Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo OU-BB-OSZP1-2017/001010-17 zo dňa 26.06.2017 zastavil konanie podľa § 82 ods. 9 písm.) a) zákona číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,,zákona") vo veci žiadosti spoločnosti L´ Energie verte, a.s., Borská 6, 841 04 Bratislava  zo dňa 18.08.2015 o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona pre stavbu VD Bzenica podľa dokumentácie pre stavebné povolenie vypracovanej spoločnosťou BURSA s.r.o., Partizánska cesta č. 70, Banská Bystrica v septembri 2013, pretože dôvod na konanie zanikol. 

Dôvodom bolo, že dňa 07.06.2017 Ministerstvo životného prostredia SR, odbor štátnej správy ochrany prírody doručilo okresnému úradu v sídle kraja rozhodnutie č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017m ktorým:

A. nepovolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm.) a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona, čiže úmyselne odchytávať a rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov,

B. nevydalo súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou VD Bzenica v rkm 113,560 na rieke Hron.

 

Po 7 rokoch sa nám podarilo uchrániť hodnotný úsek rieky Hron pred vodným dielom Bzenica s malou vodnou elektrárňou, ktorého negatíva výrazne prevyšovali nad pozitívami.

 

Peter Beleš 


Krajský súd v Banskej Bystrici

Skuteckého 7

974 87 Banská Bystrica

 

Sp. zn. 24S/63/2014

 

Pezinok, 19.06.2017

 

  

Vec:   

Vyjadrenie k výzve zo dňa 31.05.2017

 

Dňa 09.06.2017 mi ako právnej zástupkyni žalobcov 1/ Rieka-združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom: Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 319361105, 2/ Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom. A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, IČO: 319361105, 3/ Za dôstojnú Radvaň (občianske združenie), Kalinčiakova 13, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 37828614 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OSZP-3/2013/03850 zo dňa 25. februára 2014, ktoré vydal žalovaný Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici boli doručené vyjadrenia ďalších účastníkov konania a zároveň mi bola doručená výzva Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.05.2017, v ktorej som bola vyzvaná na využitie práva vyjadriť sa k doručeným vyjadreniam.

 

Považujeme za potrebné sa vyjadriť k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ Rutland a.s., Kutuzovova 5/A, Bratislava 831 03, IČO: 45411409.

 

A.

Vo vzťahu k tvrdeniam ďalšieho účastníka týkajúcim sa upustenia od variantného riešenia zámeru poukazujeme na to, že spoločnosť Rutland a.s. vzala svoj zámer podaním zo dňa 22.11.2013 a doručeným žalovanému dňa 25.11.2013 späť.

 

Dôkaz:

Podanie Rutland a.s. žalovanému - späťvzatie zámeru zo dňa 22.11.2013

 

Späťvzatie návrhu je jednostranný úkon navrhovateľa, ktorým sa deklaruje vôľa navrhovateľa ukončiť začatý administratívny proces a nepokračovať v ňom. V dôsledku toho Okresný úrad Banská Bystrica - odbor starostlivosti o životné prostredie listom č. OU-BB-OSZP3 2013/06730/FM zo dňa 02.12.2013 zisťovacie konanie zastavil.

 

Podaním nového návrhu (zámeru) na začatie zisťovacieho konania zo dňa 07.01.2014 sa nepochybne začal nový proces – nové zisťovacie konanie. Na jeho zákonný priebeh po formálnej stránke bolo nevyhnutné splniť všetky zákonné podmienky, ktoré nemohli byť nahradené ich „použitím“ z pôvodného zisťovacieho konania, pretože to bolo zastavené. To si uvedomoval aj žalovaný, keď si v tomto novom konaní vyžiadal nové stanoviská dotknutých orgánov (v tejto súvislosti bližšie poukazujeme na text žaloby uvedený v bode III.3 žaloby) a nepoužil stanoviská z prvého zisťovacieho konania. Takýto postup však už žalovaný nezvolil v prípade upustenia od variantného riešenia a v tejto súvislosti poukázal na upustenie od variantného riešenia, ktoré sa vzťahovalo na prvé zisťovacie konanie. Takýto postup považujme za nezákonný.

V týchto súvislostiach neobstojí tvrdenie ďalšieho účastníka Rutland a.s., že išlo len o doplnenie pôvodného zámeru. V prípade, ak by to skutočne platilo, nevzal by Rutland a.s. svoj zámer späť, ale zodpovedajúcim podaním by pôvodný zámer doplnil.                      

