavne závisí od radikálneho zvýšenia plánovaného počtu MVE) však nebol predmetom prevedeného posudzovania v rámci procesu SEA. Rozdielny je aj celkový počet MVE, ktorý sa zvýšil z 362 na 368 profilov a počet strategicky významných profilov sa zvýšil zo 66 na 77 profilov.
Zmena tiež nastala v spôsobe financovania programov pretože, kým financovanie programu Koncepcia 2030, Príloha č. 11 má byť zabezpečené z medzinárodných programov, fondov EÚ, bankových úverov a nešpecifikovaných ďalších možností a podľa „Doložky vplyvov“ bod.1, vplyv na rozpočet verejnej správy nebude žiadny , naproti tomu v Záverečnom stanovisku č.1778/2009-3.4/pl k NVHEPVT SR (Koncepcia), kapitola „Informácie o ekonomickej náročnosti“ sa uvádza že: „správa je bez ekonomického hodnotenia, pričom sa očakávajú finančné prostriedky na realizáciu strategického dokumentu zo štátneho rozpočtu, fondov EÚ a súkromných osôb.

Podľa nás je zrejmé, že program Koncepcia 2030 spadá do rozsahu vymedzenia plánov a programov podľa článku 2 písm. a) smernice SEA a preto ako modifikovaná verzia programu Koncepcia mal byť posudzovaný podľa tejto smernice.

Ako je uvedené v úvode, vláda SR v marci 2011 prijala program Koncepcia 2030 svojím uznesením č. 178/2011. Týmto rozhodnutím vyjadrila súhlas s navrhnutým programom výstavby MVE. Obdobne ako predchádzajúce dokumenty, ani tento program neobsahoval požiadavky, vyplývajúce z článku 4 a článku 4.7 WFD, týkajúce sa podmienok pre udeľovanie výnimiek pre povoľovanie nových stavieb spôsobujúcich zmenu fyzikálnych vlastností útvarov povrchovej vody.
Vláda akceptovala aj konštatovanie uvedené v Doložke vybraných vplyvov ku Koncepcii 2030, že program plánovanej výstavby nových energetických zdrojov nebude mať žiadny dopad na životné prostredie.

Vláda súčasne schválila „Usmernenie MŽP SR pre účastníkov procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým využitím s výkonom do 10 MW (MVE) na vodných tokoch SR“ ako prílohu číslo1 Koncepcie 2030 (ďalej len „Usmernenie“). Ani do tohto materiálu sa však nepremietli požiadavky RSV na dosiahnutie environmentálnych cieľov podľa čl. 4 RSV, t. j. dosiahnutie dobrého ekologického stavu/potenciálu útvarov povrchovej vody s možnosťou poskytnutia výnimiek v zmysle článku 4.7 RSV.
Usmernenie neukladá povinnosť povoľujúcim orgánom postupovať pri nových projektoch, ktoré spôsobujú zmenu fyzikálnych charakteristík vodného útvaru, podľa RSV a požadovať vyhodnotenie možného vplyvu stavby na nedosiahnutie dobrého ekologického stavu príslušného útvaru povrchovej vody a iných útvarov daného správneho územia povodia. Naopak, priamo v Usmernení sa doslovne uvádza: „V strategicky významných lokalitách, uvedených v prílohe č. 3 (77 profilov), preferovať realizáciu MVE.

Ich celospoločenský a globálny environmentálny prínos má prioritu nad kritériami s úzkym lokálnym dosahom“.

Článok 4 ::: Implementácia článku 4.7 RSV

4. Implementácia článku 4.7 RSV

Za jeden z hlavných dôvodov nerešpektovania požiadaviek RSV pri povoľovaní výstavby MVE považujeme nesprávnu a neúplnú transpozíciu článku 4.7 RSV v národnej legislatíve.
Článok 4.7 (prvá odrážka) je transponovaný do Vodného zákona č. 364/2004 Z. z. v § 16 ods. 6 b) v znení:
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje:
b) zmena fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemných vôd.
To isté znenie sa opakuje v sekundárnej legislatíve (§ 2 ods. 4 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR č. 2/2010, ktorý nie je uverejnený v Zbierke zákonov ani v inom dostupnom dokumente).
Podmienky pre udelenie výnimky v článku 4.7 pod písm. a), c), d) sú uvedené iba v sekundárnej legislatíve (vyššie uvedený Výnos), ktorý nebol publikovaný. K tomu poznamenávame, že požiadavky, kladené na subjekty, majú byť uvedené nie v sekundárnej, ale v primárnej legislatíve – vo vodnom zákone. V dôsledku nesprávnej a neúplnej transpozície článku 4.7 RSV v národnej legislatíve štátne orgány nemajú pri rozhodovaní o výstavbe MVE povinnosť postupovať podľa článku 4.7 RSV. Prebiehajúce alebo ukončené povoľovacie procesy (vrátane procesu EIA) dokazujú, že povoľujúce štátne orgány dokonca ani nepoznajú požiadavky článku 4.7 RSV, a preto podľa tohto článku nepostupujú. Okrem toho Slovensko dodnes nemá ustanovené na národnej úrovni žiadne referenčné hodnoty a hranice jednotlivých tried kvality ekologického stavu pre ryby napriek tomu, že sú považované za hlavný biologický prvok kvality pri hodnotení dopadu hydromorfologických zmien na ekologický stav/potenciál útvarov povrchovej vody.

Článok 5 ::: MVE – Plány manažmentu povodí

MVE – Plány manažmentu povodí

MŽP SR pri presadzovaní programu výstavby MVE nepostupovalo v súlade s požiadavkami RSV ani pri vypracovaní plánov manažmentu povodí. Vodný plán Slovenska (zlúčené plány manažmentu povodia Dunaja a Visly) obsahuje iba informáciu o nových infraštruktúrnych projektoch (kapitola 8.4.4 Výhľadové infraštruktúrne projekty), ktorý sa obmedzuje len na vymenovanie týchto zámerov:
Návrhy protipovodňových opatrení uvedených v Rozvojovom programe priorít na roky 2008 – 2010 a v Súhrnnom programe verejných prác, ktoré navrhol Slovenský vodohospodársky podnik,
Program protipovodňovej ochrany SR (aktualizovaný na roky 2008 – 2015)
Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015
Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu (HEP) vodných tokov SR.
Žiadne podrobnosti o programe využitia HEP ani dôvody jeho realizácie nie sú v tomto pláne uvedené a vysvetlené, hoci v tom čase už bola Koncepcia vypracovaná (júl 2008) a prebiehal proces SEA. Poznamenávame, že spracovateľ programu Koncepcia ‑ VÚVH je tá istá organizácia, ktorá z poverenia MŽP SR zodpovedala aj za vypracovanie plánov manažmentu povodí. MŽP SR tým obmedzilo možnosť pripomienkovania Koncepcie využitia HEP širokou verejnosťou, čím ju vylúčilo z aktívnej účasti na príprave Programu opatrení podľa RSV. V programe opatrení, ktorý schválila vláda SR svojím uznesením č. 109/2010, sa uvádza, že „Konkrétne technické riešenia stavieb budú predmetom posudzovania EIA, pri ktorých sa zohľadnia dopady plánovanej stavby na vodné prostredie a zabezpečí sa splnenie čl. 4 RSV”. Avšak do právne záväzného dokumentu (Nariadenie vlády č. 279/2011 Z. z.) sa táto požiadavka už nepremietla, ale bola nahradená požiadavkou “zabezpečiť výhľadové infraštruktúrne projekty“.

