Ministerstvo životného prostredia SR

Sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva

Odbor posudzovania vplyvov na ŽP

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Stanovisko k Správe o hodnotení

 

K správe o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Inovácia vedenia V404 Varín – št. hranica SR/ČR“ Vám zasielame toto stanovisko.

Výsledok posudzovania jasne preukazuje nevýhodnosť nami spochybňovanej zmeny trasy elektrovodu, ktorú v minulosti vytvorilo mesto Čadca vo svojej Územnoplánovacej dokumentácií a ktorú aktívne presadzovalo.

Proces posudzovania bol napriek rozhodnutiu MŽP SR č. 10385/2018-1.7/zk 52790/2018 zo dňa 5.10.2018, ktorým ministerstvo upustilo od variantného riešenia pre navrhovateľa Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, a.s. dodatočne doplnený o dva varianty a to variant 1 s modifikáciou v lokalite Čadca – U Siheľníka a variant 2 (rezerva pre nové vedenie 2x400 kV východne od mesta Čadca prebratá z ÚPN Čadca).

S posúdením vplyvov na genofond a biodiverzitu pod označením 15. Ovplyvnenie významných migračných trás veľkých šeliem pri variante 2 – nevýznamný vplyv, dočasný nesúhlasíme, pretože výstavbou elektrovodu v novej trase by došlo k významnému ovplyvneniu migrácie veľkých šeliem a vôbec všetkých živočíchov (narušenie migrácie cez nadregionálny terestrický biokoridor a lokálne migračné trasy). Vo Svrčinovci sa už tretí rok realizuje monitoring veľkých šeliem a raticovej zveri kvôli plánovanej výstavbe ekoduktu cez cestu I/11 a železničnú trať, ktorý prináša nové zistenia o migrácii živočíchov. Naopak pôvodná trasa elektrovodu garantuje migračnú priechodnosť pre živočíchy v husto zastavanej Milošovskej doline.   

S posúdením vplyvov na urbánny komplex pod označením č. 26. Bariérový efekt vedenia pre rozvoj obcí pri variante 0 – významný vplyv, trvalý nesúhlasíme, pretože súčasná trasa elektrovodu je dlhodobo ustálená a jej inováciou dôjde k zúženiu existujúceho koridoru. Toto posúdenie nie je podložené žiadnym argumentom a dôkazom. Ide o účelové tvrdenie mesta Čadca. Na verejnom prerokovaní SOH dňa 14.08.2020 v kultúrnom dome Čadca to potvrdil aj spracovateľ SOH. Povoľovaním výstavby v blízkosti ochranného pásma elektrovodu hrozí do budúcnosti trvalý vplyv aj pri posunutí trasy elektrovodu v lokalite Čadca - U Siheľníka.

Vplyvy na poľnohospodársku výrobu pod označením č. 36. Zábery pôdy a obmedzenie poľnohospodárskej činnosti sú nesprávne posúdené pri variante 1 a variante 2 ako nevýznamný vplyv, pretože akýmkoľvek posunom trasy, či už v lokalite Čadca – U Siheľníka alebo východne od mesta Čadca dôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy.

Vplyvy na kultúrne, historické, archeologické, paleontologické pamiatky pod označením č. 37. Ovplyvnenie kultúrno-historických a archeologických lokalít sú nesprávne posúdené pri variante 2 – nie je vplyv, pretože elektrovod by križoval historickú pamiatku Šance – Valy vo Svrčinovci, čím by došlo k jej znehodnoteniu.    

S posúdením väčšiny vplyvov v SOH, okrem vyššie namietaných súhlasíme, nemôžeme sa však stotožniť s účelovo nastavenými variantami tohto posudzovania, ktoré môžu navrhovateľovi SEPS, a.s. v konečnom dôsledku spôsobiť problémy pri povoľovaní stavby. Ideálny variant je inovácia vedenia v pôvodnom existujúcom koridore, ktorý mal byť samostatne posudzovaným variantom! Variant 1 je síce prijateľný, ale zároveň aj problematický z dôvodu rozporu v územnoplánovacích dokumentoch a následne pri povoľovaní stavby. Vlastníci pozemkov pravdepodobne nevedia o návrhu zmeny trasy v lokalite Čadca - U Siheľníka a so znehodnotením svojich pozemkov nebudú súhlasiť, čo môže viesť až k súdnemu sporu.       

 

            S pozdravom

 

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


VIA IURIS: Najvyšší súd definitívne zastavil povoľovanie malej vodnej elektrárne v Žiari nad Hronom.

 

Banská Bystrica, 15.7.2020 - Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý z dôvodu nezákonnosti zrušil územné rozhodnutie stavebného úradu Žiar nad Hronom, ktoré povolilo umiestnenie malej vodnej elektrárne v Žiari nad Hronom na rieke Hron. Najvyšší súdu totiž zamietol kasačné sťažnosti žalovaného úradu a investora voči prvostupňovému rozsudku a v plnej miere sa s rozsudkom stotožnil.

 

Išlo o ďalší zo série právnych sporov ohľadom kontroverznej výstavby malých vodných elektrární na rieke Hron. Ochranárske organizácie Združenie Slatinka, Rieka – združenie na ochranu vodných tokov, miestne združenie Hereditas HH z Hliníka nad Hronom a Slovenský rybársky zväz napadli v roku 2018 na Krajskom súde v Banskej Bystrici územné rozhodnutie na umiestnenie malej vodnej elektrárne, ktoré vydalo mesto Žiar nad Hronom. Krajský súd vo veci rozhodol na jeseň v roku 2018.

 

Ako k tomu uvádza Martina Paulíková zo Združenia Slatinka: „Ako environmentálne združenia dlhodobo podporujeme obnoviteľné zdroje energie. Nemali by však spôsobovať nové problémy v životnom prostredí, čo v prípade vodných elektrární najmä znamená, že by nemali vytvárať nové bariéry na riekach. MVE v Žiari nad Hronom by bola ďalšia prekážka na rieke Hron, pričom na 25 km úseku Hrona nad Žiarom už existujú dve nepriechodné bariéry MVE Hronská Dúbrava a MVE Zvolen. Po tomto rozhodnutí tiež apelujeme na kompetentné štátne orgány, aby začali uvažovať aj o odstraňovaní existujúcich malých vodných elektrární, najmä ak ide o také, ktorých negatívne vplyvy výrazne prevyšujú tie pozitívne.

 

Odporcovia výstavby MVE Žiar nad Hronom podali žalobu v spolupráci so združením VIA IURIS. V žalobe sa okrem iného namietal najmä nedostatočne zhodnotený vplyv na životné prostredia, kedy by prehradením rieky došlo k významnej zmene jej prírodného charakteru s dôsledkom zamedzenia migrácie vodných živočíchov, ako aj zničeniu neresiska chránených druhov rýb. V žalobe bol tiež namietaný rozpor s územným plánom VÚC Banskobystrického kraja, ktorý rieku Hron chráni v celom regióne z pohľadu jej významu z hľadiska vodnej turistiky. 

 

„Rozhodnutie Najvyššieho súdu je o to významnejšie, že má mimoriadnu kvalitu vo svojej precíznosti, rozsiahlosti a jednoznačnosti, ktorou sa Najvyšší súd vysporiadal so všetkými namietanými dôvodmi a predstavuje tak jednoznačnú inštrukciu, nielen pre správne orgány konajúce v tejto veci, ale aj pre iné, svojou povahou obdobné kauzy. Zarezonovalo najmä vyjadrenie Najvyššieho súdu, v ktorom uviedol, že v tomto konkrétnom prípade má záujem na ochrane a zachovaní zdravého životného prostredia jednoznačnú prednosť pred záujmom nad výrobou elektrickej energie, ktorú mala priniesť budúca prevádzka malej vodnej elektrárne,“ povedal Imrich Vozár, právnik združenia VIA IURIS.


Okresný úrad Levice

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Rozmarínová č. 4

934 01 Levice

                                   

Stanovisko k navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Vyškovce nad Ipľom“

 

Na základe uverejneného oznámenia vo veci navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Vyškovce nad Ipľom“ riešenú v dvoch variantoch Variant 1 ,,so zvonom“ a Variant 2 ,,dlhý“ , Vám zasielame toto stanovisko.

