Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

Štúrova 2                                                                                                                             

812 85 Bratislava

Podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo OU-ZH-OSZP-2016/002265 zo dňa 03.02.2016 vydaného Okresným úradom Žiar nad Hronom, odborom starostlivosti o životné prostredie

 

Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona  24/2006 Z. z. na základe zámeru „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, ktorý predložil dňa 23.12.2014 navrhovateľ Hydro Company s.r.o. Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO 47502011, vykonal zisťovacie konanie a po ukončení zisťovacieho konania vydal dňa 03.02.2016 rozhodnutie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265, č. záznamu: 0004649/20016: Navrhovaný zámer činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona.

Nakoľko sme presvedčení, že pri tomto zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo veci navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, navrhovateľa Hydro Company s.r.o. Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO 47502011, došlo zo strany príslušného orgánu – Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len ,,OÚ ZH“) k procesnému a výkladovo vecnému pochybeniu a vydaniu nezákonného rozhodnutia, podávame podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre p o d n e t na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného OÚ ZH pod číslom OU-ZH-OSZP-2016/002265 zo dňa 03.02.2016. Uvedené rozhodnutie a postup príslušného orgánu navrhujeme preskúmať v celom rozsahu.

Máme za to, že rozhodnutie je nezákonné z týchto dôvodov:

- v rozhodnutí oprávnený orgán nerešpektoval rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. 23S/77/2015-124;

- výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný a zmätočný a rozhodnutie bolo vydané v rozpore

   s platnými právnymi a všeobecne záväznými predpismi;

- príslušný orgán si nedostatočne zistil skutkový stav veci, k rozhodovaniu si nezabezpečil dostatok dôkazných a kvalifikovaných materiálov, postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, úvahy a dôkazy, o ktoré opieral svoje rozhodnutie sú nedostatočné a v niektorých prípadoch aj nepravdivé, resp. zavádzajúce;

- príslušný orgán sa nevysporiadal dostatočne so stanoviskami a pripomienkami k zámeru činnosti, ale vyslovil k nim len svoj subjektívny názor, resp. využil len úvahy a argumenty z predloženého zámeru;

- v postupe vedúceho k vydaniu rozhodnutia a v rozhodnutí sa nachádzajú vady, ktoré podľa nášho názoru majú vplyv na správnosť posúdenia veci a zákonnosť vydaného rozhodnutia;

- postupom z nezákonného rozhodnutia o nenariadení posudzovania zámeru predmetnej činnosti podľa zákona v procesoch EIA, došlo podľa nášho názoru k porušeniu samotnej podstaty a zmyslu EIA zákona ako i našich práv, ktoré vyplývajú z článku 44 a článku 45 Ústavy Slovenskej republiky a Aahurského dohovoru.

 

I.

Chronológia postupu posudzovania zámeru

- V roku 1996 predložil navrhovateľ Vodné elektrárne, odštepný závod Trenčín návrh zámeru „Vodné dielo Žiar nad Hronom“. Príslušný orgán Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len ,,MŽP SR“) v posudzovaní podľa § 10 zákona 127/1991 Zb. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vydal rozhodnutie, že zámer činnosti sa bude posudzovať podľa zákona a má byť vypracovaný v dvoch variantoch (1.variant - s umiestnením vodnej elektrárne v koryte rieky Hron a 2. variant – ako derivačná elektráreň umiestnená mimo koryta na pravom brehu Hrona). Vypracovanie správy o hodnotení si predkladateľ zámeru objednal u firmy EKOSPOL Banská Bystrica. V pripomienkach k správe o hodnotení OÚ ZH sa ako povoľujúci orgán priklonil k 2. variantu, ktorý považoval za lepší z dôvodov lepšej ochrany vodného zdroja, zlepšenia protipovodňovej ochrany ZSNP a.s., z hľadiska posilnenia príbrežného koridoru, revitalizácie zdevastovaného koryta Lutilského potoka a dosiahnutia vyššej výroby elektrickej energie. S týmto zámerom v druhom variante súhlasilo aj Mesto Žiar nad Hronom, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. ZSNP a.s. vyslovil celkový nesúhlas s umiestnením zámeru v tejto lokalite z dôvodov ohrozenia vodného zdroja a podmáčania pozemkov a stavieb ZSNP a.s.. Po posúdení zámeru podľa zákona MŽP SR odbor posudzovania vplyvov vydal dňa 28.01.1997 záverečné stanovisko č. 137/1997, v ktorom dalo kladné stanovisko a súhlas s výstavbou malej vodnej elektrárne vo variante 2. a vylúčilo zámer vo variante 1., pretože ako sa v ňom uvádza: „Medzi negatívne vplyvy tejto vodnej nádrže na vodnom toku patrí sťaženie až prerušenie hydrického biokoridoru, ktorý predstavuje rieka Hron a jeho brehové porasty. Ďalším negatívnym vplyvom je zvýšenie teploty vody v zdrži a v dôsledku zníženia rýchlosti vody na úseku zdrže k zhoršeniu samočistiacej schopnosti toku. Výstavbou malej vodnej elektrárne vznikne riziko podmáčania časti poľnohospodárskych plôch a výrobných objektov a vznikne tiež riziko ohrozenia zdroja vody, ktorý využívajú ZSNP. Nepriaznivé vplyvy spočívajú v zásahu do režimu prietoku, kvality a výšky hladiny vo vodnom toku, čo nepriaznivo ovplyvní najmä zloženie a početnosť ichtyofauny. So zreteľom na ochranu vodného zdroja ZSNP vodného živočíšstva i rozsahu vyrobenej energie, odporúčame realizovať Variant 2. ( t.j. mimo koryta na dnešnom pravom brehu Hrona). K čomu sa vo svojom stanovisku č. 96/01848 zo dňa 2.12.1996 jednoznačne prikláňa aj OÚ ZH ako povoľujúci orgán.“.

Zámer navrhovanej činnosti „Vodné dielo Žiar nad Hronom“ bol schválený v územnom pláne mesta Žiar nad Hronom. Na základe žiadostí navrhovateľa Slovenské elektrárne a.s. Mlynské nivy Bratislava, predĺžilo MŽP SR platnosť záverečného stanoviska do 01.02.2008, následne do 01.02.2010 a nakoniec do 08.11.2012.

- Po „prevzatí“ profilu MVE  od predošlého navrhovateľa Vodné elektrárne Trenčín (Zámer kap. II.8.)  predložil dňa 23.12.2014 navrhovateľ Hydro Company s.r.o. Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO 47502011 (ďalej v texte len „navrhovateľ“) na príslušný orgán OÚ ZH ako príslušný orgán štátnej správy  o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa EIA zákona č. 24/2006 Z. z. návrh zámeru činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“. OÚ ZH dňa 09.01.2015 rozposlal podľa § 23 zákona oznámenie o zámere č. OU-ZH- OSZP-2015/000782, č. záznamu: 2015/0000563.

 

- Po posúdení zámeru OÚ ZH vydal rozhodnutie č. j. OU-ZH-OSZP- 2015/000782-N, č. záznamu 2015/0005957, zo dňa 18.02.2015: „Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 56 písm. b) zákon c. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 2 ods. 3, ods. 6 a § 3 ods. 1 písm. e) zákona c. 180/2013 o organizovaní miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 1 ods. 1 písm. c) v znení § 5 ods. 1 zákona NR SR č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom “, ktorý predložil navrhovateľ Hydro Company s. r. o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO 47502011 vykonal zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 1 zákona a po ukončení zisťovacieho konania vydáva podľa § 29 zákona toto rozhodnutie: Navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom “,uvedená v predloženom zámere  s a   n e b u d e   p o s u d z o v a ť podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre vykonanie navrhovanej činnosti sa odporúča variant č. 1.

Pre uvedenú činnosť je možné požiadať o vydanie povolenia podľa osobitných predpisov.

- Účastníci konania, občianske združenia - Združenie Slatinka, Hereditas HH, Rieka – združenie na ochranu vodných tokov v zastúpení JUDr. Tatiana Kubincová, podali v zákonom stanovenej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti  tohto rozhodnutia č. j. OU-ZH-OSZP- 2015/000782-N, č. záznamu 2015/0005957, zo dňa 18.02.2015.

- Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/77/2015-124 zo dňa 30.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2015, napadnuté rozhodnutie žalovaného OÚ ZH zrušil podľa §250j ods.2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd sa stotožnil s tvrdením v žalobe, že postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia, je rozporný so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s Aarhuským dohovorom, pričom zároveň ním došlo k zásahu do základných práv žalobcov ustanoveného v článku 44 Ústavy SR. (Dokument prikladáme ako prílohu č. 2 k podnetu).

- Príslušný orgán vydal v tejto veci nové rozhodnutie: č. OU-ZH-OSZP-2016/002265, č. záznamu: 0004649/20016, zo dňa 03.02.2016 (v ďalšom texte len „rozhodnutie“): „ Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 3 písm. h) a § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe zámeru „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, predloženého navrhovateľom Hydro Company s. r. o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO 47502011 a po vykonaní zisťovacieho konania takto: Navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, umiestnená v Banskobystrickom kraji, v okrese Žiar nad Hronom, v katastrálnom území Žiar nad Hronom, na rieke Hron v rkm 130,137/130   s a   n e b u d e   p o s u d z o v a ť  podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  Na realizáciu sa odporúča variant č. 1 uvedený v zámere, tzn. vybudovanie príhaťovej malej vodnej elektrárne na rieke Hron v rkm 130,137, s výškou hrádze nad terénom 4,0 m s inštalovaným výkonom cca 2000 kW. V procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov je potrebné zohľadniť a v plnej miere rešpektovať dôvodné pripomienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti. Na základe týchto skutočnosti príslušný orgán pre povoľovanie navrhovanej činnosti stanovuje tieto podmienky:

“ príslušný orgán stanovil 17 podmienok pre následný proces povoľovania  podľa osobitých predpisov“.

 

II.

 

Krajský súd v Banskej Bystrici sa vo svojom rozsudku stotožnil so žalobnou námietkou žalobcov že neposudzovaním predmetného zámeru činnosti podľa zákona a vydaním rozhodnutia, že  zámer činnosti sa nebude posudzovať podľa EIA zákona, čím došlo k porušeniu samotnej podstaty zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredia, pretože neposudzovanie týchto vplyvov je len možnou výnimkou, ktorá môže byť pripustená len výnimočne a len za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré ako uviedol súd vo svojom rozsudku, neboli v plnom rozsahu splnené, čím došlo k porušeniu  práva žalobcov, ktoré im vyplývajú z článku 44 a článku 45 Ústavy Slovenskej republiky, práva vyplývajúce zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredia a medzinárodného práva - Aahurský dohovor. Preto rozhodnutie č. j. OU-ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18.02.2015 označil ako nezákonné a rozhodnutie svojim rozsudkom zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici okrem iného tiež vyplýva, že k posúdeniu predloženého zámeru a rozhodnutiu (č. j. OU-ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18.02.2015) nemal príslušný orgán dostatok nutných a relevantných informácií.

Podľa nás príslušný orgán mal zámer vrátiť predkladateľovi na doplnenie podľa § 22 bod (6) „Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 4 a 5, vráti príslušný orgán bez zbytočného odkladu, najneskôr však do siedmich dní, navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho doplnenia“. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov a označil za nezákonné aj konanie o samotnom zámere podľa § 22 a následne  postup podľa § 23 a § 29 zákona a až potom mal vydať rozhodnutie a nie len meniť, vynechať, či dopĺňať výrokové časti a odôvodnenia v rozsudkom zrušenom rozhodnutí a opäť vydať rozhodnutie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 zo dňa 03.02.2016 totožné „zámer činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona“.

Sme toho názoru, že OÚ ZH ako príslušný orgán nerešpektovaním rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. 23S/77/2015-124 zo dňa 30.09.2015 nepostupoval v súlade so zákonom.

 

III.

 

Podľa čl. 44 ods. 2,3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

Podľa čl. 45 Ústavy Slovanskej republiky „Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“.