Článok 6 ::: Povoľovacie procesy výstavby MVE

Prebiehajúce povoľovacie procesy výstavby MVE

V roku 2008 bola povolená MVE Hronská Dúbrava na rieke Hron napriek tomu, že v stavebnom konaní SRZ uplatnil námietku týkajúcu sa nefunkčnosti rybovodu. Na základe podania podnetu na preskúmanie územného a stavebného povolenia Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zistila nezákonnosť rozhodnutia a vydala protest prokurátora, ktorému nebolo zo strany MŽP SR vyhovené.

Následne boli v roku 2009 povolené MVE Kalná a MVE Tekov. Tieto MVE, rovnako ako predchádzajúca MVE, neboli posudzované podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

V súčasnosti na rieke Hron, ktorý v územnom systéme ekologickej stability predstavuje nadregionálny biokoridor, je v rôznom stupni povoľovacieho procesu 11 MVE.

Všetky MVE sú haťové, čím dôjde k trvalému prehradeniu vodného toku vo veľmi krátkych vzdialenostiach cca 5 km. Negatívne vplyvy budú mať výrazný kumulatívny efekt, ktorý spôsobí totálnu degradáciu vodného toku (zmena prúdiveho – lotického prostredia na stojaté – lenitické prostredie) s obrovskými ekologickými a hospodárskymi škodami.

Na MVE Vlkanová, MVE Šášovské Podhradie, MVE Bzenica a MVE Vozokany sa EIA nerobila napriek tomu, že zainteresovaná verejnosť, SRZ a ŠOP SR požadovali vykonať posudzovanie.

Ako dôvod vylúčenia procesu posudzovania pri zámeroch MVE príslušné správne orgány uviedli, že MVE nespĺňajú parametre, ako sú výkon a výška hrádze podľa prílohy zákona č. 24/2006 Z. z. Druhým dôvodom boli zase vydané staršie stanoviská MŽP SR z Odboru posudzovania vplyvov na ŽP, že nie je potrebné predmetnú stavbu posudzovať.

Na MVE Šášovské Podhradie a MVE Vlkanová boli vydané územné rozhodnutia v októbri a novembri 2012 napriek tomu, že existuje usmernenie č. 7489/2012-2.2 zo dňa 5. 9. 2012, vydané MŽP SR, sekciou ochrany prírody a tvorby krajiny vo veci stanovenia postupu na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny pri návrhoch MVE.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pod číslom 7489/2012-2.2 zo dňa 05.09.2012 vydalo usmernenie vo veci stanovenia postupu na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny pri návrhoch malých vodných elektrární, ktoré bolo doručené príslušným sekciám vôd a environmentálneho hodnotenia a riadenia a všetkým krajským úradom životného prostredia a ŠOP SR.

V usmernení sa uvádza: Ak navrhovaná výstavba MVE zasahuje alebo môže mať významný vplyv na územie patriace do navrhovaného chráneného vtáčieho územia alebo územia európskeho významu (ďalej len ,,územie Natura 2000“), mala by byť predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon EIA“) aj v prípade, že podľa tohto zákona nepodlieha povinnému hodnoteniu ani zisťovaciemu konaniu. Pojem „významný vplyv na územie Natura 2000“ je v tomto prípade potrebné chápať najmä v súvislosti s funkciou vodných tokov ako migračných prepojení dôležitých pre životné cykly vodných organizmov (najmä rýb) alebo potrebou zachovania funkčného prepojenia medzi populáciami výberových druhov vodných organizmov, ktoré sú predmetom ochrany v území Natura 2000. Ak návrh výstavby MVE nebol predložený na posudzovanie vplyvov podľa zákona EIA, je potrebné, aby orgán ochrany prírody a krajiny upozornil investora na povinnosť vyplývajúcu z § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vždy vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o OPaK.

Ak krajský úrad životného prostredia v odbornom stanovisku vydanom podľa § 28 ods. 4 zákona o OPaK skonštatuje, že navrhovaná MVE pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na územie Natura 2000, musí byť (výstavba MVE) predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona EIA (§ 18 ods. 12 zákona EIA).

Pri ostatných MVE, ktoré sa posudzovali, bolo vydané záverečné stanovisko, v ktorom sa vždy odporučilo realizovať navrhovanú činnosť napriek nesúhlasu viacerých účastníkov procesu posudzovania a podkladom preukazujúcim vznik významných škôd na životnom prostredí.

  • Za nedostatky procesu posudzovania v tomto prípade považujeme:
    • - Nedostatočné variantné riešenie (prevažne sa posudzujú dva varianty haťového typu MVE, líšiace sa len polohou hate), čiže takmer identické variantné riešenia MVE s významnými negatívnymi vplyvmi na ekosystém vodného toku
    • - Nesprávne vyhodnotenie a ignorovanie odborných podkladov, ako sú biologické štúdie a znalecké posudky, vypracované v rámci posudzovania. Postup EIA vo všetkých prípadoch pre investora predstavuje len akúsi nepodstatnú ,,byrokratickú“ podmienku.

V niektorých prípadoch je vnímaná ako zámienka, ktorá môže investorovi pomôcť legalizovať zámer, lebo ho platí a preto si nárokuje aj priaznivý výsledok (MVE Želiezovce, MVE Rudno nad Hronom, MVE Čata a MVE Kamenín).

V súčasnosti je vidovaných cca 60 MVE v rôznom stupni povoľovania na významných terestricko-hydrických biokoridoroch (Váh, Hron, Slaná, Malý Dunaj, Orava, Poprad, Hornád, Laborec a Hnilec), ktoré pripájame v prílohe.

Pri uplatňovaní tohto účelového a tendenčne pripraveného dokumentu dochádza v súčasnosti v celej Slovenskej republike k chaotickému povoľovaniu vodných stavieb – MVE na vodných tokoch, ktoré sú významnými nadregionálnymi až provinciálnymi ekologickými koridormi, pozdĺž ktorých prebiehajú migrácie rýb a mnohých iných vodných i suchozemských živočíchov. Z nich viaceré sú zákonom chránené lebo patria medzi druhy európskeho významu.

Úrady životného prostredia, priamo podriadené MŽP SR, svojím konaním pri povoľovaní týchto stavieb porušujú legislatívu na úseku ochrany prírody a životného prostredia, konkrétne zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 17/1992 Z. z. o životnom prostredí, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Smernicu o biotopoch, Rámcovú smernicu o vode, Bernský dohovor a Ramsarský dohovor.

Tým nepriamo pomáhajú investorom legalizovať vodné stavby, ktoré poškodzujú významné a hodnotné vodné ekosystémy a maria mnohé ich ekosystémové služby. Tieto vodné stavby podľa najlepších dostupných vedeckých poznatkov narúšajú kontinuitu vodného toku (riečne kontinuum) a spôsobujú tak nežiaducu fragmentáciu riečneho ekosystému. Následkom toho sa mení charakter vodných tokov (napr. charakteristické usporiadanie prúdivých úsekov a tíšin, tzv. pool-and-riffle pattern) s ich korytotvornými procesmi a zaniká prúdivé (lotické) prostredie. Naopak vzniká stojaté (lenitické) prostredie, v dôsledku čoho sa podstatne a nevratne menia spoločenstvá vodných i príbrežných organizmov a biotopy vrátane európsky významných (miznú napr. prioritné jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy a viaceré typy vodných biotopov).

Tieto stavby sú tiež migračnými bariérami, ktoré okrem silného narušenia až znemožnenia migrácií a rozptylu spôsobujú aj zhoršenie kvality vody, zníženie samočistiacej schopnosti vody a nepriaznivé zmeny v laterálnej spojitosti, a tým i v ekologických režimoch priľahlých poriečnych nív, čo je v priamom rozpore s ustanoveniami Smernice o biotopoch i Rámcovej smernice o vode. V dôsledku povoľovania MVE sa o. i. trvalo prerušia migrácie vodných živočíchov (nefunkčné rybovody), zvýši sa sedimentácia nad zdržou a vymieľanie koryta pod ňou, zmenia sa živinové režimy a postupne zaniknú populácie pôvodných (autochtónnych) druhov rýb a iných citlivých vodných organizmov.

Zvýšia sa aj teploty vody, zmenia ľadové javy i niektoré režimy disturbancií, čím sa o. i. podporí aj šírenie inváznych organizmov, najmä rastlín (pohánkovec, astry, zlatobyle, vodomor kanadský) a s nimi spätých negatív, ale i druhov ako kormorán veľký. Následkom tejto reťaze degradačných činností a procesov, ktorú podporuje MŽP SR, dochádza k obrovským škodám hospodárskym aj environmentálnym.

Vodné toky (podhorské rieky a potoky) ako významné biokoridory spájajúce významné biocentrá (územia európskeho významu, územia národného významu) sú týmito procesmi priamo existenčne ohrozené.

Zjavný je aj negatívny dopad na cestovný ruch a vodnú turistiku, pretože už teraz dochádza k zániku týchto aktivít na úsekoch riek s vybudovanými MVE.

Článok 7 ::: Námietky k programu výstavby MVE

Zhrnutie námietok k spornému programu výstavby MVE

Proces plánovania a prípravy programu tak rozsiahlej výstavby nových nízkovýkonnových hydroenergetických zdrojov - MVE nebol koncepčne a na odbornej úrovni dostatočne pripravený, prejednaný a zjednotený v názoroch jeho vplyvov hlavne na životné prostredie, hospodárnosť a efektívnosť, celospoločenskú potrebu a už rozhodne nie dostatočne legislatívne správne pripravený vzhľadom na spoločnú vodnú politiku EÚ a záväzky SR vyplývajúce zo smernice RSV a ostatných relevantných vnútroštátnych zákonov a smerníc EK.

Proces prípravy a posudzovania programu bol netransparentný a jednostranne preferujúci a obhajujúci ekonomické záujmy úzkej skupiny ľudí, ignorujúci požiadavky a potreby iných subjektov využívajúcich prirodzené vodné toky a ich vodu pre svoju činnosť, podnikateľské a rekreačné využitie.

V posudzovaní vplyvov na životné prostredie v procesoch SEA došlo k rozhodovaniu a k vydaniu stanoviska bez toho, aby bol zistený skutočný stav tangovaných vodných tokov a dotknutých území ako správnych území jednotlivých povodí a to hlavne vzhľadom na prijateľnosť a environmentálne limity únosnosti týchto území a vodných tokov na ktorých sa MVE plánujú umiestňovať bez toho, aby plánované projekty boli vopred prejednané s dotknutými obcami a ich obyvateľmi a následne po ich odsúhlasení zahrnuté do plánovaných zámerov v ÚPD a PHSR dotknutých obcí bez zistenia, opísania a kvantifikácie vplyvov programu na prírodu, životné prostredie, biodiverzitu, bez dôsledného a objektívneho posúdenia vplyvov na územia NATURA, bez určenia a špecifikácie opatrení na zmiernenie, elimináciu či odstránenie sprievodných negatívnych vplyvov a bez určenia odborného monitoringu týchto nových vodných útvarov a ich vplyvov ako aj ekonomickej analýzy jednotlivých projektov a koncepcie ako celku.

Zásadné námietky

    • Podľa zákonom vymedzených kompetencií ústredných orgánov štátnej správy za plánovanie a realizáciu nových energetických zdrojov, ako aj za energetickú politiku zodpovedá MH SR. MŽP SR nad rámec svojich kompetencií z vlastnej iniciatívy začalo presadzovať výstavbu MVE vypracovaním návrhu programu Koncepcia (júl 2008),
    • MŽP SR je predovšetkým orgánom zodpovedajúcim za implementáciu RSV v zmysle článku 3.2 RSV. MŽP SR však nielenže neprejavilo žiadnu snahu o presadenie princípov RSV do iných hospodárskych politík (energetická politika), ale ani do vlastnej vodnej politiky, v ktorej nadradilo ekonomické využívanie vôd nad záujmy ochrany vôd a vodných ekosystémov. Pripomíname, že MŽP SR svoju vodnú politiku zmenilo po roku 2003, kedy došlo k presunu kompetencií vo využívaní vôd z Ministerstva pôdohospodárstva SR na MŽP SR,
    • Koncepcia nebola pripravená v súlade s požiadavkami RSV, najmä s článkom 4.7 RSV. Tieto požiadavky nie sú v žiadnom z uvedených koncepčných dokumentov ani spomenuté,
    • Článok 4.7 RSV je do slovenskej legislatívy (vodný zákon) transponovaný nesprávne a neúplne. Povoľujúce orgány, ktoré rozhodujú podľa slovenskej legislatívy, nemajú žiadnu zákonnú povinnosť, aby pri povoľovaní nových projektov, spôsobujúcich fyzikálne zmeny útvarov povrchovej vody, postupovali v súlade s týmto článkom,
    • Proces SEA bol len formálny. Chýbala v ňom nestrannosť a objektívnosť posudzovania dopadov výstavby MVE na životné prostredie. MŽP SR je navrhovateľom Koncepcie i jej posudzovateľov (koncepciu navrhol i posúdil ním riadený VÚVH) a súčasne aj schvaľovateľom záverov procesu SEA. Vznesené námietky, obhajujúce záujmy ochrany prírody, rybárstva a  cestovného ruchu MŽP SR v rozhodujúcej miere neakceptovalo. MŽP SR nekonalo a nezadovážilo ani iné odborné podklady, ktoré by vyvrátili vznesené námietky a pripomienky SRZ a ŠOP SR, resp. na základe ktorých by objektívne rozhodovalo. (Viac v prílohe číslo 14).
    • Nebola vypracovaná ekonomická analýza nákladov, efektívnosti a nutnosti realizácie Koncepcie 2030 - výstavby 368 MVE, hoci bolo určené že financie na realizáciu budú zabezpečené hlavne z fondov EÚ a bez participácie štátu (podklady na stanovenie odhadovanej výšky nákladov cca. 4,4 mil. EUR na 1 MW inštalovaného výkonu MVE, ako uvádza MŽP SR vychádzali so skúseností investorov). Nebola vypracovaná ani ekonomická analýza v zmysle WFD prílohy III. a určená kvantifikácia pre uplatnenie princípu krytia nákladov za vodohospodárske služby so zreteľom na dlhodobú prognózu dopytu a ponuky po vode v jednotlivých povodiach ovplyvnených výstavbou MVE, či posúdenie najefektívnejšieho užívania vôd a vplyvu Koncepcie na program opatrení a na plnenie článku 4 WFD.

V súčasnej a výhľadovej situácii rozvoja energetiky SR (keď spotreba elektriny takmer nerastie, keď v minulom roku bol do prevádzky uvedený nový zdroj PPC Malženice s výkonom 430MW, je v štádiu ukončenia veľký zdroj JE Mochovce a sú plánované Jaslovské Bohunice, ako aj mnohé ďalšie zdroje), energetický prínos navrhovaných nízko výkonových zdrojov - MVE rozhodne nemá prezentovaný strategický význam. Nehovoriac o tom že SR svoje záväzky voči EÚ čo do zvýšenia podielu OZE na 14 % do roku 2020 nielenže plní, ale významne prekračuje.

