Okresný úrad Žarnovica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Bystrická 53 

966 81 Žarnovica

                                                                   

Odvolanie proti rozhodnutiu č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým  Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal Záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik  

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe doručeného rozhodnutia č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Záverečné stanovisko, v ktorom súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ podáva proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Správny orgán svoj súhlas s navrhovanou činnosťou podmienil splnením podmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI/3 Záverečného stanoviska. Zároveň uviedol, že neurčitosti, ktoré sa údajne vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie je potrebné vyriešiť v ďalšom povoľovacom procese podľa osobitných predpisov. Sme presvedčení, že mnohé navrhnuté opatrenia ako sú monitoringy mali byť vykonané pred ukončením posudzovania, aby sa odborne a objektívne posúdila navrhovaná činnosť  z hľadiska dopadov na životné prostredie. Všetky neurčitosti ako ich nazval správny orgán, mali byť riešené počas procesu EIA a nie po jeho skončení.

Rozsiahle rozhodnutie pozostáva z charakteristiky navrhovanej činnosti, popisu priebehu posudzovania, stanovísk, pripomienok a odborných posudkov predložených k Správe o hodnotení a vyjadrení správneho orgánu k ich obsahu. Samotné rozhodnutie vo veci a jeho odôvodnenie v rozsahu 1,5 strany obsahuje len konštatovania zväčša prebrané zo Správy o hodnotení.

Po oboznámení sa so záverečným stanoviskom sa domnievame, že správny orgán vydal nezákonne rozhodnutie a to z nasledovných dôvodov.

 

  1. Z procesného hľadiska

Tým, že navrhovaná činnosť v procese EIA bola ukončená vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) správny orgán mal povinnosť postupovať v súlade s ustanoveniami správneho poriadku.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu“.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

Postupom správneho orgánu bolo jednoznačne porušené právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia, a je teda dôvodom na jeho zrušenie.   

Vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je oprávnením všetkých účastníkov, pričom sa môžu vyjadriť nielen k vykonaným dôkazom, ale aj k vyjadreniam iných účastníkov. Vyjadrenie účastníkov možno urobiť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Z už uvedených dôvodov vyjadrenia preto tiež patria k podkladom pre rozhodnutie.

Pre úplnosť dodávame, že vyššie uvedenú vadu konania nie je možno napraviť napr. nahliadnutím do spisu postupom podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, prípadne iným mimoprocesným spôsobom, čo potvrdzuje aj konštantná rozhodovacia prax súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 4Sžp/5/2013 zo dňa 10.02.2015).        

 

  1. Porušenie ústavného práva

Podľa nášho názoru došlo postupom správneho orgánu k porušeniu ústavného článku 44 ods. 2: ,,Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“. K napĺňaniu tejto povinnosti ako súčasti ústavného práva na priaznivé životné prostredie je potrebné, aby procesné práva účastníka konania, neboli v správnom konaní porušené. Je totiž zrejmé, že v prípade, keď sa rozhoduje o zásahu do prírody na základe správneho konania, môže byť ochrana prírody pred týmto zásahom adekvátne vykonávaná len z pozície účastníka tohto konania, pretože iba účastník konania má efektívne prostriedky, ako tento zásah ovplyvniť.

 

III. Porušenie hmotnoprávneho predpisu

Rozhodnutie vo veci obsahuje štruktúru, ktorá vyplýva zo zákona č. 314/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,EIA zákon“).

  1. Záverečné stanovisko (súhlasí)
  2. Odsúhlasený variant – variant č. 2
  3. Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny – 68 podmienok a opatrení
  4. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy
  5. Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou".

 

Správny orgán v rozhodnutí o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení účelovo uviedol, že posúdenie sa opieralo aj o samotné čiastkové analytické prieskumy a posudky, ktoré boli zamerané hlavne na plnenie požiadaviek Rozsahu hodnotenia s uvedením zoznamu 19 dokumentov. Následne v odôvodnení rozhodnutia vo veci správny orgán uviedol, že pri hodnotení podkladov a vypracúvaní záverečného stanoviská sa postupovalo podľa ustanovení zákona, ale neuviedol podľa akého.