Podľa čl. 55 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Podľa  ustanovenia § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase doručenia zámeru (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) je účelom tohto zákona najmä:

  1. a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,
  2. b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie,
  3. c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
  4. d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
  5. e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov..

 

Podľa zákona č. 24/2006 Z. z.  hodnotenie vplyvov na životné prostredie je komplexné zistenie a opísanie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a neposudzovanie týchto vplyvov je výnimkou, ktorá môže byť pripustená len výnimočne a len za splnenia zákonom stanovených podmienok po vyhodnotení jednotlivých kritérií stanovených pre zámer činnosti v prílohe č. 9 § 22 zákona a kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 § 29 zákona. Nepripustiť posudzovanie navrhovanej činnosti podľa tohto zákona, tak ako o tom správny orgán rozhodol, je výrazným zásahom do účelu zákona vyplývajúce z § 2 zákona. Zákon preto stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán zohľadniť a zhodnotiť pri rozhodovaní, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa zákona. V zmysle § 29 ods. 7 zákona rozhodnutie musí byť odôvodnené a príslušný orgán sa v odôvodnení má vysporiadať so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4 zákona.

 

Vychádzajúc z vyššie uvedených článkov Ústavy Slovenskej republiky a účelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie máme za to, že navrhovanú činnosť „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ je potrebné posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pri navrhovanej činnosti, ktorej podstatou je výstavba vodnej elektrárne s hrádzou vysokou 4m vytvárajúcou migračnú bariéru v koryte rieky Hron, je  daný predpoklad, že navrhovaná činnosť bude mať nezvratný a dlhodobý, priamy a aj nepriamy negatívny vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvu na zdravie ľudí, riečny ekosystém, povrchovú a podzemnú vodu, na flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, na krajinné prírodné lokality a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Potvrdzuje to aj rozhodnutie MŽP SR k pôvodnému zámeru výstavby vodnej elektrárne „Vodné dielo Žiar nad Hronom“ v roku 1997  podľa zákona č. 127/1991 Zb..

 

Vo výrokovej časti rozhodnutia (str. 1 a 2) sa uvádza že príslušný orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal z § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z.;  § 3 písm. h) a § 56 písm. b) a § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. a stanovil 17 dôvodných podmienok pre povoľovanie navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti.

 

Podľa zákona 24/2006 Z. z. účinného od 01.01.2015 platí:

„§ 65d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1) Záverečné stanoviská, vyjadrenia k zmenám navrhovanej činnosti a rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní vydané do 31. decembra 2014 ostávajú v platnosti, pričom platnosť záverečných stanovísk je obmedzená časom, na ktorý boli vydané. Záverečné stanoviská nestrácajú platnosť, ak sa počas ich platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných predpisov.2)

(2) Ak vyjadrenie k zmene navrhovanej činnosti vydané do 31. decembra 2014 určilo, že zmena navrhovanej činnosti nemá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, navrhovateľ nie je povinný, ak ide o takú zmenu navrhovanej činnosti, uplatniť postup podľa § 29 ods. 1 písm. b) a uvedená zmena nebude predmetom zisťovacieho konania podľa tohto zákona.

Zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

 

Podľa zákona 24/2006 Z. z. účinného do 31.12.2014, uplatňovaného príslušným orgánom v tomto konaní, platí:

  • 3 písm. h) rezortný orgán je ústredný orgán štátnej správy, 6) do ktorého pôsobnosti patrí navrhovaná činnosť; ak ide o posudzovanie strategických dokumentov s celoštátnym dosahom, je ním orgán, ktorý predkladá návrh takéhoto strategického dokumentu na rokovanie vlády Slovenskej republiky

Sme toho názoru že výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný, zmätočný a z výroku rozhodnutia nie je možné určiť na základe akých právnych predpisov príslušný orgán konal a ktorým zákonom v platnom znení sa v konaní a v rozhodnutí príslušný orgán riadil, pretože:

- OÚ ZH ako príslušný orgán v tomto konaní, nie je oprávnený orgán (zákon č. 575/2001 Z. z.) na to aby postupoval podľa § 3 písm. h) zákona 24/2006 Z. z. účinného do 31.12.2014 a tiež na toto konanie sa § 3 zákona nevzťahuje,

- všetky pripomienky a stanoviská boli  podané k  navrhovanej  činnosti a nie k zmene navrhovanej činnosti. V oznámení o zámere č. OU-ZH- OSZP-2015/000782 a aj v zámere kapitola II. bod 4. je uvedené že ide o nový zámer činnosti,

- v jednej časti  výroku rozhodnutia č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 sa vedie konanie o  navrhovanej činnosti - no  v druhej časti  sa už uvádza že doručené stanoviská boli k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a na základe nich bolo stanovených 17 podmienok pre následný proces povoľovania  podľa osobitých predpisov.

Stanovenie podmienok v rozhodnutí z procesov zisťovacieho konania, ktoré podľa vyjadrenia príslušného orgánu je nutné dodržať pri povoľovaní podľa osobitých predpisov - nemá oporu v zákone, pretože: v § 29 EIA zákona podľa ktorého sa vykonáva zisťovacie konanie, neumožňuje stanoviť podmienky pre povoľovanie navrhovaného zámeru činnosti (alebo zmeny navrhovanej činnosti) pre následné procesy povoľovania podľa osobitých predpisov a ani určovať plnenie žiadnych (ani tzv. „dôvodných“) pripomienok k zámeru, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti alebo k oznámeniu o navrhovanej činnosti. Takéto zákonné podmienky a požiadavky pre ďalšie fázy povoľovania, môžu byť stanovené len v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v jeho záverečnom stanovisku podľa § 37, Príloha č. 12, kapitola VI., bod 3 zákona a to ako odporúčané podmienky pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Tieto podmienky musia byť zohľadnené, resp. sú záväzné aj v rozhodovaní o povolení navrhovanej činnosti podľa § 38 a v poprojektovej analýze podľa § 39 zákona podľa zákona č. 24/2006 Z. z. účinného od 01.01.2017.

Z výroku rozhodnutia nie je možné určiť na základe akých právnych predpisov príslušný orgán konal a rozhodoval. Máme za to, že ide o zásadnú materiálnu chybu výroku rozhodnutia - výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný, zmätočný a rozhodnutie bolo vydané v rozpore s platnými právnymi a všeobecne záväznými predpismi - rozhodnutie je nevykonateľné.

 

 

V odôvodnení rozhodnutia (str.3 - 4)  sa uvádza, cit.:

„ Príslušný orgán pri vykonaní zisťovacieho konania postupoval podľa ustanovení § 29 zákona účinného do 31. decembra 2014 v súlade s ustanovením § 65d) ods. 4 zákona ktoré znie: (4) Zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Príslušný orgán doručil zámer podľa § 23 ods. 1 zákona listom č. OU-ZH-OSZP - 2015/000782 z 30. 12. 2014 týmto subjektom: - rezortnému orgánu (Ministerstvu hospodárstva SR, Ministerstvu životného prostredia SR);  - dotknutej obci a povoľujúcemu orgánu (mestu Žiar nad Hronom); - dotknutým orgánom (Ministerstvu obrany SR, Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, odbor RR, ...“

Príslušný orgán zverejnil zámer a oznámenie o predložení zámeru podľa § 23 ods. 1 zákona na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, na webovej stránke:

http://www.enviroportal.sk/sk_SK/eia/detail/mala-vodnaelektraren-ziar-nad-hronom

 

„Príslušný orgán nepotreboval na vysporiadanie sa s doručenými stanoviskami a na doplnenie odôvodnenia doručených pripomienok účastníkov konania v súlade s § 23 ods. 4 zákona doplňujúce vyjadrenie navrhovateľa, nakoľko všetky informácie k obsahu stanovísk a vysporiadanie sa s vznesenými pripomienkami mal k dispozícii už v čase vydania zrušeného rozhodnutia. Správny orgán odstránil vady konania vo výroku rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uvádza spôsob a zdôvodnenie ako sa vysporiadal so stanoviskami a námietkami účastníkov konania“.

 

V oznámení o zámere podľa § 23 ods.1 (ktoré bolo a aj v súčasnosti je stále zverejnené  na webovej stránke MŽP SR) sa uvádza dátum rozposlania oznámenia o zámere list č. OU-ZH- OSZP-2015/000782 deň 09.01.2015.

Príslušný orgán však vo svojom rozhodnutí uviedol iný dátum rozposlania zámeru 30.12.2014 (ktorý označil ako dátum doručenia zámeru), čím účelovo ovplyvnil zisťovacie konanie tak, aby prebiehalo podľa § 29 zákona účinného do 31.12.2014 – zisťovacie konanie neprebieha podľa správneho poriadku – zákon č.71/1967 Zb. Na základe toho vydal v rozhodnutí poučenie : „Zisťovacie konanie sa nevykonáva podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a preto sa voči nemu nemožno odvolať. Toto rozhodnutie možno preskúmať súdom, podľa zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. “

Príslušný orgán tým, že účelovo uviedol nesprávny dátum rozposlania zámeru ovplyvnil konanie tak, aby mohol začať zisťovacie konanie podľa § 29 zákona účinného do 31.12.2014, čím konal v rozpore so zákonom a týmto konaním nám tiež bolo upreté právo odvolania sa proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. v platnom znení od 1. januára 2015.

  • 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. v platnom znení od 1. januára 2015 (po jeho novelizácii zákonom č. 314/2014 Z. z.) „Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“) alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 7. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení“.

Začatie konania o zámere podľa § 22 zákona, podľa nás, nie je začatím zisťovacieho konania podľa § 29 zákona – zákon to nestanovuje. Zisťovacie konanie je následným konaním po ukončení konania o zámere podľa § 22  po jeho rozposlaní podľa § 23 ods. 1 „Príslušný orgán do siedmich dní od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a mimovládnej organizácii ...“ a  § 22 ods. 6 „Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 4 a 5, vráti príslušný orgán bez zbytočného odkladu, najneskôr však do siedmich dní, navrhovateľovi“.

Čiže podľa § 22 ods. 6 príslušný orgán zámer vráti predkladateľovi na doplnenie a až po  splnení zákonných požiadaviek môže príslušný orgán začať konanie podľa § 23 a rozposlať zámer, čo podľa oznámenia o zámere č. OU-ZH-OSZP-2015/000782 príslušný orgán urobil dňa 09.01.2015. Z uvedeného je možné predpokladať že príslušný orgán vrátil predkladateľovi zámer na doplnenie a tento ho potom rozposlal až dňa 09.01.2015.

Zisťovacie konanie podľa § 29 je konaním o tom, či zámer činnosti sa bude alebo nebude posudzovať podľa zákona. Nie je konaním o tom či predložený zámer činnosti spĺňa náležitosti podľa § 22 ods. 3 až 7 zákona. Z hore uvedených dôvodov konanie podľa § 29 zákona nebolo začaté v roku 2014, ale v roku 2015 a oprávnený orgán mal previesť zisťovacie konanie podľa zákona v platnom znení od 01.01.2015.

Sme toho názoru že príslušný orgán zaťažil konanie vadou, ktorá mala zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

 

V odôvodnení rozhodnutia príslušný orgán uvádza, že všetky informácie k zámeru činnosti mal k dispozícii už v čase vydania zrušeného rozhodnutia a pre nové konanie a rozhodnutie  nepotreboval od navrhovateľa ich doplnenie.

Podľa nás príslušný orgán tieto informácie všetky nemal a ak ich mal neuplatnil ich, pretože:

- Príslušný orgán nepostupoval pri posudzovaní plánovaného zámeru činnosti v súlade s § 22 zákona bod (5) príloha č. 9 kap. II. bod 13 tým, že medzi dotknuté orgány nezaradil správcu vodného toku SVP, š.p.. Táto povinnosť mu vyplýva aj zo zákona o vodách a záväzných predpisov MŽP SR pre procesy konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

- Príslušný orgán nekonal v súlade s § 22 bod (5) príloha č. 9. kap. II - bod 3., bod 4. a bod 5. 

Podľa bodu 3. Užívateľ

Návrh zámeru  činnosti predložila firma Hydro Company s.r.o.

Príslušný orgán si nezistil, či predkladateľ zámeru spĺňa podmienky, aby bol oprávnený užívateľ profilu MVE. Nezistil si, či a ako bol MŽP SR predmetný profil MVE na rieke Hron tejto firme pridelený, či jej bol vydaný súhlas na zriadenie vodnej stavby a či má podpísanú nájomnú zmluvu o prenájme pozemkov pod vodným tokom so správcom vodného toku SVP š.p. – nakoľko podľa záväzných predpisov MŽP SR získať súhlas na zriadenie vodnej stavby a nadobudnúť profil na vodnom toku pre výstavbu MVE je možné len na základe  rozhodnutia Komisie pre rozvoj HEP a podpisu ministra ako odporučenie pre SVP š.p. na uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov pod vodným tokom. Takýto spôsob nadobudnutie profilu „prevzatím“ od iného subjektu, ktorému bol profil komisiou pridelený a ktorý má s SVP š.p. podpísanú nájomnú zmluvu, nie je v súlade s predpisom MŽP SR o prideľovaní profilov MVE. Podľa  dostupných  informácií pozemky pod vodným tokom v čase podania zámeru a vydania rozhodnutia mala v prenájme od správcu toku SVP š.p. firma MVE Nové zdroje s.r.o. (nájomná zmluva č.377/2010-Z a dodatok č. 1 zo dňa 29.10.2013).  

(bod 4.)

Charakter navrhovanej činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne)

Z výroku rozhodnutia nie je zrejmé či bolo rozhodnutie vydané pre zámer navrhovanej činnosti, alebo pre zmenu navrhovanej činnosti  (bod 2. kap. III.)

(bod 5.)

Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcelné číslo).

Predkladateľ v podanom zámere a ani v následných krokoch konania nepreukázal žiadny právny vzťah k územiu - jednotlivým pozemkom (parcelné čísla), na ktorých plánuje svoj zámer realizovať.

Príslušný orgán vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania bez toho, aby boli splnené náležitosti § 22, bod (5).

- Príslušný orgán konal v rozpore s Návrhom koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (ďalej v texte len „Koncepcia“) a Aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (ďalej v texte len „AKVHEP“)

V Prílohe č.1 Usmernenie pre investora MVE sa uvádza:

... „K  spracovanému investičnému zámeru činnosti si zadovážiť oficiálne stanovisko správcu vodného toku“. Takéto stanovisko však nie je súčasťou predloženého zámeru a ani rozhodnutia o zámere.

... V rámci jednotlivých projektov (navrhovaných činností) zabezpečiť dôslednú realizáciu posudzovania vplyvov na životné prostredie (vrátane cezhraničných vplyvov) v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. ...“  Príslušný orgán nepreviedol posudzovanie zámeru podľa zákona okrem iného aj s odôvodnením, že návrh zámeru je vypracovaný v takom rozsahu, že takéto posúdenie s vydaním záverečnej správy nie je potrebné. Príslušný orgán tým konal v rozpore so zákonom - použiť takýto dôvod zákon neumožňuje. 

... „Bez relevantných prieskumov a kompetentných stanovísk, MVE neumiestňovať do území s významnými geodynamickými javmi a geofaktormi (zosuvy, seizmicita, staré záťaže, znečistené povrchové a podzemné vody a horninové prostredie a pod.) ... vodárensky chránených území a ochranných pásiem ... do okolia železníc, diaľnic, rýchlostných ciest ...“ , „Pri posudzovaní jednotlivých zámerov a projektov zohľadňovať všetky limity s oporou v právnych predpisoch, preukazovať oprávnenosť požiadaviek (napr. citáciou zákona, výsledkami prieskumov, výskumov, expertíz)“  Príslušný orgán mal informácie (mal ich aj zo stanovísk k pripomienkam zámeru), že zámer sa má umiestniť do blízkosti rýchlostnej cesty R1, do územia so značne znečisteným horninovým prostredím a spodných a povrchových vôd, do vodárensky chráneného územia a jeho ochranného pásma – no nepovažoval to za relevantné dôvody, na ktoré by mal prihliadať.

 

 - Príslušný orgán vydaním rozhodnutia zo zisťovacieho konania, že zámer sa nebude posudzovať podľa zákona, umožnil začať proces povoľovania zámeru podľa osobitých predpisov – územné konanie. Zámer činnosti vypracovaný pre vydanie územného rozhodnutia (ani rozhodnutie príslušného orgánu o zámere) však nespĺňa požiadavky  záväzného dokumentu AKVHEP, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 12 zo dňa 11.01.2017 a na ktorý sa spracovateľ zámeru a príslušný orgán vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát odvolávajú.

V tomto dokumente je pre konania podľa osobitých predpisov (územné konanie, ...) stanovených 9 podmieňujúcich požiadaviek:

a./ zabezpečiť posúdenie vplyvu MVE na životné prostredie v zmysle platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré bude zahŕňať aj hodnotenie podľa článku 4.7 Rámcovej smernice, (dopad na ekologický stav VÚ povrchových vôd a kvantitatívny stav VU podzemných vôd), dopad na využívané a potenciálne vodárenské zdroje, hodnotenie účinkov podľa smernice o biotopoch, vyhodnotenie kumulatívnych dopadov na stav dotknutých vodných útvarov a biotopy národného a európskeho významu, vyhodnotenie dopadu na protipovodňovú ochranu,                                           b./ predložiť návrh monitoringu za účelom zistenia aktuálneho ekologického a kvantitatívneho stavu vodných útvarov v mieste navrhovaného profilu pre umiestnenie MVE a návrh monitoringu počas výstavby a prevádzky MVE (podľa metodického usmernenia MŽP SR) v súlade s AKHEP,                  c./ zabezpečiť porovnanie východiskových technických a environmentálnych parametrov (výkon, ročná výroba, prietoky, spád, stav VÚ a iné) uvedených v AKHEP s pôvodnou koncepciou z roku 2011 a zdôvodnenie zistených zmien,                                                                                                               d./ predložiť rozhodnutie Komisie pre rozvoj hydroenergetiky a optimálne využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR o pridelení profilu pre výstavbu MVE a rozhodnutie o Komisie o majetkovo-právnom vysporiadaní pozemkov v zmysle požiadavky v stanovisku SVP š.p.                               e./ predložiť súhlas na pripojenie nových energetických zdrojov do distribučnej sústavy,                       f./ predložiť stanovenie ekologického prietoku poverenou organizáciou ministerstva životného prostredia,                                                                                                                                                 g./ predložiť informáciu o financovaní zámeru činnosti,                                                                         h./ predložiť súhlas kompetentného orgánu na zásah do mokrade.

- Príslušný správny orgán konal v rozpore s § 28 zákona o vodách č. 364/2004 Z. z., pretože previedol posudzovanie a vydal rozhodnutie bez vyjadrenia orgánu štátnej správy k zámeru stavby.

  • 28 ods. 1 ,,Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať. (3) Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.“

Takéto stanovisko musí byť súčasťou predkladaného zámeru - príslušný orgán bez takéhoto stanoviska nemohol začať a ukončiť konanie podľa § 22 a § 23 t.j. začať zisťovacie konanie a vydať rozhodnutie podľa § 29 EIA zákona. 

- Príslušný správny orgán konal v rozpore s § 29 bod (4) písm. b) zákona a § 16 zákona o vodách  č. 364/2004 Z. z. 

„Ak ide o rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na,

  1. b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie 22) a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov 35)

35) „ zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

Na str.13 rozhodnutia a podobne tak v odôvodňovaní pripomienok k zámeru sa uvádza: 

„Posúdenie infraštruktúrnych projektov podľa článku 4.7 RSV nie je možné stotožňovať s posúdením projektu v rámci procesu EIA podľa zákona 24/2006 Z. z.“, „tieto procesy prebiehajú samostatne a vzájomne sa nenahrádzajú“

Z uvedeného vyplýva, že posúdenie zámeru činnosti podľa čl. 4.7. RSV - § 16 zákona č. 364/2004 Z. z, má byť súčasťou rozhodovania podľa § 29 zákona.

-   v rozhodnutí – Kritériá  pre zisťovacie konanie sa uvádza, cit.:

„Vyhodnotenie súladu navrhovanej činnosti so smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len „RSV“), bolo v rámci prípravy dokumentácie pre zisťovacie konanie vykonané primerane charakteru, a rozsahu a dosahu navrhovanej činnosti (projektu), čo vyplýva i zo samotného účelu a cieľov tejto smernice.

Umiestnenie MVE práve na takomto prírodne narušenom úseku je z hľadiska minimalizácie škôd na riečnom ekosystéme Hrona relatívne najmenej škodlivým riešením. Navrhovaná činnosť, výstavba MVE Žiar nad Hronom − neprispeje k zhoršovaniu stavu vodných ekosystémov, ani suchozemských ekosystémov a mokradí, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov; − neohrozí trvalo udržateľné využívanie vody založené na dlhodobej ochrane dostupných vodných zdrojov;− neprodukuje žiadne imisie ani rizikové látky škodiace vodám; − prispeje k zmierneniu rizika povodní; - zohľadňuje vplyv na chránené oblasti, “

Uvedené  posúdenie navrhovanej činnosti nebolo prevedené v súlade a podľa kritérií určených § 16 zákona č. 364/2004 Z. z. a MŽP SR stanoveným postupom o posudzovaní infraštruktúrnych projektov podľa čl. 4.7. RSV. Posúdenie bolo vypracované spracovateľom zámeru, ktorý však nie je poverenou osobou pre posudzovanie zámerov činností podľa čl. 4.7. RSV v následnom posúdení.

Ministerstvom poverená odborná organizácia Výskumný ústav vodného hospodárstva (VUVH) Bratislava previedla primárne posúdenie zámeru MVE Žiar nad Hronom podľa čl. 4.7. RSV  a vydala záväzné stanovisko zo dňa 04.06.2015 „Na základe odborného posúdenia predloženého materiálu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, v ktorom sú identifikované predpokladané zmeny fyzikálnych (hydromorfologických) charakteristík útvarov povrchovej vody SKR0004 Hron a SKR0069 Lutilský potok spôsobené realizáciou projektu – výstavbou MVE Žiar nad Hronom možno očakávať, že vplyv predpokladaných identifikovaných zmien v útvare povrchovej vody SKR0004 Hron, ktoré boli posúdené/vyhodnotené ako zmeny trvalé, bude významný do takej miery, že môže byť príčinou postupného zhoršovania jeho ekologického stavu, a to najmä v dôsledku kumulatívneho účinku všetkých hydromorfologických zmien z existujúcich a pripravovaných stavieb MVE na vodný útvar.“

Kým VÚVH Bratislava na základe odborného posúdenia v primárnom posúdení zistil, že zámer predmetnej činnosti bude mať významný a trvalý negatívny vplyv na životné prostredie – príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov zámeru činnosti nepožadoval od predkladateľa zámeru predložiť následné posúdenie a vychádzal len z názoru spracovateľa zámeru, negatívne vplyvy žiadne nezistil a ukončil posudzovanie v zisťovacom konaní.

Ide o zjavný rozpor medzi rozhodnutím vydaným z posudzovania vplyvov zámeru na životné prostredie podľa zákona 24/2006 Z. z. zo dňa 03.02.2016 a odborným posúdením VÚVH Bratislava vydaným v rámci primárneho posúdenia zámeru činnosti podľa čl. 4.7 RSV zo dňa 04.06.2015. Domnievame sa, že príslušný správny orgán mal zákonnú povinnosť zaoberať sa týmto zistením vo svojom rozhodnutí.

Z vyššie uvádzaného vyplýva, že príslušný správny orgán konal a rozhodol v  rozpore so smernicou č. 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ktorej účelom je ochrana vnútrozemských povrchových vôd, braktických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, a to napriek skutočnosti, že dotknuté  orgány a verejnosť na túto smernicu vo svojich stanoviskách poukazujú (hlavne na splnenie čl. 4.7 a čl. 4.8, čl. 4.9) a žiadajú jej uplatňovanie v celom rozsahu plánovania, posudzovania a povoľovania zámeru činnosti. V tejto súvislosti poukazujeme tiež na judikatúry Súdneho dvora - vo veci C- 8/81, C-106/89 a C-334/92 (pozri kap. VI. návrhu).

