Rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2017/037346/HLU zo dňa 12.10.2017 Okresný úrad Košice odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zrušil rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-RV-OSZP-2017/004474-01 zo dňa 05.06.2017, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že predložený zámer sa bude ďalej posudzovať podľa zákona o EIA. Odvolací orgán zrušil predmetné rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti, pretože prvostupňový orgán postupoval podľa neplatnej právnej úpravy zákona o EIA, ktorá platila do 31.12.2014.

 

Peter Beleš


Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2017/06579-002-Ku zo dňa 22.06.2017 zastavil konanie začaté na základe odvolania Občianskeho združenia Rieka, Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO 42225671 voči rozhodnutiu Obce Podtureň, Hlavná 164, 033 01 Liptovský hrádok č. 512/2017 zo dňa 27.03.2017, ktorým bol vydaný súhlas pre spoločnosť ENNERGY s.r.o., Hrachová 18D, 821 05 Bratislava IČO 45700117 na výrub 1 ks dreviny, druh topoľ, s obvodom kmeňa 360 cm vo výške 130 cm nad zemou, pretože zanikol dôvod na konanie.

Z dôvodu, že topoľ, na ktorý bol vydaný súhlas na výrub bol už vyrúbaný, pričom rozhodnutie nebolo právoplatné došlo k porušeniu povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny. Odvolací orgán podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov konanie podľa tohto zákona zastavil, pretože odpadol dôvod na konanie.

Odvolací orgán v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že Obec Podtureň pochybila najmä nesplnením si zákonnej povinnosti podľa § 33 ods. 2 písm. b) správneho poriadku dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Prvostupňový orgán ochrany prírody taktiež pochybil tým, že neoznámil účastníkovi konania v dostatočnom predstihu ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Takéto pochybenie prvostupňového orgánu ochrany prírody podľa odvolacieho orgánu je dostatočným dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia.

 

V tomto konaní sa prejavila vzájomne výhodná spolupráca orgánu ochrany prírody so žiadateľom.

V tomto štádiu by mala konať Slovenská inšpekcia životného prostredia.

 

Peter Beleš           


Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo OU-BB-OSZP1-2017/001010-17 zo dňa 26.06.2017 zastavil konanie podľa § 82 ods. 9 písm.) a) zákona číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,,zákona") vo veci žiadosti spoločnosti L´ Energie verte, a.s., Borská 6, 841 04 Bratislava  zo dňa 18.08.2015 o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona pre stavbu VD Bzenica podľa dokumentácie pre stavebné povolenie vypracovanej spoločnosťou BURSA s.r.o., Partizánska cesta č. 70, Banská Bystrica v septembri 2013, pretože dôvod na konanie zanikol. 

Dôvodom bolo, že dňa 07.06.2017 Ministerstvo životného prostredia SR, odbor štátnej správy ochrany prírody doručilo okresnému úradu v sídle kraja rozhodnutie č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017m ktorým:

A. nepovolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm.) a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona, čiže úmyselne odchytávať a rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov,

B. nevydalo súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou VD Bzenica v rkm 113,560 na rieke Hron.

 

Po 7 rokoch sa nám podarilo uchrániť hodnotný úsek rieky Hron pred vodným dielom Bzenica s malou vodnou elektrárňou, ktorého negatíva výrazne prevyšovali nad pozitívami.

 

Peter Beleš 


Krajský súd v Banskej Bystrici

Skuteckého 7

974 87 Banská Bystrica

 

Sp. zn. 24S/63/2014

 

Pezinok, 19.06.2017

 

  

Vec:   

Vyjadrenie k výzve zo dňa 31.05.2017

 

Dňa 09.06.2017 mi ako právnej zástupkyni žalobcov 1/ Rieka-združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom: Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 319361105, 2/ Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom. A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, IČO: 319361105, 3/ Za dôstojnú Radvaň (občianske združenie), Kalinčiakova 13, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 37828614 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OSZP-3/2013/03850 zo dňa 25. februára 2014, ktoré vydal žalovaný Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici boli doručené vyjadrenia ďalších účastníkov konania a zároveň mi bola doručená výzva Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.05.2017, v ktorej som bola vyzvaná na využitie práva vyjadriť sa k doručeným vyjadreniam.

 

Považujeme za potrebné sa vyjadriť k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ Rutland a.s., Kutuzovova 5/A, Bratislava 831 03, IČO: 45411409.