 

 

B.

Vo vzťahu k tvrdeniam o vzťahu Koncepcie využitia hydroeneregetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (v znení platnom v čase vydávania napadnutého rozhodnutia) a posúdením kumulatívneho vplyvu všetkých plánovaných malých vodných elektrární na rieke Hron poukazujeme na to, že uvedená koncepcia posúdenie kumulatívneho vplyvu neobsahuje.

 

Túto skutočnosť potvrdila aj „Správa o ochrane práva na životné prostredie postupom orgánov verejnej správy pri povoľovaní výstavby malých vodných elektrární“ z decembra 2016, ktorú vydala Verejná ochrankyňa práv v rámci svojej pôsobnosti a výkonu svojej činnosti. Vo vzťahu k posúdeniu kumulatívnych a synergických vplyvov plánovaných malých vodných elektrární na úrovni uvedenej koncepcie sa v správe verejnej ochrankyni práv na strane 15 uvádza, že „...ani v Koncepcii HEP, ani v následných posudzovacích a povoľovacích konaniach sa komplexne nezhodnotili vplyvy viacerých MVE na určitom úseku riečneho toku vystavaných za sebou. Takéto hodnotenie je - v rozsahu primeranom pre daný materiál - nevyhnutné a jeho absencia znamená nenaplnenie zákonnej požiadavky na posúdenie synergických a kumulovaných vplyvov koncepcie, resp. jednotlivého projektu. V mnohých konkrétnych konaniach OVS odkázali pri požiadavke účastníkov posúdiť kumulatívne a synergické vplyvy viacerých MVE nad sebou na Koncepciu HEP, avšak tá sa tejto téme nevenovala.  Stav, kedy kumulatívne vplyvy viacerých MVE neboli posúdené ani na úrovni Koncepcie HEP, ani na úrovni konkrétnych projektov, je jedným z najvážnejších pochybení orgánov štátu vo vzťahu k dodržiavaniu základných práv pri výstavbe MVE. Takýto postup viedol k chaotickému konaniu jednotlivých orgánov a v konečnom dôsledku k negatívnym dopadom na životné prostredie.“.

    

C.

K ostatným tvrdeniam ďalšieho účastníka 1/ v plnej miere poukazujeme na príslušné tvrdenia obsiahnuté v žalobe a dôkazy k nej priložené.

 

 

D.

Žalobcovia by zároveň chceli poukázať na medializovaný prípad z 04.06.2017, kedy došlo na inej, už sprevádzkovanej malej vodnej elektrárni na rieke Hron pri Želiezovciach k masívnemu úhynu migrujúcich rýb, ktoré boli usmrtené turbínami malej vodnej elektrárne pri migrácii. Ryby pritom nevyužili vybudovaný rybochod, ktorý sa tak ukázal ako nefunkčný.

 

Dôkaz:

Online reportáž na http://www.tvnoviny.sk/domace/1873144_skaza-na-rieke-hron-turbiny-vodnej-elektrarne-rozsekali-tisice-ryb

Novinový článok zverejnený na  https://domov.sme.sk/c/20553911/elektraren-zomlela-stovky-ryb-prestavaju-ju.html

 

Obdobné, pre migrujúce ryby devastačné účinky môže mať aj plánovaná malá vodná elektráreň Iliaš, ako aj každá iná malá vodná elektráreň. Túto skutočnosť nie je možné ignorovať a pri povoľovaní každej malej vodnej elektrárne je potrebné postupovať s maximálnou obozretnosťou, aby k podobnej situácii už nedošlo. K tomu by malo napomôcť aj odborné a dôkladné vykonanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré by malo na prípadné negatívne dôsledky na vodné živočíchy prevádzkou malej vodnej elektrárne upozorniť. A práve o komplexné vykonanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie usilujú touto žalobou aj žalobcovia.

 

V daných súvislostiach je potrebné poukázať na nosnú zásadu ochrany životného prostredia, ktorou je zásada prevencie a predbežnej opatrnosti, ktorá je vymedzená v zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí

 

㤠17

(1) Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.

(2) Každý, kto využíva územie alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými predpismi.

....

 

  • 18

(1) Každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky.

 

  • 19

 Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.“.