- Príslušný orgán konal v rozpore s § 29 bod (5) príloha č. 10 kap. I. bod 2 zákona a záväzných nariadení MŽP SR v Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov a jej aktualizácii. Príslušný správny orgán nepreviedol posúdenie kumulatívnych účinkov prevádzkovaných a plánovaných zámerov MVE s  posudzovaným zámerom činnosti v dotknutom vodnom útvare SKR0004 rieky Hron s odôvodnením, že toto bolo prevedené v rámci posudzovania strategického dokumentu ,,Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov do roku 2030“. V záverečnom stanovisku pre tento koncepčný dokument MŽP SR v procese SEA (Stanovisko č. 3007/2015-3.4/pl z 31.07. 2015), je táto povinnosť uložená predkladateľovi zámeru v rámci posudzovania plánovaného zámeru činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z..

Vo svojom odôvodnení rozhodnutia na stranách 57 - 59 príslušný orgán uvádza, že:

„Príslušnému orgánu bolo v rámci zákonom stanovenej lehoty podľa § 23 ods. 4 zákona doručených 33 stanovísk od rezortných orgánov, dotknutých orgánov, dotknutých obcí, odborných organizácii a zainteresovanej verejnosti z toho: bez požiadavky posudzovania - 19 stanovísk, s požiadavkou posudzovania – 3 stanoviska; - s požiadavkou posudzovanie a nesúhlas s realizáciou – 4 stanoviska; - dočasný nesúhlas s realizáciou bez požiadavky posudzovania – 1 stanovisko; - nesúhlas s realizáciou bez požiadavky posudzovania – 6 stanovísk. Posudzovanie nepožadovali rezortné orgány, takmer žiadne dotknuté orgány a dotknutá obec. Posudzovanie požadoval jeden dotknutý orgán RÚV a zástupcovia verejnosti  fyzické a právnické osoby“.

Nie všetky subjekty, ktoré dávali pripomienky k zámeru, resp. nesúhlasili s jeho realizáciou,  alebo mali k nemu výhrady, túto formuláciu o tom, či sa má alebo nemá zámer posudzovať použili  -  zákon to nevyžaduje. Zákon tiež nestanovuje žiadne požiadavky na vyjadrenie sa pripomienkujúcich subjektov k tomu, či plánovaný zámer činnosti má alebo nemá byť posudzovaný podľa zákona - preto použitie tohto argumentu v odôvodňovaní rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 29 zákona nie je relevantný dôvod pre rozhodovanie.

-   Pri hodnotení zámeru a rozhodovaní v zisťovacom konaní príslušný orgán uvádza že najdôležitejšie kritérium je  prínos pre dosiahnutie vytýčených cieľov HEP a splnenia záväzkov SR voči EÚ, nakoľko ich celkový environmentálny a celospoločenský prínos prevažuje nad hodnotením z hľadiska miestneho dopadu“.

V podmienkach pre posudzovanie zámeru podľa § 22 a ani pre rozhodovanie v zisťovacom konaní podľa § 29 takéto kritérium nie je uvedené;

„Príslušný orgán disponuje dostatočným množstvom informácii o lokalite navrhovanej činnosti (vzhľadom na špecifiká lokality ZSNP je oblasť detailne preskúmaná a monitorovaná), nepovažuje za potrebné ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti“ -  no neuviedol konkrétne ani jednu z týchto informácií ako dôkaz že plánovaný zámer neovplyvní charakter prúdenia spodných vôd a ani nebude mať žiadny vplyv  na zhoršenie čistoty týchto vôd a ani na zhoršenie kvality pitnej vody vodného zdroja alebo na túto jednu z najviac environmentálne zaťažených oblastí na Slovensku. Vo svojom odôvodnení rozhodnutia (a podobne tak pri vysporiadaní sa s pripomienkami napr. pripomienka č.7 Ing. Ján Topercer CSc. Univerzita Komenského, OZ Slatinka pripomienka č.5) sa znovu  odvoláva len na názory spracovateľa zámeru, alebo na štúdiu vplyvov na pozemné vody od profesora Hullu, ktorá však nebola do vydania rozhodnutia vypracovaná, čiže oprávnený orgán nemohol pri posudzovaní zámeru a pri vysporiadaní sa s pripomienkami z nej vychádzať.  

-   Príslušný orgán  uvádza, že zámer a jeho prevádzka nijak neovplyvní a ani nezmení prúdenie a kvalitu podzemných vôd a to ani v oblasti kontaminovaných spodných vôd a pôdy  a ani pitnej vody vodného zdroja. Naproti tomu v predošlom posudzovaní zámeru (pozri kap. I. prvá odrážka), ktorý bol posudzovaný podľa zákona č. 127/1991 Zb., takéto ovplyvnenia boli v záverečnej správe preukázané. (Návrh zámeru z roku 1997 a správu o hodnotení ako aj súčasný návrh zámeru vypracovala tá istá firma EKOSPOL s.r.o. Banská Bystrica). 

- Na str. 58 rozhodnutia sa uvádza „Podľa platného územného plánu mesta Žiar nad Hronom je územie súčasťou priemyselnej zóny mesta Žiar nad Hronom. Navrhovaná činnosť je v súlade s platným ÚPN mesta Žiar nad Hronom“.

V súčasnosti navrhovaný zámer činnosti v obidvoch predkladaných variantoch je plánovaný ako priečna hať MVE v koryte rieky Hron. Nakoľko v ÚPD mesta Žiar nad Hronom nenastali žiadne zmeny a ani neboli schválené žiadne dodatky týkajúce sa schválenej vodnej stavby MVE vo variante 2. (derivačná MVE mimo riečneho koryta na pravom brehu Hrona), ktorá bola následne zahrnutá do ÚPD – navrhovaný zámer činnosti je v zjavnom rozpore s platným ÚPD mesta Žiar nad Hronom.

- V odôvodnení  rozhodnutia na str. 59 sa uvádza:

„ ... navrhovaná činnosť nebude mať žiadny vplyv na zdravie obyvateľstva, znečisťovanie životného prostredia, nezvyšuje riziko nehôd a s prihliadnutím najmä na súčasný stav využitia predmetného územia, navrhovaná činnosť je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, pričom nejde o chránené územia, archeologicky významné oblasti ...“.

V druhom vyjadrení sa už uvádza:

 „Vplyvy navrhovanej činnosti identifikované v etape zisťovacieho konania sú takého charakteru, že pri dôslednom zrealizovaní kompenzačných opatrení jednoznačne nebránia realizácii navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie ...“.

„Predpokladané vplyvy identifikované v etape zisťovacieho konania budú ďalej upresňované v projektovej dokumentácii (DÚR, DSP) a v konaní o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov ...“.      

„Garanciou, že nemôže byt povolená navrhovaná činnosť v prípade, ak by mala negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva je skutočnosť, že orgány štátnej správy z oblasti ochrany životného prostredia a orgány ochrany zdravia, ktoré boli účastníkmi zisťovacieho konania podľa zákona budú aj dotknutými orgánmi v procese povoľovania podľa osobitných predpisov.

Pre povoľovací proces je pre tieto orgány dostatočným podkladom zámer ktorý obsahuje vhodné a účinné opatrenia na eliminovanie prípadných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a  toto rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré stanovuje podmienky , ktorými sú tieto orgány viazané v konaniach o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov“.

Kým v jednom vyjadrení v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania príslušný orgán uvádza, že navrhovaná činnosť nebude mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie, v druhom vyjadrení sú tieto vplyvy indentifikované a je ich potrebné kompenzovať opatreniami. Tieto vplyvy majú byť dokonca ďalej upresňované v projektovej dokumentácii a v konaniach podľa osobitých predpisov. Nejednoznačné a protichodné vyjadrenia príslušného úradu a nedostatočná indentifikácia vplyvov a ich upresňovanie v projektovej dokumentácii a v povoľovaniach podľa osobitných predpisov nemajú oporu v zákone. Zákon neumožňuje nahrádzať posudzovanie vplyvov podľa zákona zisťovacím konaním na základe garancie orgánov štátnej správy, či tým, že orgány štátnej správy na úseku ochrany životného prostredia a zdravia budú aj účastníkmi v povoľovacích procesoch podľa osobitých predpisov.

Zákon tiež neumožňuje, aby v rozhodnutí zo zisťovacieho konania boli stanovené akékoľvek „podmienky“, ktorými by mali byť príslušné orgány viazané v konaniach o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. V povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov sa vplyvy zámeru činnosti na životné prostredie a zdravie už ďalej neposudzujú – zákon to neumožňuje.

V tejto súvislosti poukazujeme na judikatúry Súdneho dvora vec C-117/03, C-120/02 a rozsudok NS SR č. k. 5Sžp/106/2009.

 

- V rozhodnutí na str. 59 sa ďalej uvádza „Ak sa zistí, že skutočné vplyvy navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania sú väčšie, ako sú uvádzané v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov“. Takéto prekrúcanie ustanovení zákona a nahrádzanie záverečného stanoviska z procesov posudzovania vplyvov podľa EIA zákona  zisťovacím konaním a v ňom stanovovanie požiadaviek a povinností, ktoré môžu byť vydané len v záverečnej správe z procesov EIA  -  nemá oporu v zákone a je v podstate zmätočným prenesením prispôsobeného znenia § 38, ods. 3 zákona do rozhodnutia vydaného v procese zisťovacieho konania podľa § 29.

  • 38 ods. 3 „Ak sa zistí, že skutočné vplyvy navrhovanej činnosti posudzovanej podľa tohto zákona sú horšie, než uvádza správa o hodnotení činnosti, je ten, kto navrhovanú činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v správe o hodnotení činnosti v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov“.

 

V.

Podľa zákona 24/2006 Z. z. účinného do 31.12.2014, uplatňovaného príslušným orgánom v tomto konaní, platí:

  • 29 Zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti

(4) Ak ide o rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na

  1. d) stanoviská podľa § 23 ods. 4.

(6) Príslušný orgán môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok

a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona.

Všetky stanoviská a pripomienky boli podané k zámeru, ktorého proces posudzovania a rozhodnutia v zisťovacom konaní označil súd za nezákonné a svojim rozsudkom zrušil.

Príslušný správny orgán podľa § 29 ods. 6 nepovažoval za nutné si vyžiadať doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk, nakoľko ako uviedol  „všetky informácie k obsahu stanovísk a vysporiadanie sa so vznesenými pripomienkami mal k dispozícii už v čase vydania zrušeného rozhodnutia“.

 

Nesúhlasné stanovisko k zámeru podalo 13 subjektov – z toho 4 majitelia firiem a vedľajších pozemkov v priemyselnom parku (Peter Bungi Žiar nad Hronom; Ing. Ján Topercer, CSc.; PEBA motors, s.r.o., Žiar nad Hronom; GENERAL TRUCKING, a.s., Žiar nad Hronom; URSTA – import export s.r.o., Žiar nad Hronom; SRZ - Rada Žilina; ŠOP SR, CHKO Štiavnické vrchy; Klub slovenských turistov; OZ Hereditas HH; OZ Hron pre slobodné rieky; OZ Slatinka; OZ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov; Ing. Ján Topercer, CSc a obec Ladomerská Vieska.

Verejnosť - fyzické a právnické osoby podali celkove 94 pripomienok, no príslušný úrad okrem dvoch (pripomienka od SRZ - Rada Žilina a pripomienka Jozefa Hlinku) neakceptoval žiadnu z nich podobne ako v prvom rozhodnutí všetky odmietol s tým, že sú nedôvodné, neopodstatnené, ide o subjektívne názory autora alebo že sú to pripomienky, ktoré je možné uplatniť len v ďalších fázach povoľovania zámeru podľa osobitých predpisov.

Jedná sa hlavne o tieto stanoviská a pripomienky:

- Stanovisko č. 20. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom (ďalej v texte len „RÚVZ“) vo svojom stanovisku žiadal posudzovať zámer podľa zákona. Príslušný orgán neakceptoval túto požiadavku hoci RÚVZ pri posudzovaní vplyvov takýchto zámerov činností je jeden z rozhodujúcich dotknutých orgánov a zákonom určeným orgánom pre vydanie súhlasu s povolením zámeru činnosti, pretože bez jeho súhlasu nemôže byť takáto činnosť povolená. RÚVZ je jeden z hlavných dotknutých orgánov vydávajúcich stanoviská podľa zákona 24/2006 Z. z. a to stanoviská k zámeru činnosti podľa § 23, § 29 a tiež § 37 ods. 1 zákona, podľa ktorého platí: „Príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje a predloží záverečné stanovisko k činnosti do 20 dní od doručenia odborného posudku podľa § 36“.

- Stanovisko č. 27 ŠOP SR, S-CHKO Štiavnické vrchy doporučuje vydať nesúhlasné stanovisko, požadoval previesť posudzovanie podľa zákonak zámeru dal 4 pripomienky. ŠOP SR je odborná organizácia MŽP SR, ktorá vykonáva svoju činnosť podľa zákona o ochrane prírody a krajiny (zákon č. 543/2002 Z. z.).

- Stanovisko č. 21 Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina na str. 21-23 dal nesúhlasné stanovisko, požadoval previesť posudzovanie podľa zákona, k zámeru a uplatnil 7 pripomienok.

- Stanovisko č. 24 OZ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov na str. 34 – 40  predložilo nesúhlasné stanovisko, v ktorom požadovalo vykonať posudzovanie podľa zákona. K zámeru bolo vznesených 14 pripomienok. Príslušný úrad sa s nimi vysporiadal tak, že všetky zamietol ako nepodstatné, neopodstatnené, neodborné a ničím nepodložené alebo že ide o subjektívny názor autora. Pripomienky podával Ing. Peter Beleš, PhD., odborník na rybárstvo, ochranu vôd a ichtyológiu, ktorý je zároveň spoluautorom odbornej ichtyologickej štúdie „Ichtyofauna stredného toku Hrona v úseku Žiar nad Hronom“ spoločne s RNDr. Vladimírom Mužíkom. Ichtyologický prieskum si objednali Slovenské elektrárne a.s. za účelom plánovanej výstavby vodného diela Žiar nad Hronom na rieke Hron.

- Pripomienky: Navrhovaná činnosť nie je v súlade s ÚPN mesta Žiar nad Hronom

(Združenie Slatinka, OZ Hereditas)

Vyjadrenie príslušného orgánu: Navrhovaná  činnosť je v súlade s platnou ÚPN mesta Žiar nad Hronom, čo je uvedené i v kapitole IV.12.1. zámer. Zámer  je  vypracovaný v dvoch variantoch, variant č. 2 (menej ekologický) bol v minulosti komplexne projekčne vypracovaný, pripravený k realizácii a vychádzalo sa z neho pri začlenení MVE Žiar nad Hronom do ÚPD mesta Žiar nad Hronom. Súčasťou platného ÚPD mesta Žiar nad Hronom nie je MVE umiestňovaná v koryte rieky Hron, ale MVE umiestnená mimo koryta na pravom brehu Hrona.

- Pripomienky: (Združenie Slatinka pripomienka č. 3) Navrhovaná činnosť nie je v súlade s ÚP VÚC Banskobystrický kraj - regulatívy 7.2.13. MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadnení environmentálnych aspektov a iných oprávnených záujmov v území, vrátane zachovania podmienok plavby na vodných cestách a regulatívy 7.2.14 MVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s podmienkou ich spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné organizmy.

Vyjadrenie príslušného orgánu: Navrhovaná činnosť je v súlade s regulatívom 7.2.13, nakoľko profil MVE Žiar nad Hronom je súčasťou Koncepcie využitia HEP. Navrhovaná činnosť je v súlade s regulatívom 7.2.14, nakoľko profil MVE Žiar nad Hronom je na existujúcej vodohospodárskej stavbe - upravenom toku rieky.

Z vyjadrenia príslušného orgánu jednoznačne vyplýva že nie sú splnené uvedené regulatívy 7.2.13 a 7.2.14  - príslušný orgán ich splnenie nijak nepreukázal. Navrhovaná činnosť nie je v súlade s ÚP VÚC Banskobystrický kraj.

- Pripomienky: Požiadavka posúdenia kumulatívnych vplyvov zámeru s prevádzkovanými a plánovanými MVE na vodnom útvare SKR0004 rieky Hron (ŠOP SR pripomienka č. 3; OZ Rieka združenie na ochranu vodných tokov, OZ Hron pre slobodné rieky, pripomienka č. 3; OZ Hereditas, Ing. Topercer; ...).

Orgány štátnej správy na úseku životného prostredia, ktoré sú zároveň dotknutými orgánmi v rámci zisťovacieho konania nežiadali vo svojich vyjadreniach, aby boli posúdené kumulatívne vplyvy sústavy MVE na životné prostredie. V rámci posudzovania konkrétnej MVE je možné posúdiť  kumulatívne vplyvy len s existujúcimi projektmi, ktoré sú v jej dosahu. Navyše podľa Prílohy III. Smernice EIA sa pri zisťovaní, či  sa projekt bude posudzovať, berú do úvahy len  projekty existujúce a schválené, ktoré sú v dosahu navrhovanej činnosti a nie projekty v štádiu prípravy.  Požiadavka by mala byť zohľadnená v procese schvaľovania strategického posudzovania Koncepcie využitia HEP s komplexným posudzovaním tokov a s dôrazom na zachovanie prirodzeného charakteru riek. To, že takéto posúdenie nepožadovali orgány štátnej správy na úseku životného prostredia je irelevantné pretože, podľa EIA zákona § 29 bod (5), Príloha č. 10 - kap. I. bod 2 sa posudzujú zámery aj v súvislostiach s inými činnosťami jestvujúcimi a tiež plánovanými.

- Pripomienky: Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na podzemné vody a kvalitu pitnej vody vodárenského zdroja (Ing. Ján Topercer CSc., pripomienka č. 6; vlastník vodného zdroja DALKIA; OZ Hron pre slobodné rieky, pripomienka č. 5; OZ Hereditas, ...). Vyjadrenie príslušného orgánu: Súčasťou projektu, na základe ktorého je vypracovaný zámer je aj štúdia vplyvu na podzemné vody. Vypracovaním štúdie bol poverený prof. Hulla s jeho tímom zo Stavebnej fakulty STU. Prof. Hulla je popredný slovenský odborník na túto oblasť s dlhoročnými skúsenosťami s vodnými stavbami (okrem iných aj VD Gabčíkovo, MVE Tekov,...). Podľa tejto štúdie sa nepreukázali negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na kvalitu ani kvantitu podzemných vôd v dotknutom území. Súčasťou štúdie je návrh dodatočného hydrogeologického prieskumu – vytvorenie monitorovacej sústavy hydrogeologických vrtov. Zámer a jeho prevádzka nijak neovplyvní a ani nezmení prúdenie a kvalitu podzemných vôd a to ani v oblasti kontaminovaných spodných vôd a pôdy a ani pitnej vody vodného zdroja. Do vydania rozhodnutia táto štúdia a ani hydrogeologický prieskum neboli uskutočnené a ani vypracované. V záverečnej správe z posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 127/1991 Zb. (platnej do novembra 2012)  k zámeru „Vodné dielo Žiar nad Hronom“ predkladateľa Slovenské elektrárne Trenčín, takéto ovplyvnenia boli jednoznačne preukázané.

- Pripomienky: Realizovaním zámeru dôjde k ďalšiemu prerušeniu pozdĺžnej spojitosti rieky Hron a navrhovaný rybovod tieto problémy nebude riešiť (OZ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, OZ Hron pre slobodné rieky, OZ Hereditas, Ing. Ján Topercer, CSc. Univerzita Komenského Blatnica, ...). Vyjadrenie príslušného orgánu: Podmienky pre migráciu všetkých druhov rýb budú zabezpečené vybudovaním nadštandardného rybovodu. Návrh rybovodu je v súlade s metodickou príručkou ŠOP SR Spriechodňovanie bariér na tokoch a sú v ňom zapracované poznatky z ichtyologického prieskumu (RNDr. Mužík, 2013). Navrhovaný rybovod je nadštandardným riešením a nie je limitovaný umiestnením len na pozemky správcu vodného toku, tak ako je doteraz navrhované vo väčšine MVE, táto skutočnosť dáva predpoklad plnej funkčnost,i čím sa dostatočne eliminuje bariérový vplyv navrhovanej činnosti vo vodnom toku. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že navrhovaný rybovod bude 100% funkčným. Funkčnosť rybovodov sa overuje až pri ich prevádzkovaní prostredníctvom monitoringu priechodnosti pre vodné živočíchy. Samotná funkcia rybovodov je veľmi selektívna a predovšetkým ide len o migračnú a rozptylovú spojitosť jednej skupiny vodných živočíchov a teda nemôže ísť o riešenie bariérového vplyvu priečnych hatí MVE na  pozdĺžnu spojitosti celého riečneho ekosystému. Naprojektovaný rybovod okrem toho nespĺňa požiadavky iných metodických usmernení napr. „Určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov“ VÚVH Bratislava a jeho autor tiež nikde neuvádza, či vychádzal aj z nejakých v praxi overených skúseností.

- Pripomienky: Zhoršenie stavu vôd vodného útvaru SKR0004 rieky Hron ako kandidáta na výrazne zmenený vodný útvar (HMWB) vplyvom hydromorfologických zmien (OZ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, pripomienka č. 13; OZ Hron pre slobodné rieky; Združenie Slatinka; OZ Hereditas; ...).

Vyjadrenie príslušného orgánu: Súčasťou návrhu Vodného plánu a Manažmentu povodia Dunaj na druhé plánovacie obdobie 2016 - 2021 je aj aktuálne zhodnotenie stavu vodných útvarov z rokov 2009 - 2012. Z tohto hodnotenie je zrejmé, že dotknutý úsek SKR0004 nie je kandidát HMWB/AWB (umelý a výrazne zmenený vodný útvar), ale má hodnotenie NAT a rovnako dobrý chemický stav. Predmetný zámer obsahuje vhodné a účinné opatrenia na eliminovanie negatívnych dopadov na vodné pomery a stav životného prostredia navrhovanej činnosti

Vyjadrenie príslušného orgánu je zavádzajúce, nepravdivé a v rozpore s metodikou VÚVH a RSV 2000/60/ES. Neposudzovaním zámeru podľa zákona a jeho povolením ako novej priečnej prekážky na vodnom toku vo vodnom útvare - VÚ SKR0004 Hron vymedzenom ako kandidát na HMWB, ktorý nedosahuje dobrý ekologický stav GES je porušením RSV 2000/60/ES – nakoľko zámer bude dôvodom zhoršenia stavu vôd (pozri primárne posúdenie VÚVH). Podľa metodiky VÚVH „Hydromorfologický monitoring pre hodnotenie ekologického stavu (GES, GEP) vodných útvarov v súlade s RSV 2000/60/ES“ bol v roku 2009 vodný útvar VÚ SKR0004 Hron v úseku od r.km 174,50 po r.km 82,00 v celkovej dĺžke 92,50 km vymedzený ako kandidát na výrazne zmenený vodný útvar (HMWB), ktorý nedosahuje dobrý ekologický stav GES a preto bolo MŽP SR naplánované zrealizovať nápravné opatrenia N tak aby mohol byť tento vodný útvar do roku 2015 preradený medzi prirodzené vodné útvary (PVÚ) s predpokladom dosiahnutia dobrého ekologického stavu GES. Tieto nápravné opatrenia neboli doposiaľ zrealizované! Hoci sa vo Vodnom pláne Slovenska a v pláne manažmentu povodia PMP Hrona uvádza že ide o prirodzený vodný útvar PVÚ je s označením N – čiže stále v klasifikácii ostáva ako kandidát na HMWB, na ktorom je nevyhnutné zrealizovať navrhované nápravné opatrenia N pre dosiahnutie GES  -  a nie zhoršovať jeho stav budovaním novej priečnej prekážky vo vodnom toku.

 

- Pripomienky: Zvýšenie rizika povodní, podmáčania pôdy, intenzívnejšie a vo väčšom rozsahu zamŕzanie hladiny vodného toku, vznik ľadových úkazov a povodní (obec Ladomerská Vieska; Peter Bungi; PEBA motors, s.r.o.; GENERAL TRUCKING, a.s.; URSTA – import export s.r.o.; Klub slovenských turistov; OZ Hereditas; OZ Hron pre slobodné rieky;  ...).

Vyjadrenie príslušného orgánu: Naopak realizáciou navrhovanej činnosti sa zlepší protipovodňová ochrana územia, nakoľko súčasťou projektu je aj navýšenie pravobrežnej hrádze na Q30. V prípade tvorby ľadochodov sa bude hať vyhradzovať a ľady budú prepúšťané ďalej po toku rieky.

Zámer a ani príslušný správny orgán nerieši skutočnosť, že zrealizovaním zámeru a jeho prevádzkou dôjde k vzdutiu vodnej hladiny v koryte Hrona o niekoľko metrov nad okolitý terén v dĺžke skoro 3 km a tým k celoročnej a trvalej zmene prúdenia a zvýšenia hladiny spodných vôd v širokom okolí, čo bude mať za následok ohrozenie a znehodnotenie pozemkov a základov budov, existujúcich ako aj v budúcnosti plánovaných prevádzok firiem v priemyselnom parku mesta a okolo ľavej aj pravej strany hrádze, ich podmáčaním. Tiež nie je zohľadnené, že súčasné hrádze neboli za takýmto účelom konštrukčne riešené. Vzdutá voda nad haťou vždy zamŕza do väčšej hĺbky, čím vznikne viac ľadových úkazov, ktoré predstavujú hrozbu.

Príslušný správny orgán pri vyhodnocovaní pripomienok a stanovísk k zámeru vychádzal z nedostatočne zisteného stavu veci, nezabezpečil si relevantné informácie,  resp. ak nejaké aj mal vôbec na ne neprihliadal.

 

VI.

          Prebiehajúci proces povoľovania súčasného zámeru činnosti vo variante príhaťovej MVE priamo v koryte rieky Hron (variant, ktorý bol MŽP SR a OÚ ZH už raz v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie zamietnutý) bez toho, aby bol   posúdený podľa nového oveľa prísnejšieho zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie považujeme za hrubé ignorovanie zákonov. Tento postup príslušného správneho orgánu je zámerným porušovaním a obchádzaním vnútroštátnych zákonov a nariadení a súčasne i zákonov Európskej únie (Rámcovej smernice o vodách, Smernice 92/43/EHS z 30.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, na ktoré upozorňovala Európska komisia SR  vo svojom odôvodnenom stanovisku ku Koncepcii HEP: Vec – Porušenie č.2014/4190, C(2014) 8663 final, zo dňa 26.11.2014, na základe čoho  sa už niekoľko krát zákon č. 24/2006 Z. z. a zákon o vodách novelizovali.  

 

Judikatúra Súdneho dvora

 

Vec C-8/81 z januára 1982, rozsudok Súdneho dvora:

„Vo všetkých prípadoch, keď sa ustanovenia nejakej smernice javia z hľadiska svojho obsahu ako bezpodmienečné a dostatočne presné, možno sa na ne odvolávať, pokiaľ nejestvujú vykonávacie opatrenia prijaté v stanovených lehotách, proti akémukoľvek vnútroštátnemu ustanoveniu nezlučiteľnému so smernicou alebo aj v prípadoch, keď ako také stanovujú práva, ktoré si jednotlivci môžu uplatniť voči štátu.“

 

Z rozsudkov Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Marleasing (C‑106/89, Zb. s. I‑4135, bod 8), a zo 16. decembra 1993, Wagner Miret (C‑334/92, Zb. s. I‑6911, bod 20), pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, či už ide o ustanovenia, ktoré boli prijaté skôr ako smernica alebo neskôr, je vnútroštátny súd (máme za to, že aj iný orgán verejnej moci), ktorý toto právo vykladá, povinný tak robiť, pokiaľ možno, s prihliadnutím na znenie a účel smernice tak, aby sa dosiahol výsledok, ktorý smernica sleduje, a tým dosiahol súlad s článkom 189 ods. 3 Zmluvy.

 

Vec C-117/03, Dragaggi, rozhodnutie Súdneho dvora:

„Článok 4 ods.5 smernice Rady o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že ochranné opatrenia stanovené v článku 6 ods.2 až 4 smernice sa týkajú len lokalít, ktoré sú v súlade s článkom 4 ods.2 tretím pododsekom smernice zaradené do zoznamu lokalít vybraných ako lokality európskeho významu prijatého Komisiou Európskych spoločenstiev v súlade s postupom upraveným v článku 21 tejto smernice.

 

Čo sa týka lokalít prichádzajúcich do úvahy ako lokality európskeho významu, uvádzaných na vnútroštátnych  zoznamoch predkladaných Komisii a predovšetkým lokalít, kde sa vyskytujú prioritné typy prirodzených biotopov alebo prioritné druhy, sú členské štáty v zmysle smernice 92/43 povinné prijať ochranné  opatrenia, ktoré sú z hľadiska  cieľa ochrany, vyplývajúceho zo smernice, vhodné pre zabezpečenie relevantného ekologického záujmu, aký tieto lokality majú na vnútroštátnej úrovni.“

 

Vec C – 127/02, Waddenzee, druhý a tretí odsek rozhodnutia Súdneho dvora:

„ 2. Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 zavádza postup, cieľom ktorého je za pomoci predbežnej kontroly zabezpečiť, aby plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu dotknutej lokality, avšak s možným významným dopadom na ňu, bol povolený, iba ak nepredstavuje zásah do jej celistvosti, zatiaľ čo článok 6 odsek 2 uvedenej smernice stanovuje povinnosť všeobecnej ochrany spočívajúcej vo vylúčení poškodzovania, ako aj narúšania, ktoré by mohli mať významný vplyv z hľadiska cieľov smernice a nemôže sa použiť súčasne s odsekom 3 toho istého článku.

  1. a) Prvá veta článku 6 odseku 3 smernice 92/43 sa musí vykladať v tom zmysle, že každý plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu dotknutej lokality podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na ňu z pohľadu cieľov jej ochrany, pokiaľ na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že bude mať pravdepodobne na túto lokalitu významný vplyv, a to buď samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.
  2. b) Na základe prvej vety článku 6 odseku 3 smernice 92/43 pokiaľ existuje nebezpečenstvo, že plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu určenej lokality, môže ohroziť ciele jej ochrany, musí byť považovaný za taký, ktorý môže mať na ňu významný dopad. Posúdenie uvedeného nebezpečenstva sa musí vykonať s ohľadom na charakteristické vlastnosti a podmienky životného prostredia lokality dotknutej takýmto plánom alebo projektom.“

  

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 22. júna 2010 rozsudok č. k. 5Sžp/106/2009, v ktorom vyslovil záväzný právny názor, že ,,výstavba a prevádzka akejkoľvek MVE je vždy negatívnym zásahom do vodného ekosystému“.

Najvyšší súd vo svojom rozsudku zdôraznil, že právo na priaznivé životné prostredie je základným právom garantované jednotlivcovi prostredníctvom ústavy. Uvedené právo je v slovenskom právnom poriadku vykonané rôznymi právnymi predpismi, medzi ktorými významné miesto patrí zákonu č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Pojem životného prostredia je v § 2 zákona č. 17/1992 Zb. legálne vymedzený prostredníctvom tzv. štrukturálnej definície. Podľa § 2 tohto zákona je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Už vo svojom rozsudku 3Sžp 1/2008 zo dňa 04.12.2008 Najvyšší súd vyslovil záver charakterizujúci vzťah životného prostredia a súkromného záujmu pri nakladaní s rôznymi ľudskými benefíciami: ,,Podľa cit. § 17 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. je každý povinný predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Zákonodarca takto na jednej strane vymedzil povinnosť jednotlivca formulovanú ako generálnu prevenciu (,,a priori“) v zmysle ústavného čl. 44 ods. 2 a 3 a čl. 20 ods. 3 posledná veta (verejný záujem na ochrane životného prostredia prevyšuje súkromný záujem založený na výhodách dosahovaných pri nakladaní s predmetom vlastníckeho práva) a súčasne ako generálny prostriedok nápravy (,,a posteriori“) proti zhoršovaniu úrovne životného prostredia bez ohľadu na jeho vnútorný postoj k následkom k svojmu správaniu, a na strane druhej nestanovil podmienky, ktoré by správanie jednotlivca k životnému prostrediu ospravedlňovali vo vzťahu k samotným negatívnym následkom. Týmto spôsobom slovenský právny poriadok založil objektívnu zodpovednosť jednotlivca za priaznivý stav životného prostredia bez pripustenia liberačných dôvodov“.

Uvedený záver prostredníctvom rozsudku 3Sžp 2/2008 zo dňa 04.12.2008 Najvyšší súd rozvinul nasledovne: ,,S prihliadnutím na čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí pre Najvyšší súd vyplýva záver, že verejný záujem na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je mimoriadny a preto právny poriadok Slovenskej republiky mu venuje zvýšenú pozornosť a v prípade stretu tohto verejného záujmu s výkonom niektorých práv jednotlivcom je na základe uvedeného prípustné výkon týchto práv obmedziť. Toto je najmä evidentné v prípade stretu verejného záujmu na ochrane životného prostredia a súkromných práv, ktorým je napríklad vlastnícke právo, ktorých obsah (čl. 20) a zvýšená ochrana v správnom súdnictve (čl. 46 ods. 2 veta druhá) sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.

Potom je celkom prirodzené, že zákonodarca prostredníctvom ust. § 4 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. zakotvil všeobecnú prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia alebo jeho zložiek, a ďalej v špeciálnych ustanoveniach, ktorým je napríklad § 61 ods. 1 veta prvá zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ako aj ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy túto prevenčnú povinnosť bližšie rozviedol pre podmienky výkonu vlastníckeho práva alebo užívania poľnohospodárskej pôdy. Do skupiny osobitných zákonov, ktoré si nielen osvojili všeobecnú prevenčnú povinnosť štátu a jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia alebo jeho zložiek, patrí nado všetky pochybnosti zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) najmä často spomínaný § 139 ods. 1 písm. c).

 

Žiadame prokuratúru, aby preskúmala celý proces zisťovacieho konania výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 zo dňa 03.02.2016 vydané správnym orgánom Okresným úradom Žiar nad Hronom, odborom starostlivosti o životné prostredie. Pri zistení porušenia zákona žiadame, aby prokurátor vydal protest a v prípade nevyhovenia protestu správnym orgánom, aby podal na príslušný súd prokurátorskú žalobu.

 

 

S pozdravom

 

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                          predseda

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha:

Rozsudok 23S/772015 - 125 Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30. septembra 2015 


Ministerstvo životného prostredia SR

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

                                   

Vyjadrenie k rozkladu proti rozhodnutiu MŽP SR č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017

 

Listom č. 1697/2017-2.3 zo dňa 27.03.2017 ste nás upovedomili o podanom rozklade spoločnosti ZUS servis, s.r.o. voči rozhodnutiu MŽP SR č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017.

K uvedenému rozkladu uvádzame tieto skutočnosti.

  • Rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Jalná bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/65/2014-113 zo dňa 12. decembra 2014 a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 8Sžo/76/2015 rozsudok KS BB potvrdil zo dňa 14. decembra 2016.
  • Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/35/2015-90 bolo zrušené aj rozhodnutie o výrube drevín zo dňa 24. marca 2016. Rozhodnutím č. OU-ZH-OSZP -2017/001142-N zo dňa 21.03.2017 Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie zrušil vydané rozhodnutie obcou Trnavá Hora pod č. 462/2014 zo dňa 18.08.2014 a vec vrátil správnemu orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie.  
  • Záverečné stanovisko, v ktorom bolo odporučené povolenie navrhovanej činnosti a na ktoré sa neustále odvoláva žiadateľ, nezakladá automaticky povinnosť pre príslušný stavebný úrad vydať rozhodnutie o umiestnení stavby. Množstvo uplatnených pripomienok zo strany verejnosti v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci tzv. EIA procesu a namietané pochybenia stavebného zákona v územnom konaní a zákona o ochrane prírody a krajiny v správnom konaní vo veci výrubu drevín boli opodstatneným základom pre príslušné sudy, ktoré zrušili nezákonné rozhodnutia správnych orgánov.
  • Spochybňovanie výskytu ohrozených druhov živočíchov na plošne malom území (žiadateľ mal na mysli zrejme územie, na ktorom by bola vybudovaná MVE) je neopodstatnené, pretože dokladované údaje pochádzajú z terénnych prieskumov. Ichtyologický a dendrologický prieskum si objednal sám navrhovateľ ZUS servis, s.r.o. a ostatné relevantné údaje poskytla Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Výskyt druhov v teréne zaznamenali odborníci pre príslušný odbor a údaje spracovali vo forme správy, odborného posudku a dokonca aj znaleckého posudku. Vizuálnym pozorovaním počas miestneho zisťovania nie je možné preukazovať výskyt všetkých chránených druhov živočíchov.
  • Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal nezákonne rozhodnutie, ktorým povolil výrub drevín. Toto rozhodnutie bolo zrušené Krajským súdom Banská Bystrica v celom rozsahu. V súvislosti s poukazovaním na  jednotný výklad zákonov zdôrazňujeme, že oprávnenie na vykladanie zákonov majú súdy a nie správne orgány.
  • V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že vydaním súhlasu na zmenu stavu mokrade dôjde k trvalej a nenávratnej strate a poškodeniu mokraďových typov biotopov. Tým  je podľa nás dostatočne odôvodnené, že stratou biotopov zákonite dôjde k zníženiu  početnosti chránených živočíchov a k ohrozeniu ich populácii. Preukázanie veľkého množstva chránených a ohrozených druhov a zhodnotenie vplyvu navrhovanej stavby na biotopy bolo dôvodom na vydanie rozhodnutia o nevydaní súhlasu podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na zmenu stavu mokrade a zároveň nepovolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti žiadame, aby minister potvrdil rozhodnutie MŽP SR č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017 a rozklad ZUS servis, s.r.o. zamietol.

 

            S pozdravom

 

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                          predseda


Ministerstvo životného prostredia SR

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k rozkladu

 

Na základe listu č. 1408/2017-2.3 zo dňa 02.03.2017, ktorým ste nás upovedomili o podanom rozklade proti rozhodnutiu MŽP SR č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017, Vám poskytujeme toto vyjadrenie.

 

            V odvolaní spoločnosti Lʹ Energie verte, a.s. Borská 6, 841 04 Bratislava zo dňa 27.02.2017 sa uvádza stručná charakteristika rýb, patriacich medzi druhy európskeho významu, informácia o rôznych nárokoch rýb na neresové migrácie a preceňované ochranné opatrenia proti poškodzovaniu lužného lesa. Spoločnosťou uvádzaná skutočnosť, že navrhovaná vodná stavba ,,VD Bzenica“ je umiestnená mimo chránených území a najmä území začlenených do sústavy NATURA 2000 nie je pri posudzovaní jej vplyvu a dopadov na funkciu vodného toku, jeho hodnotu a druhové spoločenstvá rozhodujúca. Ministerstvo životného prostredia SR vo svojom rozhodnutí dostatočne zdôvodnilo nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) a nevydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Vodného diela Bzenica. 

            Rieka Hron napriek tomu, že sa nachádza v prvom stupni ochrany tvorí spojnicu viacerých území európskeho významu SKUEV 0393 Dunaj a SKUEV0272 Vozokánsky luh s SKUEV0263 Hodrušská hornatina, SKUEV0265 Suť, SKUEV0266 Skalka, SKUEV1303 Alúvium Hrona, SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0303 Alúvium Hrona a SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry, ktorých predmetom ochrany sú aj druhy rýb európskeho významu v povodí rieky Hron.  Podľa Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín je potrebné z hľadiska ochrany prírody zachovať ekologickú spojitosť sústavy NATURA 2000 a migračnú priechodnosť s minimalizovaním bariérového efektu priečnych stavieb v korytách vodných tokov. Slovenská republika má povinnosť doplniť aktualizovaný národný zoznam území európskeho významu (schválený uznesením vlády č. 577 z 31. augusta 2011) podľa § 27 ods. 6 zákona a článku 4 smernice o biotopoch. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce zo smernice o biotopoch bol dotknutý úsek stredného Hrona od obce Lovča po Tekovskú Breznicu zaradený medzi územia navrhované na zaradenie do zoznamu území európskeho významu v rámci tzv. C etapy. Návrh stredného úseku rieky Hron do zoznamu území európskeho významu je odôvodnené výskytom akvatických a amfibických druhov organizmov a zachovalosťou vodného ekosystému. V strednom úseku  Hrona bol viacerými nezávislými odborníkmi v časovom rozmedzí rokov 2006 až 2014 preukázaný výskyt týchto rýb európskeho významu: hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a boleň dravý (Aspius aspius). V súvislosti so spochybňovaním migračných nárokov týchto rýb je nutné uviesť ich ekologickú charakteristiku. Obidva druhy hrúzov sú reofilné, psammofilné, ikru neochraňujúce druhy. Mrena severná, mrena škvrnitá a boleň dravý sú taktiež reofilné, litofilné, ikru neochraňujúce druhy. Hlavátka podunajská je reofilný, litofilný, ikru zahrabavajúci druh a navyše je endemitom horskej a podhorskej zóny Dunaja a jeho prítokov. Z toho vyplýva, že ide o druhy, ktoré potrebujú pre svoj život prúdivé (lotické) prostredie. V súvislosti s potrebou migrácii rýb treba rozlišovať rozmnožovacie (neresové) migrácie – premiestňovanie z miest zimovania a miest s potravou na neresiská sú typické pre pstruha potočného, podustvu severnú a ďalšie druhy. Potravné migrácie – z miest zimovania alebo neresísk na miesta s potravou. Ide o sezónne migrácie väčšieho rozsahu, napr. podustva severná, mrena severná. Menšie presuny za potravou majú často charakter denných rytmov známych u jalca maloústeho a plosky pásavej. Migrácie spojené so zimovaním – z miest rozmnožovania alebo miest s potravou na zimoviská (riečne kaprovité druhy).

            V zdrži nad vzdutím každej MVE dochádza k zmene prúdenia, ktoré sa výrazne spomalí, čím sa približuje stojatému (lenitickému) prostrediu. Toto prostredie zákonite ovplyvňuje zmenu druhového zloženia vodných organizmov. Jediným limnofilným, ostrakofilným, ikru ukrývajúcim druhom je lopatka dúhová, ktorá prežíva v stojatých a pomaly tečúcich, čistých a prehriatych vodách. Pri realizácii vodnej stavby by s vysokou pravdepodobnosťou bol ohrozený aj jej biotop, pretože by sa zmenili teplotné pomery v zdrži ako aj pod haťou. Okrem spomínaných druhov sa v Hrone v predmetnom úseku vyskytujú pôvodné druhy s  hospodárskym významom, introdukované nepôvodné druhy a potom druhy, ktoré sú chránené zákonom o rybárstve, napr. ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus). Podľa súhrnnej správy o ichtyologických pomeroch rieky Hron v záujmovom území navrhovanej MVE Hronská Bzenica od RNDr. Vladimíra Mužíka z roku 2009, ktorú si objednala spoločnosť Lʹ Energia verte, a.s. a ktorá vychádza z údajov ako je evidencia úlovkov Slovenského rybárskeho zväzu ako aj výsledkov ichtyologických sledovaní rybích spoločenstiev v úseku od Zvolena po obec Kalnica (2006 – 2009), odhadovanú ichtyofaunu predmetného úseku Hrona tvorí 32 druhov rýb, patriacich do 8 čeľadí.

Čeľaď kaprovité – Cyprinidae

Amur biely - Ctenopharyngodon idella Valenciennes, 1844

Kapor pontokaspický - Cyprinus carpio (Linnaeus, 1758)

Lieň sliznatý - Tinca tinca (Linnaeus, 1758)

Pleskáč vysoký - Abramis brama (Pallas, 1811)

Jalec hlavatý - Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758)

Jalec maloústy - Leuciscus leuciscus (Linnaeus, 1758)

Jalec tmavý - Leuciscus idus (Linnaeus, 1758)

Podustva severná - Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758)

Mrena severná Barbus barbus (Linnaeus, 1758)

Mrena Petianova - Barbus peloponnesius (Valenciennes, 1842)

Nosáľ sťahovavý - Vimba vimba (Linnaeus, 1758)

Karas striebristý - Carassius gibelio (Bloch, 1782)

Plotica červenooká - Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758)

Ploska pásavá - Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1782)

Červenica ostrobruchá - Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758)

Pleskáč zelenkavý - Abramis bjoerkna (Linnaeus, 1758)

Belička európska - Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758)

Hrúz fúzatý - Gobio uranoscopus (Agassiz, 1828)

Hrúz bieloplutvý - Gobio albipinnatus (Lukaš, 1933)

Hrúz škvrnitý - Gobio gobio (Linnaeus, 1758)

Lopatka dúhová - Rhodeus amarus (Bloch, 1782)

Boleň dravý - Aspius aspius (Linnaeus, 1758)

Čeľaď šťukovité – Esocidae

Šťuka severná - Esox lucius (Linnaeus, 1758)

Čeľaď sumcovité – Siluridae

Sumec veľký - Silurus glanis (Linnaeus, 1758)

Čeľaď lososovité – Salmonidae

Pstruh potočný - Salmo trutta m. fario (Linnaeus, 1758)

Pstruh dúhový - Oncorhynchus mykiss (Walbum, 1792)

Hlavátka podunajská – Hucho hucho (Linnaeus, 1758)

Čeľaď úhorovité – Anguillidae

Úhor európsky - Anguilla anguilla (Linnaeus, 1758)

Čeľaď treskovité – Gadidae

Mieň sladkovodný Lota lota (Linnaeus, 1758)

Čeľaď slížovité – Balitoridae

Slíž severný - Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758)

Čeľaď ostriežovité – Percidae

Zubáč veľkoústy - Stidostedion lucioperca (Linnaeus, 1758)

Ostriež zelenkavý - Perca fluviatilis (Linnaeus, 1758)

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v strednom úseku Hrona bolo zaznamenaných celkovo 7 druhov rýb európskeho významu, čo predurčuje zaradenie navrhovaného úseku rieky Hron medzi územia európskeho významu, pretože ide o ichtyologicky mimoriadne vzácny biotop.

Rybovod umiestnený na vodnej stavbe treba považovať iba za čiastočne kompenzačné opatrenie, ktorého efektivita sa znižuje v dôsledku výskytu veľkého množstva druhov rýb, kumulatívneho vplyvu ďalších bariér (VD Kozmálovce a iné). Keďže kvalita populácii druhov rýb európskeho významu je na predmetnej lokalite nevyhovujúca až zlá, ďalšia strata  biotopu by mala za následok ohrozenie druhov.

Nesúhlas spoločnosti Lʹ Energia verte, a.s. s návrhom na vyhlásenie stredného úseku Hrona za územie európskeho významu je v tomto prípade irelevantné, pretože spoločnosť nie je a ani nemôže byť vlastníkom vodného toku, ale len priľahlých pobrežných pozemkov.   

Zámer VD Bzenica je od začiatku sprevádzaný absenciou EIA, čo iba potvrdzuje riziká prípadného povolenia výnimky zo zákona a udelenie súhlasu. Domnievame sa, že keby sa vypracovalo komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti vrátane posúdenia početnosti jednotlivých druhov rýb európskeho významu, obojživelníkov a vtákov, vplyvu MVE na stav ich populácii, negatívne vplyvy by výrazne prevýšili prínos vodnej stavby. K prekvapivému zisteniu by sa dospelo pri porovnaní hodnoty biotopu a druhov s prínosom vodnej stavby.