 

A.

Vo vzťahu k tvrdeniam ďalšieho účastníka týkajúcim sa upustenia od variantného riešenia zámeru poukazujeme na to, že spoločnosť Rutland a.s. vzala svoj zámer podaním zo dňa 22.11.2013 a doručeným žalovanému dňa 25.11.2013 späť.

 

Dôkaz:

Podanie Rutland a.s. žalovanému - späťvzatie zámeru zo dňa 22.11.2013

 

Späťvzatie návrhu je jednostranný úkon navrhovateľa, ktorým sa deklaruje vôľa navrhovateľa ukončiť začatý administratívny proces a nepokračovať v ňom. V dôsledku toho Okresný úrad Banská Bystrica - odbor starostlivosti o životné prostredie listom č. OU-BB-OSZP3 2013/06730/FM zo dňa 02.12.2013 zisťovacie konanie zastavil.

 

Podaním nového návrhu (zámeru) na začatie zisťovacieho konania zo dňa 07.01.2014 sa nepochybne začal nový proces – nové zisťovacie konanie. Na jeho zákonný priebeh po formálnej stránke bolo nevyhnutné splniť všetky zákonné podmienky, ktoré nemohli byť nahradené ich „použitím“ z pôvodného zisťovacieho konania, pretože to bolo zastavené. To si uvedomoval aj žalovaný, keď si v tomto novom konaní vyžiadal nové stanoviská dotknutých orgánov (v tejto súvislosti bližšie poukazujeme na text žaloby uvedený v bode III.3 žaloby) a nepoužil stanoviská z prvého zisťovacieho konania. Takýto postup však už žalovaný nezvolil v prípade upustenia od variantného riešenia a v tejto súvislosti poukázal na upustenie od variantného riešenia, ktoré sa vzťahovalo na prvé zisťovacie konanie. Takýto postup považujme za nezákonný.

V týchto súvislostiach neobstojí tvrdenie ďalšieho účastníka Rutland a.s., že išlo len o doplnenie pôvodného zámeru. V prípade, ak by to skutočne platilo, nevzal by Rutland a.s. svoj zámer späť, ale zodpovedajúcim podaním by pôvodný zámer doplnil.                      

 

 

B.

Vo vzťahu k tvrdeniam o vzťahu Koncepcie využitia hydroeneregetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (v znení platnom v čase vydávania napadnutého rozhodnutia) a posúdením kumulatívneho vplyvu všetkých plánovaných malých vodných elektrární na rieke Hron poukazujeme na to, že uvedená koncepcia posúdenie kumulatívneho vplyvu neobsahuje.

 

Túto skutočnosť potvrdila aj „Správa o ochrane práva na životné prostredie postupom orgánov verejnej správy pri povoľovaní výstavby malých vodných elektrární“ z decembra 2016, ktorú vydala Verejná ochrankyňa práv v rámci svojej pôsobnosti a výkonu svojej činnosti. Vo vzťahu k posúdeniu kumulatívnych a synergických vplyvov plánovaných malých vodných elektrární na úrovni uvedenej koncepcie sa v správe verejnej ochrankyni práv na strane 15 uvádza, že „...ani v Koncepcii HEP, ani v následných posudzovacích a povoľovacích konaniach sa komplexne nezhodnotili vplyvy viacerých MVE na určitom úseku riečneho toku vystavaných za sebou. Takéto hodnotenie je - v rozsahu primeranom pre daný materiál - nevyhnutné a jeho absencia znamená nenaplnenie zákonnej požiadavky na posúdenie synergických a kumulovaných vplyvov koncepcie, resp. jednotlivého projektu. V mnohých konkrétnych konaniach OVS odkázali pri požiadavke účastníkov posúdiť kumulatívne a synergické vplyvy viacerých MVE nad sebou na Koncepciu HEP, avšak tá sa tejto téme nevenovala.  Stav, kedy kumulatívne vplyvy viacerých MVE neboli posúdené ani na úrovni Koncepcie HEP, ani na úrovni konkrétnych projektov, je jedným z najvážnejších pochybení orgánov štátu vo vzťahu k dodržiavaniu základných práv pri výstavbe MVE. Takýto postup viedol k chaotickému konaniu jednotlivých orgánov a v konečnom dôsledku k negatívnym dopadom na životné prostredie.“.