Podobne z rozhodnutia nie je jasné, v čom spočívala analýza pripomienok a stanovísk, pretože argumenty uvedené napríklad v stanovisku občianskeho združenia Rieka – združenia na ochranu vodných tokov (ako aj iných účastníkov konania) správny orgán neakceptoval a označil ich ako konštatovania, ktoré polemizujú so závermi v oblasti ichtyofauny. Argumenty a námietky uvedené v stanovisku vychádzajú z dvadsaťročnej praxe súdneho znalca v Odbore: Vodné hospodárstvo, Odvetvie: Rybárstvo a rybnikárstvo a z aktívnej ichtyologickej činnosti spočívajúcej v sledovaní dynamických zmien v ichtyocenózach slovenských riek, ale aj overovaní funkčnosti rybovodov a preto považujeme takéto hodnotenie zo strany správneho orgánu za neprofesionálne a nezákonne.   

V tejto súvislosti uvádzame niekoľko konkrétnych pripomienok zo stanoviska Rieky – združenia na ochranu vodných tokov, s ktorými sa správny orgán v Záverečnom stanovisku  vôbec nevysporiadal.

  • Spracovateľ SOH MVE Hronský Beňadik nesprávne a neodborne stanovil aj kritéria na porovnanie jednotlivých variantov, kedy porovnáva neporovnateľné hodnoty, resp. účelovo zamieňa skutočné prírodné hodnoty v podobe zachovalého riečneho ekosystému rieky Hron za prístup k miestnej prírodno-rekreačnej lokalite alebo revitalizáciu mokrade. Revitalizáciu malej mokrade s otáznym efektom v žiadnom prípade nemožno považovať ako náhradu za riečny ekosystém s hodnotnou hydrofaunou.
  • Navrhovaný rybovod nie je možné v žiadnom prípade považovať za nadštandardný. Šírka rybovodu by musela mať 1/3 šírky vodného toku, čo navrhované riešenie nespĺňa. Okrem toho by rybovod mal mať charakter biokoridora (bypassu) bez vnútorných prekážok a podriaďovania sa prioritným energetickým záujmom. Plánovaná výstavba ďalších vodných stavieb predstavujúcich migračné bariéry v strednom úseku rieky Hron spôsobí nulovú funkčnosť rybovodov a preto ich nie je možné považovať za opatrenie, ktorým sa zabezpečí spojitosť toku v rámci migrácii.
  • Zánik prúdivého ekosystému a zánik populácii viacerých pôvodných reofilných druhov rýb, kde najviac sú ohrozené druhy európskeho významu - hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi) s priamym vplyvom na predmet ochrany navrhovaného ÚEV Stredný tok Hrona nie je možné eliminovať navrhnutým rybovodom!

Prognózy o 50 % funkčnosti rybovodu prezentované RNDr. Drugom na verejnom prerokovaní SOH treba považovať za zavádzajúce a ničím nepodložené. Žiaden rybovod na Slovensku nedosahuje takúto efektivitu. Pri verejnom prerokovaní ako aj v odborných dokumentoch nebol žiaden relevantný dôkaz o funkčnosti rybovodu s takýmito parametrami. 

  • Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!!

Spracovateľ odborného posudku a ani správny orgán pri vypracovávaní záverečného stanoviska neuviedol žiaden protiargument, resp. zdôvodnenie prečo akceptuje navrhovanú činnosť ak má vedomosť o tom, že pôvodný riečny ekosystém s hodnotnou biotou zanikne a navyše je navrhovaný na zaradenie do zoznamu území európskeho významu, kde predmetom ochrany sú ryby.

Máme za to, že správny orgán nesprávne interpretoval výsledky viacerých podkladov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, napr. Ichtyologická štúdia rieky Hron pre potreby povoľovacích konaní vodného diela ,,MVE Hronský Beňadik“, Fisch Consulting, s.r.o., Banská Bystrica, 11/2013 alebo Stanovisko VÚVH k materiálu ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik – podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode vypracovanú Ing. Stanislavom Kelčákom, PhD. 02/2016.

V týchto odborných podkladoch sú údaje, z ktorých vyplýva, že navrhovanú činnosť nie je možné odporučiť z hľadiska jej prevažujúcich vplyvov na  životné prostredie.

Nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu ďalej vidíme v nedostačujúcom a nesprávnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, čo spôsobili nesprávne právne posúdenie celého konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ rozhodnutie nespĺňa niektorú z požiadaviek je takýto akt vadný a nezákonný.

 

Nezákonnosť rozhodnutia spočíva najmä v tom, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil proces správnej úvahy na základe ktorej rozhodnutie vydal, pričom pri tvorbe Rozhodnutia postupoval zjavne podľa ľubovôle, pretože neobjektívne uplatňoval iba časť predostretých argumentov zo strany navrhovateľa a jeho financovaných podkladov. Správny orgán nedostatočne zdôvodnil, prečo napriek nesúhlasnému stanovisku Štátnej ochrany prírody, Správy CHKO Štiavnické vrchy (list č. 835/2016/PM z 22.12.2015) a nesúhlasnému vyjadreniu dotknutého orgánu ochrany prírody, ktorým je Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny (list č. OU-ZC-OSZP-2016/001489 z 16.12.2016) vydal súhlasné záverečné stanovisko, keď v rámci navrhovanej činnosti sú dotknuté predovšetkým záujmy ochrany prírody.   

V stanovisku orgánu ochrany prírody sa uvádza, že najrizikovejším environmentálnym vplyvom MVE Hronský Beňadik okrem trvalých zmien riečneho biotopu v úseku 2,5 km je znemožnenie migrácie tej malej časti rýb, ktorá nenájde vchod do obtokového vodného koridoru. Napriek zaústeniu rybovodu do vodného priestoru s najväčším migračným tlakom rýb máme zato, že realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následne výmene druhového zloženia  v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb. Následkom zmien vyvolaných navrhovanou činnosťou dôjde k poklesu FIS (Slovenského ichtyologického indexu) a tým aj k zhoršeniu ekologického stavu. Daný stav nie je možné vyriešiť akokoľvek dokonalým rybovodom. V stanovisku sa ďalej uvádza, že pri posudzovaní SOH sa malo prihliadať aj na to, že predmetné územie patrí do navrhovaného územia európskeho významu Stredný tok Hrona, identifikačný kód: SKUEV0947. Po zaradení dotknutého územia do ÚEV sa zmení aj stupeň územnej ochrany z 1 na 2, čo by si vyžadovalo súhlas orgánu ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

               

Na základe vyššie uvedených vecných a právnych argumentov žiadame, aby druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie.

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorým vydal Záverečné stanovisko, v ktorom súhlasí s navrhovanou činnosťou ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik".

 

Peter Beleš 


Osobitná komisia ministra životného prostredia Slovenskej republiky zamietla rozhodnutím č. 5152/2017-9.2 (14/2017-rozkl.) rozklad spoločnosti ZUS Servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO 36 66 27 80, podaný dňa 24.03.2017 proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 1697/2017-2.3 zo dňa 13.03.2017, ktorým:

A. nepovolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. c) a v § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čiže nepovolilo žiadateľovi úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené živočíchy,

B. nevydalo súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Jalná v rkm 138,00 na rieke Hron.

Rieka - združenie na ochranu vodných tokov bolo v tomto konaní účastníkom konania a aktívne chránilo hodnotný biotop rieky Hron. 

Peter Beleš

   


Rozhodnutím č. OU-RV-OSZP-2017/004474-01 zo dňa 05.06.2017 Okresný úrad Rožňava, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Nadabula - Slaná" sa bude ďalej posudzovať podľa EIA zákona. K navrhovanej činnosti sa písomne vyjadrilo združenie Rieka - združenie na ochranu vodných tokov.

 

Peter Beleš


Obec PODTUREŇ

Hlavná 164

033 01 Podtureň        

           

Odvolanie proti rozhodnutiu Č. j. 512/2017 zo dňa 27.03.2017

 

Dňa 03.04.2017 nám bolo doručené rozhodnutie obce Podtureň pod Č. j. 512/2017 zo dňa 27.03.2017, ktorým vydal príslušný orgán ochrany prírody súhlas na výrub jedného stromu – topoľa s obvodom kmeňa 360 cm žiadateľovi spoločnosti ENERGY s.r.o., Hrachová 18D, 821 05 Bratislava. Proti tomuto rozhodnutiu podávame v zákonnej lehote odvolanie.