      

Žiadame preto ministra životného prostredia, aby zamietol rozklad od spoločnosti Lʹ Energia verte, a.s. a potvrdil rozhodnutie ministerstva vydané pod č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017 o nepovolení výnimky z druhovej ochrany a nevydaní súhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.   

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda


Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017

A. nepovoľuje výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, čiže nepovoľuje žiadateľovi spoločnosti ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO: 36662780 úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov.

B. nevydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Jalná v rkm 138,00 na rieke Hron.

Dôvodom zamietnutia žiadosti o povolenie výnimky a vydania súhlasu je skutočnosť, že vplyvy činnosti by znamenali pre populácie druhov európskeho významu (najmä rýb) degradáciu na lokálnej úrovni, poškodenie na regionálnej úrovni (rieka Hron) a mohlo by dôjsť k zhoršeniu ich stavu na národnej úrovni. Tieto vplyvy by boli trvalé, išlo by o nezvratné zmeny v ekosystéme rieky.

 

Peter Beleš 


MESTO ŽIAR NAD HRONOM

Stavebný úrad

Š. Moysesa 46

965 19 Žiar nad Hronom      

      

Stanovisko k územnému konaniu ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“

 

Na základe listu č. 1933/2017 O:2978/2017 zo dňa 08.02.2017, ktorým ste nám oznámili začatie územného konania vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ a nariadili ste ústne pojednávanie podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, Vám zasielame toto stanovisko.

OZ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov nesúhlasí s umiestnením vodnej stavby MVE Žiar nad Hronom na vodnom toku Hron z nasledovných dôvodov.

 

  • V záujmovom území sa nachádzajú tieto biotopy európskeho a národného významu.

Br. 2 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (Phalaridion arundinacae Kopecký 1961) - biotop európskeho významu,

Lk1_6510 Nížinné a podhorské kosné lúky (Arrhenatherion elatioris Koch 1962) – biotop európskeho významu,

Lk10 Vegetácia vysokých ostríc (Magnocaricion elatae Koch1926)

(Caricenion gracillis Neuh. 1959) – biotop národného významu

Z ostatných prírodných biotopov sa tu vyskytujú: brehové porasty Hrona sú tvorené prevažne vŕbou a topoľom, vyznačujúce sa 3-etažovou štruktúrou a ich zdravotný stav je veľmi dobrý. Likvidácia brehového porastu na viacerých úsekoch vodného toku výrazne naruší funkciu hydricko-terestrického biokoridora slúžiaceho na migráciu živočíchov.

 

Rieka Hron je meandrujúci vodný tok, v riečnom kilometri 129,6 a 131,6 zregulovaný, ale doposiaľ neprehradený. Práve táto skutočnosť spoločne s pestrou druhovou skladbou rýb a výskytom viacerých ohrozených druhov viedla k tomu, že rieka Hron bola zaradená do zoznamu sladkovodných biotopov podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch. Najcennejšie a najdôležitejšie vodné živočíšne spoločenstvá predstavujú podľa ichtyologickej štúdie od autora RNDr. Vladimíra Mužíka z novembra 2014 práve ryby. Posudzovanie vplyvov na populácie rýb boli účelovo vyhodnotené v prvej fáze procesu EIA. Ichtyologickým prieskumom bolo zistených v predmetnom úseku rieky Hron 18 druhov rýb, patriacich do 6 – tich čeľadí. Ďalších 7 druhov pribudlo na základe analýzy rybárskych úlovkov, čo v konečnom sumáre predstavuje celkové druhové bohatstvo skúmaného úseku Hrona 25 druhov rýb, patriacich do 7-mich čeľadí. Podľa dĺžky migračných ťahov prevládajú sťahovavé druhy na kratšie vzdialenosti do 100 km (17 druhov) nad silnými migrantmi nad 100 km (3 druhy). Nemigrujúcich druhov je iba 5 druhov. Na sledovaných lokalitách sa pohybujú hodnoty početnosti od 1299 do 1899 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy od 68 do 336 CPUE-kg/ha/hod. Na porovnanie (Beleš, 2008) zistil na lokalite Žiar nad Hronom cca 500 m nad lávkou pre peších a cca 900 m pod cestným mostom smer Prievidza 13 druhov rýb a hodnoty početnosti 12150 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy 1547 CPUE-kg/ha/hod. Uvedené hodnoty sú relevantným dôkazom toho, že dochádza k zníženiu rybnatosti rieky Hron. Na tomto nepriaznivom vývoji sa výraznou mierou podieľa MVE Hronská Dúbrava a tento stav sa bude aj naďalej zhoršovať povolením ďalšej fragmentácie rieky Hron. RNDr. Mužík veľmi správne konštatuje, že rybie spoločenstvá v skúmanom úseku toku sú len čiastočne narušené a to aj vďaka relatívne nízkej segmentácii toku. Preto je zabezpečenie celoročnej migrácie všetkých druhov rýb hlavnou prioritou ekologických opatrení. Ďalej veľmi správne uvádza, že zachovanie prúdivých úsekov, na ktorých sa nachádzajú početné neresiská má zásadný význam pre udržanie populácii pôvodných druhov rýb v rieke Hron. Prirodzená reprodukcia je v poslednom období znížená najmä u kaprovitých reofilov a to z dôvodu oslabenia ich protiprúdových migrácii v období neresu, čoho primárnou príčinou je práve synergický efekt ostatných antropogénnych vplyvov. Zarybňovanie týmito druhmi pritom nemôže autoreprodukciu nahradiť najmä z hľadiska pôvodnosti genofondu, ale aj kvantity vysadených juvenilov. Zámer neuvádza, že najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb. Uvádza však, že sa vytvoria lepšie podmienky pre tzv. ,,rybníkarových“ rybárov, čím to nepriamo potvrdzuje. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Podľa Nadregionálneho územného systému ekologickej stability územia Slovenskej republiky je vodný tok Hrona hydricko-terestrickým biokoridorom nadregionálneho významu hlavne pre migrujúce druhy rýb a vtáctva, ktorý zabezpečuje tiež dlhodobú migráciu živočíchov a rastlín medzi karpatskou a panónskou biogeografickou oblasťou.

Regionálny územný systém ekologickej stability RÚSES okresu Žiar nad Hronom a Miestny ÚSES vymedzuje v záujmovom území regionálny hydricko-terestrický biokoridor vodného toku Lutilský potok.

 

Navrhovateľ Hydro Company s.r.o. predložil dňa 23.12.2014 Okresnému úradu Žiar nad Hronom, Odboru starostlivosti o životné prostredie podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EIA zákona“) zámer činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“. „Príslušný orgán pri vykonaní zisťovacieho konania postupoval podľa ustanovení § 29 zákona účinného do 31. decembra 2014 v súlade s ustanovením § 65d) ods. 4 zákona ktoré znie: (4) Zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014“. Príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom vykonal zisťovacie konanie podľa § 29 EIA zákona a rozhodol vo veci rozhodnutím č. j. OU-ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18.02.2015, že zámer navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa EIA zákona. Účastníci konania: Združenie Slatinka, Hereditas HH, Rieka – združenie na ochranu vodných tokov v zastúpení: JUDr. Tatiana Kubincová podali žalobu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/77/2015-124 zo dňa 30.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015 napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Hlavnými dôvodmi zrušenia rozhodnutia boli tieto skutočnosti.

  • Žalovaný Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s rozsiahlymi pripomienkami v stanoviskách napr. Obce Ladomerská Vieska, Klubu slovenských turistov, občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky, občianskeho združenia Rieka – združenia na ochranu vodných tokov a iných. Žalovaný k námietke účastníkov konania uviedol, že sa s pripomienkami vysporiadal v širšom kontexte.
  • Ak správny orgán dospel k záveru o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať, mal osobitnú pozornosť venovať práve tým všetkým stanoviskám, ktoré nesúhlasili s uskutočnením predloženého zámeru a trvali na potrebe posudzovať navrhovanú činnosť podľa EIA zákona.
  • Súd v zhode so žalobcami vyslovil názor, že rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné. Ak žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v podstate rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať len podľa zákona č. 408/2011 Z. z, ktorým sa novelizoval zákon č. 24/2006 Z. z., čo by v praxi mohlo vyvolať dojem, že navrhovaná činnosť nie je vylúčená z posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
  • Za dôvodnú považoval súd tiež žalobnú námietku žalobcov, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a to z toho dôvodu, že pri svojom rozhodovaní žalovaný vychádzal aj z posudzovania, ktoré bolo vykonané v rokoch 1994 až 1996 podľa zákona č. 127/1991 Zb., teda z podkladov ktoré boli vytvorené pred viac ako 20 rokmi, čo je z hľadiska aktuálnosti a teda aj prijateľnosti takéhoto posúdenia neakceptovateľné. Takýto postup žalovaného má tiež za následok vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Súd sa stotožnil s tvrdením v žalobe, že postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia, je rozporný so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s Aarhurským dohovorom, pričom zároveň ním došlo k zásahu do základného práva žalobcov ustanoveného v článku 44 Ústavy SR, v dôsledku čoho z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Paradoxne, Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal pod číslom OU-ZH-OSZP-2016/002265 rozhodnutie zo dňa 03.02.2016, ktorým opakovane rozhodol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa EIA zákona bez odstránenia nedostatkov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Uvedený postup správneho orgánu považujeme za ignorovanie práva a preto žiadame stavebný úrad Mesto Žiar nad Hronom, aby územné konanie podmienil vykonaním posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa EIA zákona v záujme dotknutých obyvateľov mesta a v záujme ochrany životného prostredia.

 

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

       

  • V územnom pláne mesta Žiar nad Hronom je navrhnutá realizácia vodného diela MVE Žiar nad Hronom v r.km 130,137. Návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom je lokalizovaný v r.km 130,113 na rieke Hron, čo predstavuje 24 m posun. Nakoľko nebola riadne posúdená navrhovaná činnosť, nie je možné v územnom konaní posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov!

 

Na základe stanoviska Výskumného ústavu vodného hospodárstva Bratislava (RNDr. Jana Gajdová) zo dňa 04. júna 2015 k materiálu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7 rámcovej smernice o vode“ sa v závere uvádza. Na základe odborného posúdenia predloženého materiálu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, v ktorom sú identifikované predpokladané zmeny fyzikálnych (hydromorfologických) charakteristík útvarov povrchovej vody SKR0004 Hron a SKR0069 Lutilský potok spôsobené realizáciou projektu – výstavbou MVE Žiar nad Hronom možno očakávať, že vplyv predpokladaných identifikovaných zmien v útvare povrchovej vody SKR0004 Hron, ktoré boli posúdené/vyhodnotené ako zmeny trvalé, bude významný do takej miery, že môže byť príčinou postupného zhoršovania jeho ekologického stavu, a to najmä v dôsledku kumulatívneho účinku všetkých hydromorfologických zmien z existujúcich a pripravovaných stavieb MVE na vodný útvar. Na základe uvedených predpokladov projektovú dokumentáciu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ pre navrhovateľa Hydro Company s.r.o. je potrebné posúdiť podľa článku 4.7 RSV. Nakoľko opatrenie zamerané na odstraňovanie sedimentov zo zdrže môže ovplyvniť nielen príslušnú ichtyofaunu v zdrži, ale môže spôsobiť aj narušenie jej bentickej fauny, je nevyhnutné túto činnosť prerokovať aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva, ktorý je podľa § 4 ods. 4 a § 4a ods. 12 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách právnickou osobou poverenou monitorovaním a hodnotením stavu povrchových vôd. Výstavba prehĺbenia koryta rieky Hron pod haťou má byť realizovaná pod dohľadom odborne spôsobilej osoby podľa § 55 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, čo by malo byť zárukou nenarušenia morfológie útvaru povrchovej vody v 700 m úseku pod haťou pre ryby a bentickú faunu.

 

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                        predseda