Napriek tomu, že ide o doplnkové využitie existujúcej vodnej stavby hate a čerpacej stanice na vodnom toku Ipeľ, lokalita Vyškovce nad Ipľom a navrhovaná činnosť pri inštalovanom výkone generátora na úrovni 0,075 MW spadá podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EIA zákona“) do kapitoly č. 2. Energetický priemysel, do položky č. 2. Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie (hydroelektrárne), prahová hodnota v časti B do 0,1 MW podlieha zisťovaciemu konaniu. Pri tomto zámere je potrebné dôkladné posúdiť všetky stanovené kritéria pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 EIA zákona s osobitným dôrazom na:

  1. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
  2. súčasný stav využitia územia,
  3. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou,
  4. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti, 4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti:

4.2. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží)

4.4. chránené územia (napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, európska sústava chránených území (NATURA 2000), chránené vodohospodárske oblasti,

4.5. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy),

4.6. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia,

III. Význam očakávaných vplyvov

  1. pravdepodobnosť vplyvu,
  2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie),
  3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,
  4. veľkosť a komplexnosť vplyvu,
  5. trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.

 

V rámci prípravy 1. cyklu plánov manažmentu povodí útvar povrchovej vody  SKI0004 Ipeľ (rkm 172,40 – 0,00) bol na základe skríningu hydromorfologických zmien v útvaroch povrchovej vody predbežne vymedzený ako výrazne zmenený vodný útvar. Za hlavné vplyvy/vodné stavby spôsobujúce hydromorfologické zmeny boli považované:

  • Priečne stavby:
  • rkm 49,180 hať Vyškovce nad Ipľom, h = 2,3 m, účel hydrokultúrne využitie, rybovod, biokoridor priechodný.
  • Brehové opevnenie a hrádze.

Útvar povrchovej vody SKI0004 Ipeľ bol preradený medzi prirodzené vodné útvary a na tomto vodnom útvare po realizácii navrhnutých nápravných opatrení bude možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Zároveň bola upravená dĺžka tohto vodného útvaru od 169,1 rkm do 0,00 rkm na dĺžku od 172,4 rkm do 0,00 rkm. Ako významné tlaky (stresory, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť jednotlivé prvky kvality a tým aj stav útvaru povrchovej vody SKI0004 Ipeľ v 2. Pláne manažmentu správneho územia povodia Dunaj (2015), prílohe 5.1 ,,Útvary povrchových vôd, vyhodnotenie stavu/potenciálu, vplyvy, dopady, výnimky“ boli identifikované: bodové komunálne, difúzne znečistenie (zraniteľná oblasť/riziko z poľnohospodárstva – nutrienty) a hydromorfologické vplyvy. Hydromorfologické zmeny priamo ovplyvňujú bentické bezstavovce a ryby. Na elimináciu hydromorfologických vplyvov/spriechodnenie migračných bariér v útvare povrchovej vody SKI0004 Ipeľ v 2. Pláne manažmentu správneho územia povodia Dunaj (2015) v prílohe 8.4a sú navrhnuté nápravné opatrenia:

  • rkm 39,975 Kubáňovo – neaplikovateľné/prekážka je priechodná, rybovod je nefunkčný.

Z uvedeného vyplýva, že výstavbou MVE vznikne prekážka v podobe migračnej bariéry, pričom navrhovaná činnosť vôbec nerieši nefunkčný rybovod. Environmentálne prijateľnejšími riešeniami by bolo sfunkčnenie rybovodu bez využitia hydropotenciálu alebo využitie hydropotenciálu za predpokladu sfunkčnenia rybovodu. V žiadnom prípade nesúhlasíme s tvrdením spracovateľa zámeru, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na ekologický stav/potenciál vodného útvaru SKI0004 Ipeľ, ktorý je v súčasnosti priemerný (3) a chemický stav dobrý. Týmto zámerom bude v najväčšej miere ovplyvnená biota, resp. hydrofauna (ryby, mihule a zoobentos). V tejto spojitosti je nevyhnutné poukázať na kumulatívny vplyv všetkých existujúcich a plánovaných vodných elektrárni na rieke Ipeľ. Podľa dostupných údajov sa v Ipli vyskytujú viaceré chránené druhy rýb patriace medzi druhy európskeho významu: boleň dravý (Aspius aspius), mrena severná (Barbus barbus), pĺž severný (Cobitis taenia), hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), čík európsky (Misgurnus fossilis), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) a pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata). Keďže ide prevažne o migrujúce druhy rýb s nárokmi na prúdivé prostredie, ktorých populácia dlhodobo vykazuje nízku hustotu je potrebné posúdiť vplyvy zámeru práve na ich populácie. Toto tvrdenie dokazujú údaje pochádzajúce z Komplexného informačného a monitorovacieho systému spravovaného Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky. Stav ochrany spomínaných druhov je u väčšiny zlý alebo nevyhovujúci. Odporúčame preto vykonať ichtyologický prieskum prostredníctvom odborne spôsobilej osoby a vypracovať ichtyologickú štúdiu s odborným posudkom zameraným na posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na ich populácie. Okrem rýb sa v dotknutom území vyskytujú aj ďalšie vzácne živočíchy vydra riečna (Lutra lutra), bobor vodný (Castor fiber) a viaceré druhy vtákov, netopierov, obojživelníkov a plazov.

Ipeľ je pravostranným prítokom Dunaja a predstavuje nadregionálny hydrický biokoridor. Ipeľ tak prepája viaceré územia začlenené v sústave NATURA 2000 a zaisťuje tak ich zachovanie a dobrý stav. Ohrozené sú predovšetkým biotopy živočíchov vo vodných tokoch a v ich blízkosti, mokrade, ďalej genofond pôvodných druhov živočíchov a biodiverzita. Navrhovaná činnosť môže mať výrazný negatívny vplyv na populácie rýb, pretože bude dochádzať k strhávaniu rýb do turbíny, čím sa zníži početnosť ich populácie. Odberom vody sa zmenia podmienky v časti vodného toku a v konečnom dôsledku bude ovplyvnená aj ich reprodukcia. Predpokladáme, že navrhovaná činnosť bude mať vplyv presahujúci štátne hranice v oblasti ochrany vôd, rybárstva a ochrany prírody.

Zmeny v ichtyocenóze sa teda môžu prejaviť v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV. Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese: (http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

  • ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd,
  • ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia).

 

Domnievame sa, že navrhovaná činnosť aj napriek pozitívnemu využitiu hydropotenciálu pri súčasných hydrologických podmienkach a stave populácii európsky významných druhov môže ešte výraznejšie zhoršiť súčasný stav ich populácii. Pokiaľ sa neuskutoční riadny proces EIA a nebude vypracovaná správa o hodnotení vplyvov činnosti podľa § 31 až § 35 zákona EIA ,,Komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov o navrhovanej činnosti vrátane porovnania s jestvujúcim stavom životného prostredia v mieste jej vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu“ nie je možné na základe posúdenia v zámere určiť, či predmetná činnosť nespôsobí ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu vodného útvaru.

V zámere je len veľmi všeobecne popísaný vplyv na živočíchy, s ktorým nesúhlasíme. Absentujú vplyvy na vodné živočíchy, ktoré budú touto vodnou stavbou najviac ovplyvnené a preto je nutné zabezpečiť v procese ďalšieho posudzovania zhromaždenie aktuálnych údajov o hydrofaune, odborných posudkov a stave ich populácii. Taktiež je potrebné posúdiť kompenzačné opatrenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti ako napr. sfunkčnenie rybovodu a pod. K migračným bariéram na Ipli uvádzame, že v roku 2019 bola zriadená komisia pri Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky zameraná na riešenie revitalizácií vodných tokov na území Slovenska. Jednou z priorít je postupne odstránenie bariér z vodných tokov a preto považujeme za opodstatnené upozorniť Vás na túto skutočnosť, aby sa pri povoľovaní tejto navrhovanej činnosti nepovolila ďalšia nová bariéra v toku Ipeľ. 

 

V Územnom pláne veľkého územného celku Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2014 sa v záväznej časti uvádza: Za regulatív 3.1.8. sa vkladá regulatív 3.1.9. v znení:

3.1.9. Vytvárať územnotechnické podmienky pre vodnú turistiku.

Za regulatív 4.15. sa vkladá regulatív 4.18. v znení:

4.18. Pri plánovaní a budovaní vodných stavieb používať riešenia, ktoré nezhoršujú stav vôd.

Uvedené znenia potvrdzujú potrebu posúdenia navrhovanej činnosti aj z hľadiska ÚPN VÚC BB kraja.

 

V tejto súvislosti poukazujeme aj na viaceré rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici napr. 24S/63/2014, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, v ktorom rozhodol v zisťovacom konaní o tom, že zámer MVE Iliaš na rieke Hron sa nebude ďalej posudzovať podľa EIA zákona.  

 

OZ Rieka z vyššie uvedených dôvodov požaduje orgán štátnej správy ochrany prírody, ale i štátnu vodnú správu, aby sa zámer práve z dôvodu preukázania prijateľného vplyvu na jednotlivé zložky životného prostredia riadne posúdil podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.     

 

  

            S pozdravom

 

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                          predseda

 

 

Prílohy:

Stanovy OZ Rieka + IČO


Okresný úrad Levice

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Rozmarínová č. 4

934 01 Levice

 

                       

Stanovisko k navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Kubáňovo“

 

Na základe uverejneného oznámenia vo veci navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Kubáňovo“ riešenú v dvoch variantoch Variant 1 ,,so zvonom“ a Variant 2 ,,dlhý“ , Vám zasielame toto stanovisko.

Napriek tomu, že ide o doplnkové využitie existujúcej vodnej stavby hate a čerpacej stanice na vodnom toku Ipeľ, lokalita Kubáňovo a navrhovaná činnosť pri inštalovanom výkone generátora na úrovni 0,075 MW spadá podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EIA zákona“) do kapitoly č. 2. Energetický priemysel, do položky č. 2. Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie (hydroelektrárne), prahová hodnota v časti B do 0,1 MW podlieha zisťovaciemu konaniu. Pri tomto zámere je potrebné dôkladné posúdiť všetky stanovené kritéria pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 EIA zákona s osobitným dôrazom na:

  1. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
  2. Súčasný stav využitia územia,
  3. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou,
  4. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti, 4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti:

4.2. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží)

4.4. chránené územia (napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, európska sústava chránených území (NATURA 2000), chránené vodohospodárske oblasti,

4.5. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy),

4.6. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia,

III. Význam očakávaných vplyvov

  1. pravdepodobnosť vplyvu,
  2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie),
  3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,
  4. veľkosť a komplexnosť vplyvu,
  5. trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.

 

V samotnom zámere sa uvádza, že útvar povrchovej vody SKI0004 Ipeľ bol preradený medzi prirodzené vodné útvary a na tomto vodnom útvare po realizácii navrhnutých nápravných opatrení bude možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Zároveň bola upravená dĺžka tohto vodného útvaru od 169,1 rkm do 0,00 rkm na dĺžku od 172,4 rkm do 0,00 rkm. Ako významné tlaky (stresory, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť jednotlivé prvky kvality a tým aj stav útvaru povrchovej vody SKI0004 Ipeľ v 2. Pláne manažmentu správneho územia povodia Dunaj (2015), prílohe 5.1 ,,Útvary povrchových vôd, vyhodnotenie stavu/potenciálu, vplyvy, dopady, výnimky“ boli identifikované: bodové komunálne, difúzne znečistenie (zraniteľná oblasť/riziko z poľnohospodárstva – nutrienty) a hydromorfologické vplyvy. Hydromorfologické zmeny priamo ovplyvňujú bentické bezstavovce a ryby. Na elimináciu hydromorfologických vplyvov/spriechodnenie migračných bariér v útvare povrchovej vody SKI0004 Ipeľ v 2. Pláne manažmentu správneho územia povodia Dunaj (2015) v prílohe 8.4a sú navrhnuté nápravné opatrenia:

  • rkm 39,975 Kubáňovo – neaplikovateľné/prekážka je priechodná, rybovod je nefunkčný.

Z uvedeného vyplýva, že pre tento vodný útvar bola uplatnená výnimka. Nesúhlasíme s tvrdením spracovateľa zámeru, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na ekologický stav/potenciál vodného útvaru SKI0004 Ipeľ, ktorý je v súčasnosti priemerný (3) a chemický stav dobrý. Týmto zámerom bude v najväčšej miere ovplyvnená biota, resp. hydrofauna (ryby, mihule a zoobentos). V tejto spojitosti je nevyhnutné poukázať na kumulatívny vplyv všetkých existujúcich a plánovaných vodných elektrárni na rieke Ipeľ. Podľa dostupných údajov sa v Ipli vyskytujú viaceré chránené druhy rýb patriace medzi druhy európskeho významu: boleň dravý (Aspius aspius), mrena severná (Barbus barbus), pĺž severný (Cobitis taenia), hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), čík európsky (Misgurnus fossilis), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) a pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata). Keďže ide prevažne o migrujúce druhy rýb s nárokmi na prúdivé prostredie, ktorých populácia dlhodobo vykazuje nízku hustotu je potrebné posúdiť vplyvy zámeru práve na ich populácie. Toto tvrdenie dokazujú údaje pochádzajúce z Komplexného informačného a monitorovacieho systému spravovaného Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky. Stav ochrany spomínaných druhov je u väčšiny zlý alebo nevyhovujúci. Odporúčame preto vykonať ichtyologický prieskum prostredníctvom odborne spôsobilej osoby a vypracovať ichtyologickú štúdiu s odborným posudkom zameraným na posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na ich populácie. Okrem rýb sa v dotknutom území vyskytujú aj ďalšie vzácne živočíchy vydra riečna (Lutra lutra), bobor vodný (Castor fiber) a viaceré druhy vtákov, netopierov, obojživelníkov a plazov.

