Ministerstvo životného prostredia SR
Odbor environmentálneho posudzovania
Námestie Ľudovíta Štúra 1
812 35 Bratislava

Pripomienky k návrhu strategického dokumentu

s celoštátnym dosahom ,,Operačný program Kvalita životného prostredia (2014 – 2020) – návrh“

 

 

Na základe uverejneného návrhu strategického dokumentu ,,Operačný program Kvalita životného prostredia (2014 – 2020) Vám OZ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov dáva tieto pripomienky.

Stratégiu operačného programu považujeme za nesprávne formulovanú, pretože jednotlivé investičné priority si vzájomne odporujú a výsledkom bude poškodenie životného prostredia a nie jeho zlepšenie. Ako reálny príklad možno uviesť ,,Ochrana a obnova biologickej diverzity“ a ,,Využitie vodnej energie prostredníctvom malých vodných elektrárni“. Pri množstve malých vodných elektrárni, ktoré sa majú vybudovať na území Slovenska dôjde k výraznému zredukovaniu druhovej diverzity vodných organizmov a tiež k zhoršeniu kvality povrchových vôd. Túto prioritu vylučujú aj podmienky, pretože sa striedajú  obdobia sucha s obdobiami dažďov a povodní. Dôrazne kladený akcent na efektívnosť využívania prírodných zdrojov bude zohľadňovať predovšetkým ekonomické hľadisko pred ekologickým, čo je podľa nás zásadný rozpor pri napĺňaní cieľov tohto operačného programu.

 

Pripomienky k tematickému cieľu 6 – Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov

Aktivity zamerané na ochranu vôd s cieľom dosiahnuť dobrý stav vôd považujeme za nedostatočné. Chýba jasné prepojenie aktivít na Rámcovú smernicu o vode. Typy aktivít by mali vychádzať z analýzy hlavných vodohospodárskych problémov, identifikovaných na základe povinného vyhodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav vôd (termín vyhodnotenia pre II. cyklus prípravy plánov manažmentu povodí bol 22. december 2013). Nie sú podporené žiadne opatrenia navrhnuté v akčnom pláne Dunajskej stratégie pre prioritnú oblasť 4 „Obnovenie a udržanie kvality vôd“ (To restore and maintain the quality of waters), a to napriek tomu, že Slovensko je spolu s Maďarskom jej koordinátorom ustanoveným Európskou komisiou. Pretože jedným z cieľov Dunajskej stratégie je prekonanie problémov súvisiacich s nedostatočnou implementáciou Rámcovej smernice o vode, mala by byť vykonaná analýza týchto problémov (spolu s verejnosťou). Na základe tejto analýzy by mali byť navrhnuté typy aktivít, ktoré by prispeli k odstráneniu prekážok, ktoré bránia zlepšeniu implementácie Rámcovej smernice o vode. Za hlavné problémy považujeme najmä, nedostatočné údaje a informácie potrebné pre tvorbu plánov manažmentu povodí. Do tejto aktivity, zameranej na zber informácií a budovanie centrálnej databázy údajov, by mali byť zapojené aj subjekty, ktoré nie sú priamo riadené ministerstvom životného prostredia, ako sú obce, vysoké školy a záujmové organizácie, ktoré by mali byť hlavnými prijímateľmi finančnej pomoci. Väčšiu pozornosť je potrebné venovať aj znečisteniu vôd z poľnohospodárskej a lesníckej činnosti (napr. budovanie pobrežných pásov, budovanie sedimentačných zdrži a ich pravidelne čistenie, rekonštrukcia kapacít na skladovanie maštaľného hnoja) a priemyselnému znečisťovaniu prioritnými a ostatnými znečisťujúcimi látkami (napr. zavádzanie BAT technológií, tvorba registra prioritných látok, ďalších nebezpečných látok a relevantných látok). 

Čo sa týka aktivity „Vytváranie podmienok na zabezpečenie spojitosti vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch a ich realizácia za účelom podpory biodiverzity a zabezpečovania ekosystémových služieb“, túto považujeme za jednu z priorít pre dosiahnutie dobrého ekologického stavu vôd,  pretože hydromorfologické zmeny na tokoch predstavujú  jeden z hlavných vodohospodárskych problémov. V tejto súvislosti však poukazujeme, na nekonzistentnosť stratégie v danej oblasti vodnej politiky, ktorá na jednej strane bude podporovať aktivity smerujúce k odstráneniu bariér, ale na druhej strane  bude masívne podporovať výstavbu nových bariér (malé vodné elektrárne, protipovodňové opatrenia v toku), a tým prispievať k zhoršovaniu ekologického stavu. Problém spočíva v tom, že výstavba malých vodných elektrární je v súčasnosti presadzovaná a prebieha v rozpore s článkom 4.7 Rámcovej smernice o vode. Táto skutočnosť predstavuje riziko, že zo strany EK nebude príslušná priorita podporená. Okrem tejto požiadavky je potrebné, aby vyhodnotenie vplyvov a dopadov hydromorfologických zmien na ekologický stav vôd vodných útvarov bolo vykonané v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode a bolo obsiahnuté v dokumente vypracovanom podľa článku 5 smernice, ktorého súčasťou musí byť aj zhodnotenie dopadov ľudskej činnosti na stav vôd. 

 

Napriek tomu, že súčasťou tematického cieľa je aj podpora efektívneho využívania zdrojov, pre tento cieľ nie sú v oblasti vodného hospodárstva navrhnuté žiadne aktivity. Pri návrhu aktivít navrhujeme vychádzať z dokumentu EK – Koncepcia ochrany vodných zdrojov Európy zo 14. 11. 2012 Com(2012) 673 final, kde v časti 2.3 je uvedená koncepcia efektívneho využívania vody. Prioritou je napr. meranie spotreby vody (čierne odbery), stanovenie dostupného množstva vody pred pridelením na využívanie (vodné účty, ekologický prietok) a stanovenie cieľov efektívneho využívania vody berúc do úvahy ukazovatele nedostatku vody. Čo sa týka technických opatrení za prioritné sú v koncepcii považované opatrenia na riešenie presakovania z vodovodných potrubí a zlepšenie efektívnosti zavlažovania.

 

K aktuálnym problémom životného prostredia súvisiacim s vodstvom patrí ohrozovanie územia povodňami. Na území Slovenska sa v posledných rokoch lokálne zlepšili podmienky

protipovodňovej ochrany, ale z globálneho pohľadu má v tomto zmysle SR ešte rezervy, ktoré

je potrebné v najbližšom programovacom období odstrániť. V mnohých prípadoch predstavujú prvky protipovodňovej ochrany viacfunkčné zariadenia, ktoré plnia v krajine zároveň ekologickú, ekostabilizačnú, estetickú a krajinotvornú funkciu.

 

Na str. 75 odporúčame doplniť medzi bioretenčné systémy aj rybníky, ktoré okrem zadržania vody v krajine majú aj ekologický, hospodársky a krajinársky význam.

 

Nesúhlasíme, aby najviac finančných prostriedkov bolo vyčlenených na tematický cieľ 6 – Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora využívania zdrojov, pretože tento cieľ nemôže mať prioritu v tomto operačnom programe. Prioritou by mala byť prevencia, monitorovanie a podpora ekologicky šetrných technológií.

 

Zároveň žiadame, aby sa rozšíril okruh prijímateľov o občianske združenia a neziskové organizácie pri aktivite „Vytváranie podmienok na zabezpečenie spojitosti vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch a ich realizácia za účelom podpory biodiverzity a zabezpečovania ekosystémových služieb“.

 

 

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                    Predseda