 

Toto stanovisko predkladáme v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 Správneho súdneho poriadku v počte 7 rovnopisov.  

 

 

 

_________________

                                                                                                 Zuzana Čaputová

                                                                                                       advokátka

 

 

 

 

Prílohy:

  1. Podanie Rutland a.s. žalovanému - späťvzatie zámeru zo dňa 22.11.2013
  2. Online reportáž na http://www.tvnoviny.sk/domace/1873144_skaza-na-rieke-hron-turbiny-vodnej-elektrarne-rozsekali-tisice-ryb

Novinový článok zverejnený na  https://domov.sme.sk/c/20553911/elektraren-zomlela-stovky-ryb-prestavaju-ju.html


Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

 

 Vyjadrenie k podkladom pre vydanie rozhodnutia

 

Na základe listu č. 1743/2017-6.3 zo dňa 15.06.2017, ktorým ste nás oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia o povolení výnimky z druhovej ochrany a vydania súhlasu na zásah do mokrade v súvislosti s výstavbou MVE Žiar nad Hronom, Vám zasielame toto vyjadrenie.

            Vyjadrenie účastníka konania Hydro Company, s.r.o. považujeme za účelové a vo viacerých bodoch za vecne i právne nesprávne.

Z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú v § 35 upravené základné podmienky ochrany osobitne chránených druhov živočíchov, ktoré sú podrobnejšie špecifikované v § 8 vyhlášky. Podľa týchto ustanovení zákona o ochrane prírody a vyhlášky živé jedince osobitne chránených druhov živočíchov (v danom prípade úžovka frkaná, užovka obojková, skokan zelený, kormorán veľký, volavka popolavá, beluša veľká, vydra riečna, trsteniarik obyčajný, rybárik riečny, sliepočka vodná, lyska čierna, vodnár potočný, trasochvost žltý, trasochvost biely, kačica divá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan štíhly, hlavátka podunajská, hrúz Kesslerov, hrúz bieloplutvý, mrena severná, mrena škvrnitá) sú chránené v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 44, § 45 ods. 1 písm. c) až e) zákona o ochrane prírody, a to vo všetkých vývinových štádiách. Chránený je aj ich biotop, teda prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v prirodzených biotopoch, najmä v bezprostrednom okolí miest ich rozmnožovania, zimného spánku, zhromažďovania sa.       

  • Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona o ochrane prírody je zakázané, okrem iného chráneného živočícha úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli.
  • Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody môže ministerstvo povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
  • Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody výnimku podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny možno povoliť:
  1. a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
  2. b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
  3. c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
  4. d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
  5. e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
  • Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.      

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výnimka, o ktorú požiadal Hydro Company, s.r.o. nie je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny dôvodná.

 

Vo vyjadrení sa uvádza viacero nepravdivých tvrdení bez uvedenia relevantných dôkazov. Jedným z nich je tvrdenie, že výstavba MVE neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutých druhov v ich prirodzenom areáli, čo bolo preukázané v Zámere a táto skutočnosť bola údajne potvrdená aj Rozhodnutím. K tomuto tvrdeniu uvádzame, že  každá MVE má negatívny vplyv na vodný ekosystém a funkčnosť aj tých najkomfortnejších rybovodov je nízka. Vybudovaním MVE Hronská Dúbrava sa preukázateľne znížila početnosť pôvodných prúdomilných druhov rýb v rieke Hron (klesajúci trend úlovkov rýb podľa rybárskej evidencie) a povolením ďalšej MVE sa tento trend prejaví ešte výraznejšie. Zhoršujúci sa stav v populáciách pôvodných druhov rýb rieky Hron dokazujú aj viaceré ichtyologické prieskumy ako napríklad ,,Ichtyofauna stredného toku Hrona v úseku Žiar nad Hronom“ (Beleš a Mužík, 2008). V závere ichtyologickej štúdie sa uvádza: ,,Zhoršujúci sa stav ichtyocenózy danej časti toku z hľadiska početnosti a ichtyomasy pôvodných druhov rýb jednoznačne dokumentujú aj štatistiky úlovkov rekreačných rybárov. Na príslušnom rybárskom revíri Hron č. 6 možno v poslednom období pozorovať evidentný výrazný pokles úlovkov predovšetkým jalca hlavatého a nosáľa sťahovavého. Mierny pokles už aj tak nízkych úlovkov je zaznamenaný u mreny severnej a podustvy severnej. Umelé zarybňovanie podustvou severnou sa pritom s výnimkou rokov 2004 a 2005 uskutočňuje na vyššej úrovni. Príčiny súčasného stavu ichtyocenózy na skúmanom úseku Hrona môžu byť viaceré, resp. sa jedná o ich kombináciu. Popri pravidelných antropogénnych zásahoch všeobecne menšieho a lokálneho charakteru, ako sú ťažba štrkov alebo vypúšťanie odpadových vôd, však možno kľúčovú úlohu pripísať predovšetkým izolácii sledovaného úseku Hrona od Dunaja prostredníctvom nepriechodných priečnych migračných bariér a v poslednom období tiež zvýšenému výskytu zimujúcich kŕdľov rybožravého kormorána veľkého.“

Tvrdenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, že zámer obsahuje vhodné a účinné opatrenia na eliminovanie prípadných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie považujeme za zavadzajúce, pretože také neexistujú! Podľa nášho názoru existujú iba opatrenia na zmenšenie negatívnych vplyvov.

Konštatovanie o tom, že rybovod spĺňa všetky požiadavky z Metodickej príručky ŠOP SR neznamená, že bude funkčný.

 

Výstavba MVE nepredstavuje verejný záujem a preto žiadosť o udelenie výnimky nemožno aplikovať na to, že je v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

Z dôvodu zaradenia Stredného toku Hrona do navrhovaného územia európskeho významu, identifikačný kód: SKUEV0947 treba zohľadniť možné dopady na predmet ochrany tohto územia.

 

S vyjadrením odborníka RNDr. Vladimíra Mužíka sa zväčša stotožňujeme, pričom podstatnou otázkou v tomto konaní zostáva, do akej miery bude ovplyvnená migrácia rýb a s ňou súvisiaca reprodukčná schopnosť potrebná na zachovanie priaznivého stavu populácií pôvodných a ohrozených druhov rýb.

 

Vzhľadom na absenciu dôvodu požadovanej výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny a miery rizika ohrozenia priaznivého stavu druhov európskeho významu žiadame, aby ministerstvo žiadosť zamietlo.

 

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda


Okresný úrad Žarnovica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Bystrická 53 

966 81 Žarnovica

                                                                   

Odvolanie proti rozhodnutiu č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým  Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal Záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik  

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe doručeného rozhodnutia č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Záverečné stanovisko, v ktorom súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ podáva proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Správny orgán svoj súhlas s navrhovanou činnosťou podmienil splnením podmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI/3 Záverečného stanoviska. Zároveň uviedol, že neurčitosti, ktoré sa údajne vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie je potrebné vyriešiť v ďalšom povoľovacom procese podľa osobitných predpisov. Sme presvedčení, že mnohé navrhnuté opatrenia ako sú monitoringy mali byť vykonané pred ukončením posudzovania, aby sa odborne a objektívne posúdila navrhovaná činnosť  z hľadiska dopadov na životné prostredie. Všetky neurčitosti ako ich nazval správny orgán, mali byť riešené počas procesu EIA a nie po jeho skončení.

Rozsiahle rozhodnutie pozostáva z charakteristiky navrhovanej činnosti, popisu priebehu posudzovania, stanovísk, pripomienok a odborných posudkov predložených k Správe o hodnotení a vyjadrení správneho orgánu k ich obsahu. Samotné rozhodnutie vo veci a jeho odôvodnenie v rozsahu 1,5 strany obsahuje len konštatovania zväčša prebrané zo Správy o hodnotení.

Po oboznámení sa so záverečným stanoviskom sa domnievame, že správny orgán vydal nezákonne rozhodnutie a to z nasledovných dôvodov.

 

  1. Z procesného hľadiska

Tým, že navrhovaná činnosť v procese EIA bola ukončená vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) správny orgán mal povinnosť postupovať v súlade s ustanoveniami správneho poriadku.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu“.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

Postupom správneho orgánu bolo jednoznačne porušené právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia, a je teda dôvodom na jeho zrušenie.   

Vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je oprávnením všetkých účastníkov, pričom sa môžu vyjadriť nielen k vykonaným dôkazom, ale aj k vyjadreniam iných účastníkov. Vyjadrenie účastníkov možno urobiť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Z už uvedených dôvodov vyjadrenia preto tiež patria k podkladom pre rozhodnutie.

Pre úplnosť dodávame, že vyššie uvedenú vadu konania nie je možno napraviť napr. nahliadnutím do spisu postupom podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, prípadne iným mimoprocesným spôsobom, čo potvrdzuje aj konštantná rozhodovacia prax súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 4Sžp/5/2013 zo dňa 10.02.2015).        

 

  1. Porušenie ústavného práva

Podľa nášho názoru došlo postupom správneho orgánu k porušeniu ústavného článku 44 ods. 2: ,,Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“. K napĺňaniu tejto povinnosti ako súčasti ústavného práva na priaznivé životné prostredie je potrebné, aby procesné práva účastníka konania, neboli v správnom konaní porušené. Je totiž zrejmé, že v prípade, keď sa rozhoduje o zásahu do prírody na základe správneho konania, môže byť ochrana prírody pred týmto zásahom adekvátne vykonávaná len z pozície účastníka tohto konania, pretože iba účastník konania má efektívne prostriedky, ako tento zásah ovplyvniť.

 

III. Porušenie hmotnoprávneho predpisu

Rozhodnutie vo veci obsahuje štruktúru, ktorá vyplýva zo zákona č. 314/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,EIA zákon“).

  1. Záverečné stanovisko (súhlasí)
  2. Odsúhlasený variant – variant č. 2
  3. Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny – 68 podmienok a opatrení
  4. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy
  5. Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou".

 

Správny orgán v rozhodnutí o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení účelovo uviedol, že posúdenie sa opieralo aj o samotné čiastkové analytické prieskumy a posudky, ktoré boli zamerané hlavne na plnenie požiadaviek Rozsahu hodnotenia s uvedením zoznamu 19 dokumentov. Následne v odôvodnení rozhodnutia vo veci správny orgán uviedol, že pri hodnotení podkladov a vypracúvaní záverečného stanoviská sa postupovalo podľa ustanovení zákona, ale neuviedol podľa akého.

Podobne z rozhodnutia nie je jasné, v čom spočívala analýza pripomienok a stanovísk, pretože argumenty uvedené napríklad v stanovisku občianskeho združenia Rieka – združenia na ochranu vodných tokov (ako aj iných účastníkov konania) správny orgán neakceptoval a označil ich ako konštatovania, ktoré polemizujú so závermi v oblasti ichtyofauny. Argumenty a námietky uvedené v stanovisku vychádzajú z dvadsaťročnej praxe súdneho znalca v Odbore: Vodné hospodárstvo, Odvetvie: Rybárstvo a rybnikárstvo a z aktívnej ichtyologickej činnosti spočívajúcej v sledovaní dynamických zmien v ichtyocenózach slovenských riek, ale aj overovaní funkčnosti rybovodov a preto považujeme takéto hodnotenie zo strany správneho orgánu za neprofesionálne a nezákonne.   

V tejto súvislosti uvádzame niekoľko konkrétnych pripomienok zo stanoviska Rieky – združenia na ochranu vodných tokov, s ktorými sa správny orgán v Záverečnom stanovisku  vôbec nevysporiadal.

  • Spracovateľ SOH MVE Hronský Beňadik nesprávne a neodborne stanovil aj kritéria na porovnanie jednotlivých variantov, kedy porovnáva neporovnateľné hodnoty, resp. účelovo zamieňa skutočné prírodné hodnoty v podobe zachovalého riečneho ekosystému rieky Hron za prístup k miestnej prírodno-rekreačnej lokalite alebo revitalizáciu mokrade. Revitalizáciu malej mokrade s otáznym efektom v žiadnom prípade nemožno považovať ako náhradu za riečny ekosystém s hodnotnou hydrofaunou.
  • Navrhovaný rybovod nie je možné v žiadnom prípade považovať za nadštandardný. Šírka rybovodu by musela mať 1/3 šírky vodného toku, čo navrhované riešenie nespĺňa. Okrem toho by rybovod mal mať charakter biokoridora (bypassu) bez vnútorných prekážok a podriaďovania sa prioritným energetickým záujmom. Plánovaná výstavba ďalších vodných stavieb predstavujúcich migračné bariéry v strednom úseku rieky Hron spôsobí nulovú funkčnosť rybovodov a preto ich nie je možné považovať za opatrenie, ktorým sa zabezpečí spojitosť toku v rámci migrácii.
  • Zánik prúdivého ekosystému a zánik populácii viacerých pôvodných reofilných druhov rýb, kde najviac sú ohrozené druhy európskeho významu - hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi) s priamym vplyvom na predmet ochrany navrhovaného ÚEV Stredný tok Hrona nie je možné eliminovať navrhnutým rybovodom!

Prognózy o 50 % funkčnosti rybovodu prezentované RNDr. Drugom na verejnom prerokovaní SOH treba považovať za zavádzajúce a ničím nepodložené. Žiaden rybovod na Slovensku nedosahuje takúto efektivitu. Pri verejnom prerokovaní ako aj v odborných dokumentoch nebol žiaden relevantný dôkaz o funkčnosti rybovodu s takýmito parametrami. 

  • Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!!

Spracovateľ odborného posudku a ani správny orgán pri vypracovávaní záverečného stanoviska neuviedol žiaden protiargument, resp. zdôvodnenie prečo akceptuje navrhovanú činnosť ak má vedomosť o tom, že pôvodný riečny ekosystém s hodnotnou biotou zanikne a navyše je navrhovaný na zaradenie do zoznamu území európskeho významu, kde predmetom ochrany sú ryby.

Máme za to, že správny orgán nesprávne interpretoval výsledky viacerých podkladov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, napr. Ichtyologická štúdia rieky Hron pre potreby povoľovacích konaní vodného diela ,,MVE Hronský Beňadik“, Fisch Consulting, s.r.o., Banská Bystrica, 11/2013 alebo Stanovisko VÚVH k materiálu ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik – podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode vypracovanú Ing. Stanislavom Kelčákom, PhD. 02/2016.

V týchto odborných podkladoch sú údaje, z ktorých vyplýva, že navrhovanú činnosť nie je možné odporučiť z hľadiska jej prevažujúcich vplyvov na  životné prostredie.

Nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu ďalej vidíme v nedostačujúcom a nesprávnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, čo spôsobili nesprávne právne posúdenie celého konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ rozhodnutie nespĺňa niektorú z požiadaviek je takýto akt vadný a nezákonný.

 

Nezákonnosť rozhodnutia spočíva najmä v tom, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil proces správnej úvahy na základe ktorej rozhodnutie vydal, pričom pri tvorbe Rozhodnutia postupoval zjavne podľa ľubovôle, pretože neobjektívne uplatňoval iba časť predostretých argumentov zo strany navrhovateľa a jeho financovaných podkladov. Správny orgán nedostatočne zdôvodnil, prečo napriek nesúhlasnému stanovisku Štátnej ochrany prírody, Správy CHKO Štiavnické vrchy (list č. 835/2016/PM z 22.12.2015) a nesúhlasnému vyjadreniu dotknutého orgánu ochrany prírody, ktorým je Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny (list č. OU-ZC-OSZP-2016/001489 z 16.12.2016) vydal súhlasné záverečné stanovisko, keď v rámci navrhovanej činnosti sú dotknuté predovšetkým záujmy ochrany prírody.   

V stanovisku orgánu ochrany prírody sa uvádza, že najrizikovejším environmentálnym vplyvom MVE Hronský Beňadik okrem trvalých zmien riečneho biotopu v úseku 2,5 km je znemožnenie migrácie tej malej časti rýb, ktorá nenájde vchod do obtokového vodného koridoru. Napriek zaústeniu rybovodu do vodného priestoru s najväčším migračným tlakom rýb máme zato, že realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následne výmene druhového zloženia  v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb. Následkom zmien vyvolaných navrhovanou činnosťou dôjde k poklesu FIS (Slovenského ichtyologického indexu) a tým aj k zhoršeniu ekologického stavu. Daný stav nie je možné vyriešiť akokoľvek dokonalým rybovodom. V stanovisku sa ďalej uvádza, že pri posudzovaní SOH sa malo prihliadať aj na to, že predmetné územie patrí do navrhovaného územia európskeho významu Stredný tok Hrona, identifikačný kód: SKUEV0947. Po zaradení dotknutého územia do ÚEV sa zmení aj stupeň územnej ochrany z 1 na 2, čo by si vyžadovalo súhlas orgánu ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

               

Na základe vyššie uvedených vecných a právnych argumentov žiadame, aby druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie.

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým vydal Záverečné stanovisko, v ktorom súhlasí s navrhovanou činnosťou ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik".

 

Peter Beleš