Ipeľ je pravostranným prítokom Dunaja a predstavuje nadregionálny hydrický biokoridor. Ipeľ tak prepája viaceré územia začlenené v sústave NATURA 2000 a zaisťuje tak ich zachovanie a dobrý stav. Ohrozené sú predovšetkým biotopy živočíchov vo vodných tokoch a v ich blízkosti, mokrade, ďalej genofond pôvodných druhov živočíchov a biodiverzita. Navrhovaná činnosť môže mať výrazný negatívny vplyv na populácie rýb, pretože bude dochádzať k strhávaniu rýb do turbíny, čím sa zníži početnosť ich populácie. Odberom vody sa zmenia podmienky v časti vodného toku a v konečnom dôsledku bude ovplyvnená aj ich reprodukcia. Predpokladáme, že navrhovaná činnosť bude mať vplyv presahujúci štátne hranice v oblasti ochrany vôd, rybárstva a ochrany prírody.

Zmeny v ichtyocenóze sa teda môžu prejaviť v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV. Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese: (http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

  • ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd,
  • ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia).

 

Domnievame sa, že navrhovaná činnosť aj napriek pozitívnemu využitiu hydropotenciálu pri súčasných hydrologických podmienkach a stave populácii európsky významných druhov môže ešte výraznejšie zhoršiť súčasný stav ich populácii. Pokiaľ sa neuskutoční riadny proces EIA a nebude vypracovaná správa o hodnotení vplyvov činnosti podľa § 31 až § 35 zákona EIA ,,Komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov o navrhovanej činnosti vrátane porovnania s jestvujúcim stavom životného prostredia v mieste jej vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu“ nie je možné na základe posúdenia v zámere určiť, či predmetná činnosť nespôsobí ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu vodného útvaru.

V zámere je len veľmi všeobecne popísaný vplyv na živočíchy, s ktorým nesúhlasíme. Absentujú vplyvy na vodné živočíchy, ktoré budú touto vodnou stavbou najviac ovplyvnené a preto je nutné zabezpečiť v procese ďalšieho posudzovania zhromaždenie aktuálnych údajov o hydrofaune, odborných posudkov a stave ich populácii. Taktiež je potrebné posúdiť kompenzačné opatrenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti ako napr. sfunkčnenie rybovodu a pod. K migračným bariéram na Ipli uvádzame, že v roku 2019 bola zriadená komisia pri Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky zameraná na riešenie revitalizácií vodných tokov na území Slovenska. Jednou z priorít je postupne odstránenie bariér z vodných tokov a preto považujeme za opodstatnené upozorniť Vás na túto skutočnosť, aby sa pri povoľovaní tejto navrhovanej činnosti nepovolila ďalšia nová bariéra v toku Ipeľ.  

 

V Územnom pláne veľkého územného celku Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2014 sa v záväznej časti uvádza: Za regulatív 3.1.8. sa vkladá regulatív 3.1.9. v znení:

3.1.9. Vytvárať územnotechnické podmienky pre vodnú turistiku.

Za regulatív 4.15. sa vkladá regulatív 4.18. v znení:

4.18. Pri plánovaní a budovaní vodných stavieb používať riešenia, ktoré nezhoršujú stav vôd.

Uvedené znenia potvrdzujú potrebu posúdenia navrhovanej činnosti aj z hľadiska ÚPN VÚC BB kraja.

 

V tejto súvislosti poukazujeme aj na viaceré rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici napr. 24S/63/2014, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, v ktorom rozhodol v zisťovacom konaní o tom, že zámer MVE Iliaš na rieke Hron sa nebude ďalej posudzovať podľa EIA uákona.   