(MH SR vo svojej „Analýze systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrhu na jeho prehodnotenie“ samo uvádza: „Podľa predbežných údajov za rok 2010 v prípade podielu elektriny sa po normalizácii elektriny z vodnej energie podľa metodiky uvedenej v smernici 2009/28/ES sa SR priblížila k hodnote 19 %.“ Tvorcovia koncepcie tak v snahe zdôvodniť nutnosť výstavby MVE potrebami naplniť prijaté záväzky voči EÚ úmyselne obišli smernicu 2009/28/ES (Čl.5. bod3.) a medzi OZE nezahrnuli VE nad 10MW.)

 

Výstavba týchto MVE poškodí a nenávratne zničí biogeografické, biologické, prírodoochranné a krajinné hodnoty nie „úzko lokálneho“, ale európskeho významu (rieka Dunaj a jeho významné prítoky na území Slovenska). Preukázateľne a významne negatívne totiž ovplyvňuje kľúčové parametre (konektivita, refugiálne funkcie) všetkých „riečnych“ území sústavy Natura 2000 (SKUEV0253 Váh, SKUEV0243 Orava, SKUEV0303 Alúvium Hrona, SKUEV0221 Varínka, SKUEV0285 Rieka Muráň s prítokmi a i.), ktoré sú reprezentatívne pre vodnú, príbrežnú i horskú biotu celých Západných Karpát a tvoria zväčša terestricko-hydrické biokoridory nadregionálneho významu. V uvedených územiach sústavy Natura 2000 i mimo nich výstavba MVE ničí a významne negatívne ovplyvňuje stav zachovania (conservation status) prioritného biotopu európskeho významu Ls1.1 Vŕbovo-topoľové nížinné a jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260), Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (3220), Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou Salix elaeagnos (3240), Br5 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p. p. a Bidention p. p. (3270), Br6 Brehové porasty deväťsilov (6430), Br7 Bylinné lemové spoločenstvá nížinných riek (6430) a i. Rovnako zničí alebo významne negatívne ovplyvní stav zachovania biotopov druhov európskeho významu mihuľa potočná Lampetra planeri, mihuľa ukrajinská Eudontomyzon mariae, mihuľa potiská Eudontomyzon danfordi, pĺž severný Cobitis taenia, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio, hrúz bieloplutvý Gobio albipinnatus, hrúz Kesslerov Gobio kessleri, hrúz fúzatý Gobio uranoscopus, čík európsky Misgurnus fossilis, lopatka dúhová Rhodeus amarus, pĺž vrchovský Sabanejewia balcanica, blatniak tmavý Umbra krameri, kolok vretenovitý Zingel streber (Príloha II. Smernice o biotopoch), boleň dravý Aspius aspius, mrena škvrnitá Barbus petenyi, hlavátka podunajská Hucho hucho, hrebenačka pásavá Gymnocephalus schraetser, šabľa krivočiara Pelecus cultratus, plotica perleťová Rutilus meidingeri, plotica lesklá Rutilus pigus, kolok veľký Zingel zingel (Príloha II. a V.), mrena severná Barbus barbus, lipeň tymiánový Thymallus thymallus (Príloha V.), hrebenačka vysoká Gymnocephalus baloni (Príloha II. a IV.), vydra riečna Lutra lutra (Príloha II.a, IV.a), bocian čierny Ciconia nigra (Príloha I. Smernice o vtákoch), rybárik riečny Alcedo atthis (Príloha I.) a i. Pri ochrane týchto záujmov, chránených právom EÚ, MŽP SR dlhodobo nekoná a zlyháva.

Článok 8 ::: Príklady negatívnych vplyvov programu na populáciu rýb

Príklad významných negatívnych vplyvov na populácie vzácnych druhov rýb, pre ktoré sa vyhlasujú územia Natura 2000, uvádzame rieku Hron:

- Cobitis taenia (C. elongatoides) – pĺž severný (p. podunajský) – Hron (Stráňai, Andreji 2009), lokalita Kamenica nad Hronom (Mužík et al. 2009).
- Gobio albipinnatus ‑ hrúz bieloplutvý – Dunaj (Stráňai, Andreji 2009), lokalita Kamenica nad Hronom.
- Gymnocephalus schraetser – hrebenačka pásavá – Dunaj (Stráňai, Andreji 2009), lokalita Kamenica nad Hronom (Mužík et al. 2009).
- Rhodeus amarus – lopatka dúhová – Dunaj (Stráňai, Andreji 2009), lokality Bíňa, Malá nad Hronom, Kamenica nad Hronom (Mužík et al. 2009).
- Sabanejewia aurata (S. balcanica) – pĺž zlatistý (p. vrchovský) – Dunaj (Stráňai, Andreji 2009), lokality Malá nad Hronom, Kamenica nad Hronom.
- Zingel streber – kolok vretenovitý – Dunaj (Stráňai, Andreji 2009), lokality Bíňa, Kamenica nad Hronom (Mužík et al. 2009).
- Zingel zingel – kolok veľký – Dunaj (Stráňai, Andreji 2009), lokality Kamenica nad Hronom, Želiezovce (Mužík et.al. 2009).
V správe z ichtyologického prieskumu dolnej časti Hrona v úseku Bíňa – Kamenica nad Hronom“ (Stráňai, Andreji 2009) sa v časti 1.4 „Výsledky prieskumu“ uvádza, že druhová diverzita tejto časti Hrona je vyššia, ako udávali doterajšie prieskumy predovšetkým hlavného toku Dunaja, odkiaľ migrujú ryby v období prirodzenej reprodukcie až po Želiezovce.
Na základe poznatkov o druhovej skladbe ichtyofauny Dunaja sa očakáva ešte výskyt jesetera malého (Acipenser ruthenus). Druhovú bohatosť rýb môže zvýšiť aj pôvodná divá forma kapra „sazana“ (Cyprinus carpio), ktorého sporadicky výskyt je zaznamenaný práve v Dunaji, alebo šabľa krivočiara (Pelecus cultratus), plotica lesklá (Rutilus pigus), hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), zubáč volžský (Stizostedion volgensis), hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni), sumček čierny (Ameiurus melas), prípadne býčko nahotemenný (Neogobius gymnotrachelus). Z celkového počtu 34 druhov, zistených v rieke Hron, bolo zaznamenaných v sledovanom úseku 9 druhov (26,5 %) uvedených v červenom zozname SR (Koščo et al. 2008).

Vzhľadom na tieto skutočnosti je možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať výskyt ďalších vyššie uvedených druhov rýb, pre ktoré sa vyhlasujú územia Natura 2000, ktoré neboli počas prieskumov zaznamenané a môžu byť potenciálne negatívne ovplyvnené výstavbou MVE.
V nadväznosti na uvedené paradoxne pôsobí skutočnosť, že práve Slovenská republika je poverená úlohou v rámci prebiehajúceho biogeografického procesu (2013) - prípravou manažmentu riečnych biotopov.
- Pri prebiehajúcom povoľovacom procese sa neakceptujú predpisy upravujúce manažment území sústavy Natura 2000 (výstavba MVE patrí medzi činnosti, ktoré majú negatívny vplyv na ciele ochrany všetkých ekosystémov vodných tokov chránených režimom naturovských území).
- Pri povoľovaní výstavby MVE v územiach európskeho významu MŽP SR a ním riadené úrady porušujú ustanovenia čl. 6.2 Smernice o biotopoch (princíp prevencie), pretože nepodnikajú primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, ktoré tvoria predmet ich ochrany. Tieto kroky pritom zanedbávajú vedome napriek tomu, že existuje dostatok publikovaných i nepublikovaných vedeckých poznatkov, že poškodzovanie a rušenie výstavbou MVE je podstatné vo vzťahu k cieľom smernice.
- Pri povoľovaní výstavby MVE v územiach európskeho významu MŽP SR a ním riadené úrady porušujú aj ustanovenia čl. 6.3 Smernice o biotopoch, pretože nezabezpečujú primerané hodnotenie (appropriate assessment) vplyvov MVE na predmety ochrany dotknutých území a nemôžu sa tak zákonným spôsobom presvedčiť, či tieto projekty nepriaznivo neovplyvňujú integritu dotknutých území.
- Pri druhoch európskeho významu (najmä z Prílohy IV. a Smernice o biotopoch) MŽP SR a ním riadené úrady porušujú aj ustanovenia čl. 12.1.d Smernice o biotopoch, pretože nezabraňujú zhoršovaniu alebo deštrukcii miest ich rozmnožovania alebo odpočinku.
- Podľa informácií profily pre výstavbu MVE boli prideľované ešte pred schválením programu vládou SR. Proces prideľovania profilov súkromným investorom je netransparentný až korupčný. MŽP SR odmieta poskytnúť požadované informácie. Je silné podozrenie z presadzovania záujmov súkromných investorov vzhľadom na poskytovanie ekonomických výhod spojených s výstavbou MVE (dotácie na OZE, využívanie eurofondov na výstavbu MVE),
- V povinnom reportingu, podľa článku 15 odseku 3 RSV (rok 2012) „Analýza pokroku dosiahnutom pri zavádzaní Programu opatrení obsiahnutom vo Vodnom pláne Slovenska“, MŽP zamlčalo a neuviedlo informáciu o schválenej Koncepcii 2030 a výstavbe nových infraštruktúrnych projektov (MVE) s odôvodnením že: „Vodný plán Slovenska neobsahuje konkrétne stavby infraštruktúrnych projektov“ (ods. 4.1.4.4) . Vo Vodnom pláne Slovenska kap. 8.4, ods.8.4.4 Výhľadové infraštruktúrne projekty, sú však tieto stavby MVE uvedené: „V súčasnosti existujú nasledovné výhľadové infraštruktúrne zámery: : -Návrhy protipovodňových opatrení uvedených v Rozvojovom programe priorít na roky 2008 – 2010 a v Súhrnnom programe verejných prác, ktoré navrhlo SVP, š. p., -Program protipovodňovej ochrany SR (aktualizovaný na roky 2008-2015), -Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015, -Koncepcia rozvoja malých vodných elektrární“. Podobne tak nové infraštruktúrne projekty (podľa VPS aj MVE) obsahuje aj Nariadenie vlády SR č. 279/2011 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Vodného plánu Slovenska s programom opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov,
- MŽP SR, ale aj ďalšie ústredné orgány (Úrad vlády SR, Kancelária prezidenta) nie sú ochotné sa v potrebnej miere zaoberať nesúhlasnými stanoviskami odborníkov i verejnosti s výstavbou MVE. Odborníci, mimovládne organizácie i ďalšie dotknuté subjekty dlhodobo vyjadrujú nesúhlas rôznymi formami, najmä písomnými odbornými stanoviskami, odbornými i populárnymi článkami, protestnými pochodmi, otvorenou výzvou adresovanou Úradu vlády SR, Kancelárii prezidenta a poslancom NR SR, osobným listom adresovaným ministrovi ŽP, interpeláciou poslanca NR SR adresovanou ministrovi životného prostredia a v neposlednom rade petíciami proti výstavbe MVE. Všetky oslovené orgány sa odvolávajú na stanovisko MŽP SR, zdôrazňujúce dodržanie formálnej stránky postupu MŽP SR v procese SEA ( viac v písomnej korešpondencii priloženej v prílohe).

end faq

Kapitola 5 ::: Porušené ustanovenia práva Spoločenstva

Ustanovenia práva Spoločenstva (zmlúv, nariadení, smerníc, rozhodnutí), ktoré boli členským štátom porušené:

Článok 24 RSV

Článok 24 RSV – tým, že:

...neúplne a nesprávne transponoval článok 4 ods. 4.7 do národnej legislatívy. Vyplýva to z porovnania relevantných častí článku 4.7 RSV a ich transpozície do národnej legislatívy, ktoré je uvedené v nasledovnej tabuľke:

Znenie článku 4.7 RSV

Transponované znenie

Národný predpis

Member States will not be in breach of this Directive when:

failure to achieve good groundwater status, good ecological status or, where relevant, good ecological potential or to prevent deterioration in the status of a body of surface water or groundwater is the result of new modifications to the physical characteristics of a surface water body or alterations to the level of bodies of groundwater, or…

Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje:

b) zmena fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemných vôd

Vodný zákon č. 364/2004 Z. z. § 16 ods. 6 b). To isté znenie sa opakuje v § 2 ods. 4 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR č. 2/2010 (nie je uverejnený v zbierke zákonov ani v inom dostupnom dokumente).

Pozn.: ide o nesprávnu transpozíciu

and all the following conditions are met:

(a) all practicable steps are taken to mitigate the adverse impact on the status of the body of water;

a) ak sa uskutočnia opatrenia na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody...

Článok je transponovaný len v sekundárnej legislatíve (§ 2 ods.4 Výnosu č. 2/2010, ktorý nebol publikovaný).

Pozn.: požiadavky kladené na subjekty majú byť uvedené v primárnej legislatíve – vo vodnom zákone

(b) the reasons for those modifications or alterations are specifically set out and explained in the river basin management plan required under Article 13 and the objectives are reviewed every six years;

Uplatnenie postupov podľa odsekov 3 až 7 treba zdôvodniť v plánoch manažmentu povodí

b) sa odôvodnia dôvody zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody v pláne manažmentu povodia a vyhodnotia sa environmentálne ciele každých šesť rokov,

§ 16 ods. 8 vodného zákona

Podobné znenie je uvedené v sekundárnej legislatíve (§ 2 ods. 4 Výnosu č. 2/2010, ktorý nebol publikovaný)

(c) the reasons for those modifications or alterations are of overriding public interest and/or the benefits to the environment and to society of achieving the objectives set out in paragraph 1 are outweighed by the benefits of the new modifications or alterations to human health, to the maintenance of human safety or to sustainable development, and

c) sú dôvody na zmeny podľa písmena b) uskutočnené vo verejnom záujme alebo prínos zo zmien na ľudské zdravie, ochranu života alebo trvalo udržateľný rozvoj prevažuje nad prínosom z dosiahnutia environmentálnych cieľov na životné prostredie a na spoločnosť,

Článok je transponovaný len v sekundárnej legislatíve (§ 2 ods. 4 Výnosu č. 2/2010, ktorý nebol publikovaný).

Pozn.: Požiadavky kladené na subjekty majú byť uvedené v primárnej legislatíve – vo vodnom zákone

(d) the beneficial objectives served by those modifications or alterations of the water body cannot for reasons of technical feasibility or disproportionate cost be achieved by other means, which are a significantly better environmental option.

d) nemožno z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť prínosy zo zmien útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody inými prostriedkami významne lepšími z hľadiska životného prostredia, napr. protipovodňovými opatreniami

Článok je transponovaný len v sekundárnej legislatíve (§ 2 ods. 4 Výnosu č. 2/2010, ktorý nebol publikovaný)

Pozn.: požiadavky kladené na subjekty majú byť uvedené v primárnej legislatíve – vo vodnom zákone

Článok 3 ods. 4 a ods. 9 RSV

Článok 3 ods. 4 a ods. 9 RSV tým, že:

...MŽP SR ako kompetentný orgán ustanovený podľa článku 3.2 RSV pri presadzovaní programu výstavby MVE nezohľadňuje požiadavky na splnenie environmentálnych cieľov podľa článku 4 RSV, ale užívanie vôd na energetické účely nadradil nad záujmy ochrany vôd, ochrany prírody a iných legitímnych užívateľov vôd.

Nie je nám známe, že by MŽP SR informoval Komisiu o zmenách, ktoré nastali v oblasti jeho pôsobnosti ako kompetentného orgánu po presune kompetencií za užívanie vôd z Ministerstva pôdohospodárstva SR na MŽP SR v roku 2003. V praxi sa tento krok prejavuje preferovaním užívania vôd na úkor plnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 RSV zo strany kompetentného orgánu.

Článok 4 ods. 4.7 a 4.8 RSV

Článok 4 ods. 4.7 a 4.8 RSV – tým, že:

...pri presadzovaní výstavby MVE nepresadzuje podmienky na udelenie výnimky z environmentálnych cieľov podľa týchto článkov v súlade s postupom uvedeným v metodickom dokumente č. 20 o výnimkách z environmentálnych cieľov (Guidance Document on Exemptions to the Environmental Objectives).

Prílohu VII RSV, body A.5

Prílohu VII RSV, body A.5 – tým, že:

...MŽP SR v plánoch manažmentu povodí menovite neuvádza výnimky z environmentálnych cieľov z dôvodu výstavby MVE a informácie požadované podľa článku 4 ods. 4.7 RSV.

Článok 14 RSV

Článok 14 RSV – tým, že

...MŽP SR neinformovalo verejnosť o pripravenom programe výstavby MVE v rámci prípravy plánov manažmentu povodí, čím neumožnil konzultácie s dotknutými subjektami o tomto programe.

Článok 15 ods. 3 RSV

Článok 15 ods. 3 RSV – tým, že:

...v súhrnnej správe (rok 2012) - „Analýza pokroku dosiahnutom pri zavádzaní Programu opatrení obsiahnutom vo Vodnom pláne Slovenska“, MŽP SR neinformovalo EK o schválenom programe výstavby nových infraštruktúrnych projektov hydroenergetických stavieb vodných elektrární (MVE).

Článok 6.2 Smernice o biotopoch

Článok 6.2 Smernice o biotopoch ‑ tým, že:

...v územiach európskeho významu MŽP SR a ním riadené úrady nepodnikajú primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, ktoré tvoria predmet ich ochrany. Tieto kroky pritom zanedbávajú vedome napriek tomu, že existuje dostatok publikovaných i nepublikovaných vedeckých poznatkov, že poškodzovanie a rušenie výstavbou MVE je podstatné vo vzťahu k cieľom smernice.

Článok 6.3 Smernice o biotopoch

Článok 6.3 Smernice o biotopoch – tým, že:

  1. - nevykonal primerané hodnotenie (appropriate assessment) vplyvov programu výstavby MVE na dotknuté územia sústavy Natura 2000 (pozrite vyššie) z hľadiska cieľov ich ochrany;
  2. - sa nezaujatým a objektívnym spôsobom nepresvedčil, či výstavba MVE v týchto územiach nepriaznivo neovplyvní ich integritu,
  3. - nezískal stanovisko verejnosti k realizácii tohto programu v územiach NATURA 2000.

Článok 12.1 písm. d) Smernice o biotopoch

Článok 12.1 písm. d) Smernice o biotopoch – tým, že:

...pri druhoch európskeho významu (najmä z Prílohy IV. a) MŽP SR a ním riadené úrady nezabraňujú zhoršovaniu alebo deštrukcii miest ich rozmnožovania alebo odpočinku.

Článok 12.1 a článok 4.1 Smernice o biotopoch

Článok 12.1 a článok 4.1 Smernice o biotopoch tým, že:

MŽP SR v programe využívania HEP (Koncepcia 2030- výstavba MVE) schválilo, podporuje a toleruje aktivity ktoré majú výrazný ekologický a priam existenčný dopad na prežitie chránených a ohrozených živočíšnych druhov a na prírodnú faunu a flóru. V tomto programe nebolo tiež prijaté žiadne opatrenie, ktoré by týmto dôsledkom predchádzalo alebo im zamedzilo.

Máme za to, že svojím konaním MŽP porušilo a naďalej vedome porušuje článok 12(1) a článok 4(1) of Council Directive 92/43/EEC of 21 May 1992 on the conservation of natural habitats and of wild fauna and flora, as amended by Council Directive 2006/105/EC of 20 November 2006, under Directive 92/43, as amended, and under Article 12(1) of Directive 92/43/EEC. (Dávame do pozornosti, že v podobnom prípade EK už rozhodovala voči Cyperskej republike – jednalo sa o Case C-340/10).

end faq

Kapitola 6 ::: Finančná schéma Spoločenstva

Finančná schéma Spoločenstva, z ktorej plynuli alebo môžu plynúť pre členský štát výhody v súvislosti so skutočnosťami, na ktoré sa sťažnosť odvoláva:

Podľa vládou SR schváleného Sporného programu majú byť projekty MVE financované prednostne zo štrukturálnych fondov EÚ, z medzinárodných programov a z ďalších finančných zdrojov s tým, že Koncepcia 2030 nekladie žiadne nové nároky na štátny rozpočet (viď. Príloha č. 11 Koncepcie 2030) .

Mnohé realizované stavby MVE a stavby v súčasnom štádiu povoľovania neprešli procesom environmentálneho posudzovania vplyvov na životné prostredie v procesoch EIA, čím podľa nášho názoru tieto činnosti nespĺňajú podmienky na pridelenie fondov EÚ podľa Čl. 7, písm. b), Zmluvy – „Zmluva o úprave vzájomných práv a povinností súvisiacich s čerpaním úverových prostriedkov v súlade s Dohodou o financovaní medzi EIB a SR“.

Tu chceme poukázať aj na to, že finančné prostriedky z fondov EÚ nemôžu byť nosným zdrojom financovania koncepcie HEP, pretože v zmysle článku 15, Nariadenia Rady ES č. 1083/2006 v znení zmien a doplnení - príspevky zo štrukturálnych fondov nenahrádzajú verejné alebo rovnocenné výdavky štátu. Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ nie je možné využiť na dlhodobé financovanie programu z hľadiska ich časového obmedzenia.

Je zarážajúce, že pre plnenie cieľov RSV si SR uplatňuje výnimky a predĺženie termínov z dôvodov nedostatku financií, ale pre plnenie v programe plánovanej rozsiahlej výstavbe nových priečnych prekážok na vodných tokoch - MVE, tieto niekoľkonásobne vyššie financie nemá problém zabezpečiť a to či už formou vhodného nastavenia príslušnej legislatívy, priamou podporou štátu či (nadmieru spochybniteľným) zaradením ich výstavby aj do operačných programov pre rozvoj vidieka a regiónov financovaných z fondov EÚ, hoci miestne problémy obyvateľstva a ani rozvoj obcí sa tým vôbec nerieši.

Kapitola 7 ::: Predložené podnety pre útvary Komisie

Podrobnosti predchádzajúcich podnetov predložených jednotlivým útvarom Komisie:

Sťažnosť na EK týkajúca sa povolenia výstavby MVE Tekov - Ref. č.: CHAP (2012) 01735

Kapitola 8 ::: Predložené podnety iným inštitúciám a orgánom Spoločenstva

Podnety predložené vnútroštátnym orgánom, ústredným, regionálnym alebo miestnym:

1. podnet

Otvorená výzva na zastavenie súčasných aktivít ministra envirorezortu Józsefa Nagya a vedenia sekcie vodného hospodárstva v rozhodovaniach o prideľovaní profilov a povoľovaní výstavby MVE na vodných tokoch SR z 2. 2. 2012. Výzva bola adresovaná na p. prezidenta SR, predsedníčke vlády a poslancom NR SR. Signatári výzvy v nej upozorňujú na porušovanie RSV, zákona č. 24/2006 Z. z. o hodnotení vplyvov na životné prostredie a predpisov na ochranu prírody. Súčasne vyzývajú kompetentné orgány na pozastavenie vykonávania uznesenia vlády č. 178, a tým aj súčasných aktivít ministra životného prostredia v oblasti prideľovania profilov a povoľovania výstavby MVE a prehodnotenie Koncepcie /Príloha č.1/. Odpoveď na výzvu z MD a regionálneho rozvoja, Kancelárie prezidenta SR a MŽP SR /Príloha č.1.1/.

2. podnet

Otvorený list zo 16. 4. 2012, ktorý v mene signatárov „Otvorenej výzvy...“ a ďalších jej sympatizantov spolu s predošlou výzvou zaslal ministrovi životného prostredia Ing. Jaroslav Baran (na vedomie Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, MH SR, Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, Výboru NR SR pre európske záležitosti). /Príloha č.2/.

Odpovede zaslali: MH SR, Výbor NR SR, Výbor NR pre európske záležitosti sú v /Prílohe č.2.1/

3. podnet

Výhrady Klubu slovenských turistov k Návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030 zo 6. 2. 2012, adresované Úradu vlády SR, MH SR a MŽP SR. Klub slovenských turistov v ňom upozorňuje na poškodenie prírody a krajiny a likvidáciu vodnej turistiky /Príloha č. 3/. Odpoveď sekcie vôd MŽP SR /Príloha č. 3.1/.

4. podnet

Otvorený list ZMOS-u Slovenska a mestským a obecným zastupiteľstvám na Pohroní. /Príloha č.4/.

Odpoveď sme nedostali. (List bol, okrem iných médií, publikovaný aj v Obecných novinách ZMOS).

5. podnet

Interpelácia poslanca Mikuláša Hubu, predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zo 4. 7. 2012, v ktorej interpeloval ministra životného prostredia vo veci realizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR /Príloha č.5/.

Odpoveď ministra životného prostredia z 24. 7. 2012 /Príloha č.5.1/.

Väčšina odpovedí na písomné podnety bola zo strany kompetentných orgánov odmietavá alebo vyhýbavá. Žiaden pozitívny posun na základe hore uvedených podnetov nenastal.

6. podnet

Pripomienky Botanickej záhrady Univerzity Komenského k „Návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (júl 2008) z 21. 11. 2008, adresované MŽP SR, odboru hodnotenia a posudzovania vplyvov na ŽP. /Príloha č.6/.

Odpoveď sme nedostali a naše pripomienky MŽP SR neakceptovalo.

7. podnet

Stanovisko Botanickej záhrady Univerzity Komenského k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti „Využitie hydroenergetického potenciálu Váhu v úseku Krpeľany – Ružomberok“ zo 6. 11. 2008, adresované Obvodnému úradu životného prostredia v Ružomberku. Stanovisko so sprievodným listom /Príloha 7/.

Úrad nás pozval na verejné prerokovanie navrhovanej činnosti a naše stanovisko vo svojom rozhodnutí akceptoval.

8. podnet

Stanovisko Botanickej záhrady Univerzity Komenského k  Správe o hodnotení navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Kraľovany“ zo 7. 12. 2012, adresované Krajskému úradu životného prostredia v Žiline. /Príloha č.8/.

Boli sme pozvaní na verejné prerokovanie navrhovanej činnosti, konanie stále pokračuje.

9. podnet

Ako jeden z mnohých príkladov povoľovania činnosti úradmi ŽP SR výstavby MVE uvádzame proces povoľovania MVE Vlkanová,

  1. Zisťovacie konanie:
    • -Stanovisko SRZ k zámeru /Príloha č.9/,
    • -Stanovisko SRZ k zámeru /Príloha č.9/,
    • -Stanovisko OZ Hron pre slobodné rieky (OZHpsr) k zámeru /Príloha č.9.1/,
    • -OÚ ŽP vydal Rozhodnutie zo zisťovacieho konania /Príloha č.9.2/,
    • Celkove 5 subjektov podalo závažné pripomienky a nesúhlasné stanoviská k zámeru.
  2. Stavebné konanie:
    • -Rozhodnutie o umiestnení stavby /Príloha č.9.3/,
    • -Odvolanie SRZ proti rozhodnutiu /Príloha č.9.4/,
    • -Odvolanie OZHpsr proti rozhodnutiu /Príloha č.9.5/.

V súčasnom období nie je zatiaľ známe rozhodnutie proti odvolaniam.

10. podnet

Ako podobný príklad povolenia činnosti, uvádzame MVE Želiezovce na ktoré bolo vydané stavebné povolenie proti ktorému podal SRZ Rada odvolanie :

  • -Záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov podľa zákona (EIA) /Príloha č.10/,
  • -Vyjadrenie MŽP SR /Príloha č.10.1/,
  • -Vyjadrenie SRZ /Príloha č.10.2/,
  • -Vyjadrenie OZHpsr /Príloha č.10.3/.

V súčasnom období nie je zatiaľ známe rozhodnutie MŽP SR.

11. Petícia

Petícia pod názvom ,,Chráňme vodné toky“ adresovaná ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a zostavená v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. zákona o petičnom práve v znení neskorších predpisov za okamžité zastavenie povoľovania výstavby malých vodných elektrárni na vodných tokoch na území Slovenska a prehodnotenie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ktorá bola schválená Uznesením Vlády Slovenskej republiky pod číslom 178 z 9. marca 2011. Petíciu podpísalo viac ako 15 tisíc občanov Slovenskej republiky /Príloha č.11/.

Kapitola 9 ::: Podnety na správne konanie

Podnety na správne konanie (napr. sťažnosti predložené príslušným vnútroštátnym správnym orgánom, ústredným, regionálnym alebo miestnym alebo národnému alebo regionálnemu ombudsmanovi):

Podnet na preskúmanie postupu správnych orgánov adresovaný MŽP SR Občianskym združením RIEKA - združenie na ochranu vodných tokov /Príloha č.12/.

Kapitola 10 ::: Predložené podnety vnútroštátnym orgánom Slovenskej republiky

Podnety predložené vnútroštátnym súdom alebo predložené v iných konaniach

  1. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Sžp/106/2009 /Príloha č.12.1/,
  2. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KSÚ Banská Bystrica č.2012-358/414-OŠSS S1 zo dňa 2.4.2012 - MVE Bzenica na rieke Hron ( Registrovaná na súde pod spisovou značkou 238/84/2012-81),
  3. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KSÚv Banskej Bystrici č.2012-1220-2: OŠSS zo dňa 10.12.2012 - MVE Šášovské Podhradie na rieke Hron (namá zatiaľ súdom pridelenú spisovú značku)
  4. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KSÚ v Banskej Bystrici č. 2012–1114–2:OŠSS S1 zo dňa 14.12.2012 - MVE Jalná na rieke Hron (namá zatiaľ súdom pridelenú spisovú značku)

Kapitola 11 ::: Písomnosti a dôkazy podporujúce sťažnosť.

Písomnosti a dôkazy podporujúce sťažnosť, vrátane dotknutých vnútroštátnych opatrení.

  1. Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (NKVHEPVT SR) – kompletný materiál v ZIP súbore /Príloha č.13/,
  2. Žiadosť ŠOP SR o usmernenie k plánovaným výstavbám MVE /Príloha č.13.1/,
  3. Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030  (materiál č. 5756/2011) schválená uznesením vlády SR č.178 z 9.marca 2011 – kompletný materiál v ZIP súbore /Príloha č.13.2/,
  4. Podnety podané na vnútroštátne orgány, uvedené v bode 12 sťažnosti,
  5. Petícia ,,Chráňme vodné toky“/Príloha č.11/,
  6. Zoznam MVE a aktuálny stav pri ich povoľovaní – k roku 2013 /Príloha č.13.3/.

Kapitola 12 ::: Dôvernosť.

Súhlasíme, aby Komisia zverejnila našu totožnosť v kontaktoch s orgánmi členského štátu, proti ktorému bola sťažnosť podaná.

Kapitola 13 ::: Záver.

Sme presvedčení, že Rámcová smernica o vode je záväzným dokumentom a nie len odporúčaním, tak ako je to zo strany povoľujúcich úradov je prezentované v rámci posudzovania a povoľovania zámerov MVE. V neposlednom rade upozorňujeme aj na „zvláštne postupy prideľovania“ profilov pre výstavbu MVE na najvýznamnejších vodných tokoch územia Slovenska, pretože až 77 strategických profilov bolo tzv. „Výberovou komisiou“ zriadenou MŽP SR pridelené vybraným súkromným firmám - bez obchodnej súťaže, bez výberových konaní a bez náležitého zverejnenia.

Žiadame Komisiu o urýchlené a dôkladné preskúmanie podanej sťažnosti. Do času ukončenia šetrenia a rozhodnutia požadujeme pozastavenie financovania akýchkoľvek projektov súvisiacich s výstavbou vodných energetických stavieb na území Slovenska.

V prípade, že sa potvrdia avizované porušenia komunitárneho práva, žiadame aby Komisia začala voči Slovenskej republike konanie, spôsobom vydania formálneho oznámenia o začatí konania voči členskému štátu a neodkladne požiadala MŽP SR a MH SR o zastavenie uplatňovania Koncepcie 2030.

Súčasne vyzývame EK a Európsku investičnú banku, aby taktiež preskúmali zákonnosť pridelenia a použitia finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu (aj finančné prostriedky určené na rozvoj obcí a regiónov) na už zrealizovaných a takto financovaných projektoch súkromných hydroenergetických stavieb MVE postavených ešte pred schválením tohto programu výstavby MVE a tiež aby prehodnotili a neschválili financovanie ďalších plánovaných projektov, pokiaľ nebudú odstránené nedostatky, na ktoré poukazujeme v tejto sťažnosti.

Zároveň požadujeme nariadiť Slovenskej republike prijatie komplexu opatrení na zastavenie a zabránenie existenčného ohrozovania chránených vodných a suchozemských živočíšnych druhov, ako aj ďalšej devastácie vodných ekosystémov a chránených území a území začlenených do sústavy NATURA 2000.

Kapitola 14 ::: Miesto, dátum a podpis sťažovateľa.

Miesto, dátum a podpis sťažovateľov:

  1. Ing. Peter Beleš
  2. Ján Dianiška
  3. Ing. Anton Žabensky
  4. Ing. Jaroslav Baran
  5. Ing. Jana Pavlíková

Žilina, dňa: ....2013

 

Zaslané a vedomie:

  1. Mr. Janez Potocnik, European Commissioner for the Environment
  2. Mr. Ion Codesco, Directorate A, Legal Affairs Cohesion
  3. Mr. Stefan Leiner, Unit B3 Nature
  4. Mr. Francois Wakenhut, Unit B2 bio-diverzity

Kapitola 15 ::: Zoznam príloh k Sťažnosti.

K sťažnosti boli priložené tieto prílohy:

  1. Otvorená výzva na zastavenie súčasných aktivít ministra envirorezortu Józsefa Nagya a vedenia sekcie vodného hospodárstva v rozhodovaniach o prideľovaní profilov a povoľovaní výstavby MVE na vodných tokoch SR z 2. 2. 2012.
    • 1.1 Odpoveď MD a regionálneho rozvoja,
    • 1.2 Odpoveď Kancelárie prezidenta SR a MŽP SR
  2. Otvorený list zo 16. 4. 2012, ktorý v mene signatárov „Otvorenej výzvy...“
    • 2.1 Odpoveď MH SR,
    • 2.2 Odpoveď Výbor NR SR,
    • 2.3 Odpoveď Výbor NR pre európske záležitosti
    • 2.4 Odpoveď MŽP
  3. Výhrady Klubu slovenských turistov k Návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030 zo 6. 2. 2012
    • 3.1 Odpoveď sekcie vôd MŽP SR
  4. Otvorený list ZMOS-u Slovenska a mestským a obecným zastupiteľstvám na Pohroní
  5. Interpelácia poslanca Mikuláša Hubu, predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zo 4. 7. 2012
    • 5.1 Odpoveď ministra životného prostredia
  6. Pripomienky Botanickej záhrady Univerzity Komenského k „Návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (júl 2008) z 21. 11. 2008
  7. Stanovisko Botanickej záhrady Univerzity Komenského k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti „Využitie hydroenergetického potenciálu Váhu v úseku Krpeľany – Ružomberok“ zo 6. 11. 2008
  8. Stanovisko Botanickej záhrady Univerzity Komenského k  Správe o hodnotení navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Kraľovany“ zo 7. 12. 2012
  9. Stanovisko SRZ k zámeru
    • 9.1 Stanovisko OZ Hron pre slobodné rieky k zámeru (OZHpsr)
    • 9.2 OÚ ŽP vydal Rozhodnutie zo zisťovacieho konania
    • 9.3 Rozhodnutie o umiestnení stavby
    • 9.4 Odvolanie SRZ proti rozhodnutiu
    • 9.5 Odvolanie OZHpsr proti rozhodnutiu
  10. Záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov podľa zákona (EIA)
    • 10.1 Vyjadrenie MŽP SR
    • 10.2 Vyjadrenie SRZ
    • 10.3 Vyjadrenie OZHpsr
  11. Petícia pod názvom ,,Chráňme vodné toky“ adresovaná ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky
  12. Podnet na preskúmanie postupu správnych orgánov adresovaný MŽP SR Občianskym združením RIEKA
    • 12.1 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Sžp/106/2009
  13. Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (NKVHEPVT SR) – kompletný materiál v ZIP súbore
    • 13.1 Žiadosť ŠOP SR o usmernenie k plánovaným výstavbám MVE v rámci Slovenska
    • 13.2 Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030  (materiál č. 5756/2011 schválený uznesením vlády SR č.178 z 9.marca 2011) – kompletný materiál v ZIP súbore
    • 13.3 Zoznam MVE a aktuálny stav pri ich povoľovaní - k roku 2013
    • 13.4 Mapa umiestnenia 77 strategických profilov MVE podľa schválenej Koncepcie 2030
  14. Postupnosť krokov posudzovania programu Koncepcia v procesoch SEA
  15. Zoznam podporovateľov Sťažnosti

end faq