 

Listom č. j. 485/2017 zo dňa 17.03.2017 nám Obec Podtureň oznámila začatie správneho konania a zároveň nariadila ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na deň 27.03.2017. V rovnaký deň sme si na pošte vyzdvihli oznámenie, z obsahu ktorého sme sa dozvedeli o konaní ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním. Keďže sme sa už nemohli fyzicky zúčastniť tohto pojednávania ihneď sme e-mailom zaslali správnemu orgánu námietku k jeho postupu. Správny orgán bez toho, aby sa s námietkou vysporiadal, vydal vyššie uvádzané rozhodnutie, ktoré podľa nášho názoru obsahuje zákonne vady spôsobujúce jeho nezákonnosť.

 

  1. Nezákonnosť rozhodnutia

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu“.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: ,,Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

Postupom správneho orgánu bolo jednoznačne porušené právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia, a je teda dôvodom na jeho zrušenie.   

Vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je oprávnením všetkých účastníkov, pričom sa môžu vyjadriť nielen k vykonaným dôkazom, ale aj k vyjadreniam iných účastníkov. Vyjadrenie účastníkov možno urobiť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Z už uvedených dôvodov vyjadrenia preto tiež patria k podkladom pre rozhodnutie.

Pre úplnosť dodávame, že vyššie uvedenú vadu konania nie je možno napraviť napr. nahliadnutím do spisu postupom podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, prípadne iným mimoprocesným spôsobom, čo potvrdzuje aj konštantná rozhodovacia prax súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 4Sžp/5/2013 zo dňa 10.02.2015).         

 

  1. Porušenie ústavného práva

Podľa nášho názoru došlo postupom správneho orgánu k porušeniu ústavného článku 44 ods. 2: ,,Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“. K napĺňaniu tejto povinnosti ako súčasti ústavného práva na priaznivé životné prostredie je potrebné, aby procesné práva účastníka konania, neboli v správnom konaní porušené. Je totiž zrejmé, že v prípade, keď sa rozhoduje o zásahu do prírody na základe správneho konania, môže byť ochrana prírody pred týmto zásahom adekvátne vykonávaná len z pozície účastníka tohto konania, pretože iba účastník konania má efektívne prostriedky, ako tento zásah ovplyvniť.

 

  • Porušenie hmotnoprávneho predpisu

Podľa § 47 ods. 3 druhá veta zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ,,Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka...“

Podľa § 17 ods. 10 a 11 vykonávacej vyhlášky k zákonu o ochrane prírody č. 24/2003 Z. z.:

,,(10) Pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody prihliada na:

  1. druh a zdravotný stav dreviny,
  2. funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
  3. to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja,
  4. podmienky ochrany ustanovené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona.

(11) Odôvodneným prípadom na vydanie súhlasu na výrub dreviny je najmä preukázanie

  1. a) zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska má drevina malú pravdepodobnosť prežitia,
  2. b) nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch alebo
  3. c) narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny“.

Z uvedeného vyplýva, že ani jeden zákonný dôvod nebol splnený na to, aby mohol byť vydaný súhlas na výrub stromu. Skutočnosť, že strom rastie na území s prvým stupňom  ochrany neznamená, že nie je potrebné splniť zákonne podmienky. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ochrana drevín sa uplatňuje rovnako v území s prvým stupňom ochrany ako aj v územiach s vyšším stupňom ochrany. Ďalšia zo skutočností, na ktorú sa odvoláva správny orgán je, že strom zasahuje do prenosového pásma rádiokomunikačného prenosového systému, ktorý je súčasťou malej vodnej elektrárne. Opäť musíme konštatovať, že to nie je oprávnený a zákonný dôvod. Máme za to, že orgán ochrany prírody sa riadil nesprávnou úvahou a nezákonnými skutočnosťami.  

 

Na základe vyššie uvedených vecných a právnych argumentov žiadame, aby druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie Č. j. 512/2017 zo dňa 27.03.2017 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie.

 

S pozdravom

 

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                        Predseda

  

Príloha:

Námietka voči postupu v správnom konaní č. 485/2017 zo dňa 27.03.2017