 

OZ Rieka z vyššie uvedených dôvodov požaduje orgán štátnej správy ochrany prírody, ale i štátnu vodnú správu, aby sa zámer práve z dôvodu preukázania prijateľného vplyvu na jednotlivé zložky životného prostredia riadne posúdil podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.      

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                          predseda

 

  

Prílohy:

Stanovy OZ Rieka + IČO


Okresný úrad Liptovský Mikuláš

Odbor starostlivosti o životné prostredie

 Vrbická 1993

 031 01 Liptovský Mikuláš

                                   

Stanovisko k navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Smrečianka“

 

Na základe uverejneného oznámenia vo veci navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Smrečianka“, Vám zasielame toto stanovisko.

K navrhovanej činnosti uvádzame, že povolenie na odber vody, s ktorým sa uvažuje aj pri zámere hydroenergetického využitia vody z vodného toku Smrečianka bolo vydané pre  odber vody pre technologické účely v inej dobe a za iných podmienok. Za 64 rokov sa výrazne zmenili hydrologické podmienky a preto aj napriek tomu, že navrhovaná MVE s deklarovaným výkonom 0,03 MW bude využívať odber vody zberným zárezom na dne vodného toku prostredníctvom kameninového dierovaného potrubia DN 400, považujeme za potrebné posúdiť vplyvy takéhoto odberu, najmä jeho množstva na vodný ekosystém Smrečianky a rieky Váh. Týmto zámerom bude v najväčšej miere ovplyvnená hydrofauna (ryby, mihule a zoobentos). Keďže Smrečianka je pravostranným prítokom rieky Váh, ktorý predstavuje významný nadregionálny biokoridor slúžiaci na migráciu viacerých chránených druhov živočíchov (hlavátka podunajská, hlaváč bieloplutvý, mihuľa Vladykova, vydra riečna), považujeme za dôležité posúdiť dopady odberu vody a jeho množstva aj na vážsku biotu.

V súvislosti s konštatovaním, že záujmové územie sa nachádza v 1. stupni územnej ochrany uvádzame, že to vôbec nie je rozhodujúcim kritériom, či sa navrhovaná činnosť má alebo nemá posudzovať. Domnievame sa, že navrhovaná činnosť aj napriek pozitívnemu využitiu hydropotenciálu pri súčasných hydrologických podmienkach a stave populácii európsky významných druhov ešte výraznejšie zhorší súčasný stav ich populácii. Predpokladáme, že navrhovaná činnosť môže ovplyvniť ekologický stav (potenciál) vodného útvaru tým, že ho zhorší a súčasne bude ovplyvňovať aj populácie rýb hlaváča bieloplutvého, hlaváča pásoplutvého a pstruha potočného v hornom toku Smrečianky, ktorý je súčasťou Tatranského národného parku.

Povolený odber 75 l.s-1 a pri vyšších prietokoch 125 l.s-1 v súčasnosti pri zmenených hydrologických podmienkach sa javí skôr v neprospech zabezpečenia podmienok pre zachovanie bioty v Smrečianke a naopak výhodný pre navrhovanú činnosť. Nízky prietok zmení charakter toku, spôsobí zánik neresísk a zásadným spôsobom môže ovplyvniť prirodzenú reprodukciu, čo bude mať priamy dopad na stav populácií.

 V zámere je len veľmi všeobecne popísaný vplyv na živočíchy, s ktorým nesúhlasíme. Absentujú vplyvy na vodné živočíchy, ktoré budú touto vodnou stavbou najviac ovplyvnené a preto je nutné zabezpečiť v procese ďalšieho posudzovania zhromaždenie aktuálnych údajov o hydrofaune, odborných posudkov a stave ich populácii.  

K migračným bariéram na Smrečianke uvádzame, že v roku 2019 bola zriadená komisia pri Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky zameraná na riešenie revitalizácií vodných tokov na území Slovenska. Jednou z priorít je postupne odstránenie bariér z vodných tokov a preto považujeme za opodstatnené upozorniť Vás na túto skutočnosť, aby sa pri povoľovaní tejto navrhovanej činnosti nepovolila ďalšia nová bariéra v toku Smrečianka.  

OZ Rieka preto požaduje orgán štátnej správy ochrany prírody, ale i štátnu vodnú správu, aby sa zámer práve z dôvodu preukázania prijateľného vplyvu na jednotlivé zložky životného prostredia riadne posúdil podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.      

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                          predseda