MVE Lisková – stanovisko k zámeru podľa prílohy č. 9 k zákonu NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Okresný úrad Ružomberok
Odbor starostlivosti o životné prostredie
Nám. A. Hlinku 74
034 06 Ružomberok

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov na základe uverejnenia Zámeru ,,Vodná stavba Lisková – Jamborov prah“ podľa prílohy č. 9 k zákonu NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zasiela toto stanovisko.

            Zámer obsahuje dva varianty so stručným opisom technického a technologického riešenia. Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že 1. variant predstavuje prelievanú elektráreň so štyrmi kaplanovymi turbínami a 2. variant derivačnú elektráreň s dvomi kaplanovými turbínami. Rozdiel je deklarovaný aj v celkovom inštalovanom výkone a teda i predpokladanej ročnej výrobe. Z pohľadu energetického je výhodnejší 2. variant. Z environmentálneho hľadiska však nie je vhodný ani jeden z predkladaných variantov.

Poloha obidvoch variantov je identická, t.j. pravostranná. Maximálna hltnosť turbín QTmax.= Q90 35 m3.s-1a minimálna hltnosť turbín QTmin. 15m3.s-1. Hať je situovaná v r.km 324,100 a hradiaca konštrukcia hate je pri 1. variante stavidlo s klapkou, pri 2. variante gumený vak. Dĺžka hydrodynamického vzdutia pri QTmin. 15m3.s-1 bude predstavovať 748,70 m a pri QTmax. 35 m3.s-1 470,00 m. V zámere absentuje nulový variant, s ktorým by sa mali porovnávať predkladané variantne riešenia navrhovanej činnosti. V závere zámeru sa účelovo a neodborne uvádza, že s vysokou pravdepodobnosťou vychádza ako najmenej výhodný nulový variant, teda nerealizovanie MVE Lisková. Opak je však pravdou, pretože nulový variant, t.j. nerealizovanie MVE Lisková a spriechodnenie migračnej bariéry Jamborovho prahu je environmentálne najvýhodnejšie riešenie. Práve OZ Rieka pripravuje LIFE+2014 projektový zámer zameraný na obnovu migrácie rýb a ostatných vodných organizmov v Území európskeho významu Váh, čím sa zlepší ekologický stav vôd a pomôže sa zachovať  biodiverzita tohto významného vodného ekosystému.

 

1. VARIANT RIEŠENIA

Ochrana technológie pred hrubými plaveninami je zabezpečovaná osadením hrubých hrablíc so šírkou medzi prútmi 220 mm, čo je nevhodne z hľadiska poškodzovania rýb a ostatných vodných živočíchov turbínami. Okrem toho je potrebné inštalovať špeciálny typ rybovodu pre migráciu úhora európskeho, ktorý je najčastejšie usmrcovaný turbínami vodných elektrárni. Vzhľadom na neexistujúcu možnosť migrácie vodných živočíchov cez existujúcu vodnú stavbu Jamborov prah, je pri MVE navrhnutý priestranný bazénový rybovod s betónovými prepážkami. Tento typ rybovodu však v žiadnom prípade nie je možné považovať za biokoridor. Ide o mylnú a nesprávnu klasifikáciu rybovodu. Rybovod je umiestnený medzi MVE a pravým brehom a ide o vnútrokorytový – rampový typ. Celková dĺžka rybovodu je iba 125 m, čo vytvára 2 % sklon. Šírka rybovodu v pomere k šírke vodného toku vytvára značný nepomer a tým sa výrazne znižuje pravdepodobnosť funkčnosti rybovodu. Rozmery jednotlivých bazénov sa uvádzajú pri hladine a nie pri dne, čím skresľujú jeho deklarovanú ,,komfortnosť“. Rybovod s podobnými parametrami je v súčasnosti monitorovaný na existujúcej MVE Trnovec, kde podľa predbežných výsledkov je jeho funkčnosť ovplyvnená práve týmito parametrami. Pozitívne hodnotíme, že sa uvažuje s nainštalovaním zariadenia na monitorovanie jednotlivých druhov rýb a ich množstva, ktoré úspešne preplávajú rybovodom a tiež nainštalovanie elektrickej zábrany nad vtokom do turbín MVE. Na druhej strane, v prípade nefunkčnosti rybovodu zrejme nebude čo monitorovať. Z dôvodu predchádzania škôd je potrebné najskôr poznať funkčnosť rybovodov a potom navrhovať tieto zložité stavby s biologickou funkciou.          

 

2. VARIANT RIEŠENIA

Táto alternatíva spočívajúca vo vybudovaní vakovej hate v mieste Jamborovho prahu a vtokového objektu do tlakového privádzača dĺžky 38 m, ktorý je zaústený do podzemnej malej vodnej elektrárne umiestnenej priamo v toku pod úrovňou dna považujeme za neštandardný. Okrem toho by sa vytvoril nový bariérový efekt v podobe ochudobnenia vody v koryte toku práve v úseku, v ktorom by mali ryby a ostatné vodné živočíchy prekonávať prah prostredníctvom rybovodu. Plánovaná hradiaca výška vaku je 2 m a bude tak spôsobovať výrazne vzdutie vody nad prahom. Rovnako sa naruší estetický vzhľad, pretože sa zvýrazní migračná bariéra. Rybovod je totožný ako pri 1. variante a pridaná je len mechanická nepriechodná bariéra pre navedenie rýb ku vstupu do rybovodu. Práve usmernenie rýb do rybovodu býva najväčším problémom. Technické parametre rybovodu a nízky prietok v koryte sa budú s vysokou pravdepodobnosťou podieľať na tom, že ryby nenájdu zaústenie rybovodu. Skutočnosť, že hlavné stavebné objekty sa nachádzajú len v rámci koryta rieky Váh a nevyžiadajú si zábery pozemkov v okolí je podľa nás na úkor kvalitatívnych parametrov rybovodu ako aj iných oveľa lepších variantných riešení spriechodnenia Jamborovho prahu.