    

C.

K ostatným tvrdeniam ďalšieho účastníka 1/ v plnej miere poukazujeme na príslušné tvrdenia obsiahnuté v žalobe a dôkazy k nej priložené.

 

 

D.

Žalobcovia by zároveň chceli poukázať na medializovaný prípad z 04.06.2017, kedy došlo na inej, už sprevádzkovanej malej vodnej elektrárni na rieke Hron pri Želiezovciach k masívnemu úhynu migrujúcich rýb, ktoré boli usmrtené turbínami malej vodnej elektrárne pri migrácii. Ryby pritom nevyužili vybudovaný rybochod, ktorý sa tak ukázal ako nefunkčný.

 

Dôkaz:

Online reportáž na http://www.tvnoviny.sk/domace/1873144_skaza-na-rieke-hron-turbiny-vodnej-elektrarne-rozsekali-tisice-ryb

Novinový článok zverejnený na  https://domov.sme.sk/c/20553911/elektraren-zomlela-stovky-ryb-prestavaju-ju.html

 

Obdobné, pre migrujúce ryby devastačné účinky môže mať aj plánovaná malá vodná elektráreň Iliaš, ako aj každá iná malá vodná elektráreň. Túto skutočnosť nie je možné ignorovať a pri povoľovaní každej malej vodnej elektrárne je potrebné postupovať s maximálnou obozretnosťou, aby k podobnej situácii už nedošlo. K tomu by malo napomôcť aj odborné a dôkladné vykonanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré by malo na prípadné negatívne dôsledky na vodné živočíchy prevádzkou malej vodnej elektrárne upozorniť. A práve o komplexné vykonanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie usilujú touto žalobou aj žalobcovia.

 

V daných súvislostiach je potrebné poukázať na nosnú zásadu ochrany životného prostredia, ktorou je zásada prevencie a predbežnej opatrnosti, ktorá je vymedzená v zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí

 

㤠17

(1) Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.

(2) Každý, kto využíva územie alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými predpismi.

....

 

  • 18

(1) Každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky.

 

  • 19

 Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.“.

 

Toto stanovisko predkladáme v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 Správneho súdneho poriadku v počte 7 rovnopisov.  

 

 

 

_________________

                                                                                                 Zuzana Čaputová

                                                                                                       advokátka

 

 

 

 

Prílohy:

  1. Podanie Rutland a.s. žalovanému - späťvzatie zámeru zo dňa 22.11.2013
  2. Online reportáž na http://www.tvnoviny.sk/domace/1873144_skaza-na-rieke-hron-turbiny-vodnej-elektrarne-rozsekali-tisice-ryb

Novinový článok zverejnený na  https://domov.sme.sk/c/20553911/elektraren-zomlela-stovky-ryb-prestavaju-ju.html


Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

 

 Vyjadrenie k podkladom pre vydanie rozhodnutia

 

Na základe listu č. 1743/2017-6.3 zo dňa 15.06.2017, ktorým ste nás oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia o povolení výnimky z druhovej ochrany a vydania súhlasu na zásah do mokrade v súvislosti s výstavbou MVE Žiar nad Hronom, Vám zasielame toto vyjadrenie.

            Vyjadrenie účastníka konania Hydro Company, s.r.o. považujeme za účelové a vo viacerých bodoch za vecne i právne nesprávne.

Z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú v § 35 upravené základné podmienky ochrany osobitne chránených druhov živočíchov, ktoré sú podrobnejšie špecifikované v § 8 vyhlášky. Podľa týchto ustanovení zákona o ochrane prírody a vyhlášky živé jedince osobitne chránených druhov živočíchov (v danom prípade úžovka frkaná, užovka obojková, skokan zelený, kormorán veľký, volavka popolavá, beluša veľká, vydra riečna, trsteniarik obyčajný, rybárik riečny, sliepočka vodná, lyska čierna, vodnár potočný, trasochvost žltý, trasochvost biely, kačica divá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan štíhly, hlavátka podunajská, hrúz Kesslerov, hrúz bieloplutvý, mrena severná, mrena škvrnitá) sú chránené v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 44, § 45 ods. 1 písm. c) až e) zákona o ochrane prírody, a to vo všetkých vývinových štádiách. Chránený je aj ich biotop, teda prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v prirodzených biotopoch, najmä v bezprostrednom okolí miest ich rozmnožovania, zimného spánku, zhromažďovania sa.       

  • Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona o ochrane prírody je zakázané, okrem iného chráneného živočícha úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli.
  • Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody môže ministerstvo povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
  • Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody výnimku podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny možno povoliť:
  1. a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
  2. b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
  3. c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
  4. d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
  5. e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
  • Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.      

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výnimka, o ktorú požiadal Hydro Company, s.r.o. nie je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny dôvodná.

 

Vo vyjadrení sa uvádza viacero nepravdivých tvrdení bez uvedenia relevantných dôkazov. Jedným z nich je tvrdenie, že výstavba MVE neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutých druhov v ich prirodzenom areáli, čo bolo preukázané v Zámere a táto skutočnosť bola údajne potvrdená aj Rozhodnutím. K tomuto tvrdeniu uvádzame, že  každá MVE má negatívny vplyv na vodný ekosystém a funkčnosť aj tých najkomfortnejších rybovodov je nízka. Vybudovaním MVE Hronská Dúbrava sa preukázateľne znížila početnosť pôvodných prúdomilných druhov rýb v rieke Hron (klesajúci trend úlovkov rýb podľa rybárskej evidencie) a povolením ďalšej MVE sa tento trend prejaví ešte výraznejšie. Zhoršujúci sa stav v populáciách pôvodných druhov rýb rieky Hron dokazujú aj viaceré ichtyologické prieskumy ako napríklad ,,Ichtyofauna stredného toku Hrona v úseku Žiar nad Hronom“ (Beleš a Mužík, 2008). V závere ichtyologickej štúdie sa uvádza: ,,Zhoršujúci sa stav ichtyocenózy danej časti toku z hľadiska početnosti a ichtyomasy pôvodných druhov rýb jednoznačne dokumentujú aj štatistiky úlovkov rekreačných rybárov. Na príslušnom rybárskom revíri Hron č. 6 možno v poslednom období pozorovať evidentný výrazný pokles úlovkov predovšetkým jalca hlavatého a nosáľa sťahovavého. Mierny pokles už aj tak nízkych úlovkov je zaznamenaný u mreny severnej a podustvy severnej. Umelé zarybňovanie podustvou severnou sa pritom s výnimkou rokov 2004 a 2005 uskutočňuje na vyššej úrovni. Príčiny súčasného stavu ichtyocenózy na skúmanom úseku Hrona môžu byť viaceré, resp. sa jedná o ich kombináciu. Popri pravidelných antropogénnych zásahoch všeobecne menšieho a lokálneho charakteru, ako sú ťažba štrkov alebo vypúšťanie odpadových vôd, však možno kľúčovú úlohu pripísať predovšetkým izolácii sledovaného úseku Hrona od Dunaja prostredníctvom nepriechodných priečnych migračných bariér a v poslednom období tiež zvýšenému výskytu zimujúcich kŕdľov rybožravého kormorána veľkého.“

Tvrdenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, že zámer obsahuje vhodné a účinné opatrenia na eliminovanie prípadných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie považujeme za zavadzajúce, pretože také neexistujú! Podľa nášho názoru existujú iba opatrenia na zmenšenie negatívnych vplyvov.

Konštatovanie o tom, že rybovod spĺňa všetky požiadavky z Metodickej príručky ŠOP SR neznamená, že bude funkčný.

 

Výstavba MVE nepredstavuje verejný záujem a preto žiadosť o udelenie výnimky nemožno aplikovať na to, že je v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

Z dôvodu zaradenia Stredného toku Hrona do navrhovaného územia európskeho významu, identifikačný kód: SKUEV0947 treba zohľadniť možné dopady na predmet ochrany tohto územia.

 

S vyjadrením odborníka RNDr. Vladimíra Mužíka sa zväčša stotožňujeme, pričom podstatnou otázkou v tomto konaní zostáva, do akej miery bude ovplyvnená migrácia rýb a s ňou súvisiaca reprodukčná schopnosť potrebná na zachovanie priaznivého stavu populácií pôvodných a ohrozených druhov rýb.

 

Vzhľadom na absenciu dôvodu požadovanej výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny a miery rizika ohrozenia priaznivého stavu druhov európskeho významu žiadame, aby ministerstvo žiadosť zamietlo.

 

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda