Rieka - združenie na ochranu vodných tokov rozhodlo, že sa pripája k žalobe v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2018/006718-3, TS zo dňa 08. februára 2018, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaniach proti rozhodnutiu stavebného úradu mesta Žiar nad Hronom č. 1933/2017, O:20156/2017 zo dňa 23. augusta 2018, ktorým bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r. km 130,113" podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako aj na preskúmanie zákonnosti tohto prvostupňového rozhodnutia.

 

Peter Beleš   


Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k podanému rozkladu  

 

Na základe listu č. 1079/2018-2.3 zo dňa 26.03.2018, ktorým ste nás upovedomili o podanom rozklade zo strany spoločnosti MVE Šášovské Podhradie s.r.o. proti rozhodnutiu MŽP SR č. 1079/2018-6.3 zo dňa 07.03.2018, ktorým nepovoľuje žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ,,zákona“) a nevydáva žiadateľovi súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Šášovské Podhradie v rkm 134,62 na rieke Hron, Vám poskytujeme toto vyjadrenie.

 

            V rozklade žiadateľ a súčasne účastník konania MVE Šášovské Podhradie s.r.o. napáda ministerstvo, že len všeobecne a bez relevantných dôkazov odôvodňuje negatívny vplyv plánovanej MVE na prúdovú migráciu rýb. K tomuto konštatovaniu uvádzame, že z hľadiska dopadov na prírodu pri haťovej, resp. príhaťovej MVE dochádza vždy k úplnému prehradeniu toku a súčasne aj k prerušeniu migrácie vodných živočíchov. Výstavbou MVE Šášovské Podhradie by sa rieka Hron v strednom úseku ďalej fragmentovala na kratšie úseky, medzi ktorými by sa sťažila až znemožnila obojstranná migrácia vodných organizmov predovšetkým rýb pri hľadaní potravy a nových neresísk. V súčasnosti existuje značné množstvo domácej i zahraničnej literatúry, ale aj výskumných prác, ktoré dokazujú, že výstavba MVE má výrazne negatívny vplyv na vodný ekosystém a ichtyofaunu. Výstavbu rybovodu možno považovať len za čiastočnú kompenzáciu. Za nesprávnu treba považovať interpretáciu pochádzajúcu údajne z ichtyologickej štúdie v tom, že navrhovaný ,,nadštandardný biokoridor“ dostatočne zabezpečí kontinuitu koryta a umožní celoročnú migráciu všetkým druhom rýb. Z hľadiska ochrany prírody je absolútne neprijateľná predstava žiadateľa o tom, že spomalením prúdu sa vytvoria nové možnosti a podmienky pre existenciu odlišnej vodnej fauny a vodnej flóry, čo je dokonca vnímané ako pozitívny jav. Účelom v tomto konaní je zabezpečenie ochrany chránených živočíchov, miesta ich rozmnožovania alebo miesta ich odpočinku a zachovať hodnotnú mokraď.  

Žiadateľom navrhované opatrenia v žiadnom prípade nie je možné považovať za kompenzačné opatrenia vo vzťahu k zachovaniu populácie chránených druhov živočíchov. Kompenzačné opatrenia uvádzané žiadateľom v liste zo dňa 29.01.2016 (vytvorenie nových mokraďných biotopov, terénnymi úpravami na obidvoch stranách toku rieky Hron v oblasti vzdutia hladiny plánovanej MVE, minimalizácia výrubov brehových porastov, bioekologický dozor výstavby a prevádzky rybovodu, monitoring priechodnosti rybovodu pre ichtyofaunu) nie sú podľa nášho názoru kompenzačné opatrenia, ale skôr podmienky.

Keďže posudzovaná lokalita sa vyznačuje vysokou biologickou hodnotou ako biotop obojživelníkov, rýb, cicavcov, plazov a spoločenstiev rastlín národného a európskeho významu viazaných na mokrade a tiež je spojnicou viacerých UEV v povodí rieky Hron, ktorých predmetom ochrany sú ryby, povolením MVE by došlo k nezvratným zmenám v morfológii, prietoku, k nežiaducej fragmentácii, erózii brehov s negatívnym vplyvom na populácie chránených druhov živočíchov a rastlín. Vážnym nedostatkom v povoľovacom konaní tohto zámeru je absencia posúdenia navrhovanej činnosti v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Územné rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva žiadateľ stratilo platnosť. Konanie o povolení výnimky z druhovej ochrany a vydania súhlasu sú samostatným správnym konaním podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré malo predchádzať konaniu o umiestnení stavby.

Podľa § 103 ods. 6) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny:
"Orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu, predpokladá sa, že súhlasí."

            Na základe uvedeného žiadame, aby minister potvrdil rozhodnutie MŽP SR č. 1079/2018-6.3 zo dňa 07.03.2018 a rozklad podaný spoločnosťou MVE Šášovské Podhradie s.r.o. zamietol.