Účel vodnej stavby zameraný na výrobu elektrickej energie využitím hydroenergetického potenciálu rieky Váh v lokalite Lisková – Jamborov prah (r.km 324,10) treba považovať za účelový ako aj uvádzanie potreby dosiahnutia 22,1 % podielu energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe elektrickej energie. Za oveľa lepšiu alternatívu považujeme spriechodnenie Jamborovho prahu bez využitia hydroenergetického potenciálu alebo v krajnom prípade využitie hydroenergetického potenciálu sa musí podriadiť environmentálnemu aspektu a nie naopak ako je tomu v tomto zámere. V minulosti bol posudzovaný na tomto profile oveľa lepší zámer z environmentálneho hľadiska.  

Z hľadiska posúdenia zámeru sú uvádzané staršie údaje o ichtyofaune, ale aj iných živočíchov a rastlín a preto ich považujeme za neaktuálne. Ichtyologický prieskum vykonaný na rieke Váh v lokalite Lisková (Beleš, 2013) poskytuje aktuálne údaje o ichtyofaune a stave vážskej ichtyocenózy.

Keďže rieka Váh predstavuje nadregionálny biokoridor spájajúci významné biocentrá ako je územie európskeho významu SKUEV 0253 Váh s navrhnutým 4. stupňom územnej ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny považujeme za najdôležitejšie hľadisko obnovu pozdĺžnej spojitosti.

Navrhované manažmentové opatrenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky spočívajú v prijímaní opatrení na zlepšenie kvality vôd, zabezpečenie vhodných pobytových podmienok bioty a elimináciu vplyvu nepôvodných druhov na pôvodnú faunu, čím sa defacto vylučuje povolenie vodnej stavby. MVE má preukázateľne negatívny vplyv a spôsobuje zhoršenie kvality vody a ekologického stavu vôd, podporuje vytváraním vhodných podmienok výskyt a rozširovanie nepôvodných a inváznych druhov.

V žiadnom prípade nesúhlasíme, že 750 m dlhý úsek vzdutia hladiny vody je výrazne kompenzovaný spriechodnením súčasnej migračnej bariéry Jamborovho prahu. Toto tvrdenie nie je relevantne podložené. Podobne aj tvrdenie o tom, že nebude dochádzať k eutrofizácii vody v zdrži alebo informácia o tom, že dôjde len k občasným zmenám fyzikálnych a chemických vlastností vody v toku. Tvrdenie, že vzhľadom na celkovú plochu chráneného biotopu európskeho významu (Br2) v celom UEV Váh nebude mať zatopenie jeho časti veľký význam pre jeho ďalšiu existenciu v UEV považujeme za názor spracovateľa zámeru, nie presvedčivý dôkaz. Za predčasné tvrdenie tiež považujeme, že zásadným prínosom MVE Lisková bude vybudovaním rybovodu zlepšenie súčasných ekologických pomerov na 9 km dlhom úseku Váhu od Jamborovho prahu po VVN Bešeňová. K spojeniu populácii rýb dôjde ak by rybovod dosiahol aspoň 30 % funkčnosť, čo je pri navrhovaných variantných riešeniach nepravdepodobné. Navyše pod VVN Bešeňová sa plánuje vybudovať MVE Bešeňová a tak vôbec nepôjde o 9 km kontinuálny úsek, pretože dôjde k jeho ďalšiemu skráteniu a negatívny vplyv na UEV Váh sa zvýrazní. Práve kumulatívny efekt môže spôsobiť zánik predmetu ochrany. 

Zámer obsahuje aj množstvo rozporov týkajúcich sa práve zdôvodnenia potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite, keď na jednej strane sa vyzdvihuje význam spriechodnenia Jamborovho prahu pre pôvodné druhy, čo je však vzhľadom na navrhnutý typ rybovodu nepravdepodobné a na druhej strane sa uvádza, že vzdutý úsek Váhu v dĺžke 750 m môže prilákať tzv. ,,rybníkových“ rybárov uprednostňujúcich pohodlnejší rybolov a väčšie druhy rýb. Pýtame sa teda, čo je cieľom tohto zámeru?

 

Vplyv na faunu bude podstatný a vzhľadom na to, že ide o lokalitu zaradenú do sústavy NATURA 2000 s výskytom biotopov európskeho významu je zakázané ich negatívne ovplyvňovať novými antropogénnymi aktivitami medzi ktoré určite patrí výstavba MVE. Povolený je len manažment udržujúci biotopy v optimálnom stave.

 

Článok 4.7 Smernice o vode (RSV) je v zámere nesprávne interpretovaný, pretože výstavbu MVE je možné povoliť iba v prípadoch:

  •          ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd, čo pre predmetnú stavbu platí,
  •          ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia). V tomto prípade stavba bude mať za následok zhoršenie ekologického stavu a pritom existuje spôsob, ktorý bude oveľa lepší z hľadiska životného prostredia.

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Váh v úseku od r.km 333,00 po r.km 264,50 s dĺžkou 68,50 km kandidátom na HMWB/AWB. Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý ekologický stav. Opatrenia pre laterálnu a pozdĺžnu spojitosť zatiaľ nie sú určené a rovnako aj pre hydrológiu. Posun termínu dosiahnutia cieľov z dôvodu technickej nerealizovateľnosti v kombinácii s ekonomickým dôvodom.

 

Na základe toho žiadame, aby sa zámer ďalej posudzoval podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a posudzovanie bolo doplnené o nulový variant a variant, ktorý bude podriadený environmentálnemu účelu. 

 

 

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                      predseda