 

             S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                      predseda

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                             

                                        


Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody rozhodnutím č. 1079/2018-6.3 zo dňa 07.03.2018 takmer po troch rokoch

A. nepovoľuje výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čiže nepovoľuje žiadateľovi - spoločnosti MVE Šášovské Podhradie s.r.o., Karadžičová 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36860981 úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov, úmyselne zraňovať alebo usmrcovať a rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov a poškodzovať alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo miesta ich odpočinku v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Šášovské Podhradie v r.km 134,62 na rieke Hron a

B. nevydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Šášovské Podhradie v r.km 134,62 na rieke Hron.

 

Peter Beleš     


Mesto Banská Bystrica rozhodnutím číslo OVZ-SU-170852/200/2017/MAJ zo dňa 27.12.2017 vydalo rozhodnutie, ktorým zastavuje konanie vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň Iliaš" na rieke Hron v profile Iliaš (rkm 172,660) v k.ú. Radvaň, ktorý podal navrhovateľ - Rutland a.s. dňa 29.01.2015 na Mestský úrad v Banskej Bystrici. Hlavným dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil súhlas dotknutého orgánu štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy k individuálnemu návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy na konkrétny stavebný zámer alebo iný zámer. 

 

Peter Beleš 


Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Rozklad proti rozhodnutiu č. 1743/2017-2.3 zo dňa 19.12.2017

 

     Rozhodnutím č. 1743/2017-2.3 zo dňa 19.12.2017 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len ,,ministerstvo“) povolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ,,zákona“) v znení neskorších predpisov žiadateľovi spoločnosti Hydro Company s.r.o. úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov: užovka fŕkaná, užovka obojková, skokan zelený, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan štíhly, vydra riečna a poškodzovať alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo miesta ich odpočinku a úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov: vodnár potočný, trasochvost žltý, trasochvost biely, rybárik riečny, kačica divá, kormorán veľký, volavka popolavá, beluša veľká, z dôvodu výstavby Malej vodnej elektrárne Žiar nad Hronom na rieke Hron v r.km 130,137 a zároveň vydalo súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade. Platnosť tohto rozhodnutia ministerstvo stanovilo do 31.12.2019.

Rieka – združenie na ochranu vodných tokov podáva proti tomuto rozhodnutiu rozklad z nasledovných dôvodov.

  • Ministerstvo sa pri svojom rozhodovaní neriadilo správnou úvahou, pretože v opačnom prípade by nepovolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha, ktoré upravuje § 40 ods. 2 a 3 zákona. Ministerstvo v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje komplexné znenie ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona, ale neuvádza podľa ktorej zákonnej možnosti podľa odseku 3 vymedzenej písmenami a), b), c), d), e) rozhodlo. Navrhovaná činnosť v podobe výstavby príhaťovej malej vodnej elektrárne je absolútne neprijateľná z hľadiska rozsahu a intenzity negatívnych vplyvov na životné prostredie a súčasne aj na populácie chránených druhov živočíchov. V danom prípade existuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva, ktorá by mala podstatne menšie negatívne vplyvy na životné prostredie, čo však vôbec neriešil zámer v zisťovacom konaní. Proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania o ďalšom neposudzovaní zámeru MVE Žiar nad Hronom v zmysle EIA zákona bola podaná žaloba na Krajský súd Banská Bystrica. Nepochopiteľnou pre nás zostáva skutočnosť, že ministerstvo sa pri svojom rozhodovaní de facto stotožnilo s tým, že neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a na základe toho rozhodlo o povolení výnimky. Ako príklad možno uviesť derivačný typ MVE, pri ktorej by nemusela vzniknúť migračná bariéra a využívala by sa len časť prietoku na výrobu elektrickej energie. Výstavba MVE nie je nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu, ale naopak ministerstvo malo prihliadať pri svojom rozhodovaní na skutočnosť, že ochrana prírody je verejným záujmom. Z konania o výnimke nebolo relevantným spôsobom preukázané, že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Na objektívne posúdenie vplyvu slúži proces EIA, ktorý bol predčasne ukončený v zisťovacom konaní a preto absentuje relevantný podklad na objektívne posúdenie možnosti udelenia výnimky zo zákona. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo vychádzalo predovšetkým z vyjadrenia účastníka konania Hydro Company s.r.o. č. 1743/2017-6.3 zo dňa 05.06.2017 a stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
  • Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky sa vo svojom vyjadrení sústredila iba na obojživelníky a vtáky, pričom najviac dotknuté budú ryby a ostatné akvatické živočíchy. Stanoviská ŠOP SR (list č. ŠOP SR/1824/2016 zo dňa 20.06.2016, č. ŠOP SR/111/2017 z 18.1.2017 a ŠOP SR/111-002/2017 z 8.3.2017) nezabezpečujú komplexnú druhovú ochranu živočíchov a preto ich považujeme za neobjektívne a nedostatočné.
  • Argumentácia ministerstva v tom zmysle, že územie, v ktorom je plánovaná výstavba MVE sa nachádza v prvom stupni územnej ochrany a priamo nezasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy ani do sústavy chránených území Natura 2000 je neopodstatnená vo vzťahu k predmetu konania o výnimke z podmienok ochrany chránených druhov, pretože povinnosťou orgánu ochrany prírody je zabezpečiť ochranu druhu v jeho prirodzenom areáli a pritom je nepodstatné, či ide o územie v prvom, druhom alebo treťom stupni územnej ochrany. Rieka Hron je biokoridor nadregionálneho významu a tým, že je jeho stredný úsek málo fragmentovaný tvorí hodnotný biotop, v ktorom žijú viaceré chránené živočíchy. Rovnako je irelevantným aj tvrdenie, že ide o regulovaný úsek rieky. Bezbarierovosť a zachovalá pozdĺžna kontinuita toku je rozhodujúcim faktorom pre udržanie priaznivého stavu populácii chránených druhov živočíchov!
  • Ministerstvo spoločne so Štátnou ochranou prírody SR sami seba presvedčili konštatovaním, citujeme: ,,keďže rybie prechody a biokoridory sú pritom väčšinou nefunkčné alebo sú funkčné iba čiastočne, resp. selektívne pre určitý druh rýb, v určitom období, iba v jednom smere a pod.“, že keď bude použitý ,,nadštandardný“ rybovod spĺňajúci základné parametre Metodického usmernenia pre určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov (MŽP SR, jún 2015) bude eliminovaný vplyv bariéry natoľko, že neohrozí zachovanie populácie dotknutých druhov. V tejto súvislosti je namieste otázka, aký je to nadštandardný rybovod spĺňajúci základné parametre? Aká je efektívnosť takéhoto rybovodu? Disponuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky takýmito poznatkami o efektívnosti rybovodov z území, ktoré spravuje? Metodickým pokynom nie je možné substituovať zákon. Okrem toho Metodický pokyn nebol recenzovaný na základe relevantných podkladov ako sú overenia funkčnosti rybovodov na slovenských riekach.
  • Ak ministerstvo prihliadalo na skutočnosť, že povolenie výnimky neohrozí zachovanie populácie dotknutých druhov podľa vyhodnotenia uvedeného v stanovisku ŠOP SR bolo namieste uviesť konkrétne hodnotenie ako aj podľa akej metodiky bolo vykonané.

 

     Ministerstvo v odôvodnení ďalej uvádza, že ,,plánovaná MVE sa nachádza v prostredí, ktoré s výnimkou migrácie a neresu vodných živočíchov, nemá výrazné ochranárske hodnoty“. Veď práve doposiaľ zachované podmienky umožňujúce voľnú migráciu, či už neresovú alebo potravnú alebo spojenú so zimovaním zabezpečili výskyt chránených živočíchov v celom strednom úseku rieky Hron. Predmetom tohto konania nie je hodnotenie ochranárskych hodnôt daného územia, ale rozhodovanie o povolení výnimky a udelenie súhlasu podľa zákona. Ministerstvo absolútne nezvládlo odôvodnenie výnimky a súhlasu zo zákona, pretože keby sa riadilo zákonmi, výnimku ako aj súhlas by neudelilo.

     Ministerstvo vo svojom rozhodnutí uvádza, že k vydaniu Rozhodnutia dospelo na základe tzv. správnej úvahy. K použitiu správnej úvahy v procese rozhodovania správneho orgánu môže dôjsť iba vtedy, ak správny orgán dodrží určité kritéria, ktoré podľa nášho názoru pri vydávaní rozhodnutia dodržané neboli. Takými kritériami vyplývajúcimi z ústavných princípov sú zákaz ľubovôle, princíp rovnosti, zákaz diskriminácie, príkaz zachovania ľudskej dôstojnosti, princíp proporcionality atď.. Podľa nášho názoru správny orgán nedostatočne zdôvodnil  proces správnej úvahy, pričom pri tvorbe Rozhodnutia postupoval podľa ľubovôle, pretože neobjektívne uplatnil len argumenty Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.     

     Pre ministerstvo by malo byť pri povoľovaní výnimky z druhovej ochrany zásadnou otázkou zachovanie priaznivého stavu biotopov a priaznivého stavu druhov. Tento cieľ možno dosiahnuť iba zachovaním podmienok voľnej migrácie vodných živočíchov, vrátane chránených druhov živočíchov. Navrhovaný rybovod s neoverenou funkčnosťou v žiadnom prípade nezníži negatívne vplyvy migračnej bariéry. V podkladoch Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky absentujú dôkazy o tom, že nebude ovplyvnený priaznivý stav chránených druhov v dotknutom úseku rieky Hron ako aj v navrhovanom Území európskeho významu Stredný Hron.      

     Máme za to, že negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na rieku Hron, ktorý je biokoridorom nadregionálneho významu a chránené druhy živočíchov sú tak intenzívne, že spôsobia zánik populácii chránených druhov v navrhovanom Území európskeho významu Stredný Hron a preto je vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 zákona a povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny v dotknutom území.  

 

 

             S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda