Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017

A. nepovoľuje výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, čiže nepovoľuje žiadateľovi spoločnosti L´ Energie verte, a.s., Borská 6, 841 01 Bratislava, IČO: 35 802 707 úmyselne odchytávať a rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov.

B. nevydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Vodného diela Bzenica v r.km 113,560 na rieke Hron.

Veríme, že po toto rozhodnutie bude už posledné a žiadateľ konečne pochopí, že táto vodná stavba nemá miesto na tomto krásnom úseku rieky Hron.

 

Peter Beleš 

   


Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k rozkladu č. 2419/2016-2.3 zo dňa 04.01.2017 MVE Šášovské Podhradie s.r.o.

 

Na základe listu č. 2419/2016-2.3 zo dňa 09.01.2017, ktorým ste nás upovedomili o podanom rozklade proti rozhodnutiu MŽP SR č. 2419/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016, Vám zasielame toto vyjadrenie.

 

Odvolanie spoločnosti MVE Šášovské Podhradie s.r.o. zo dňa 04.01.2017 považujeme za účelové a zmätočné!

 

V našom vyjadrení č. 28/2015 zo dňa 03.12.2015 sme uviedli, že nesúhlasíme s povolením výnimky z druhovej ochrany a udelením súhlasu na zmenu stavu mokrade. Dôvodom sú najmä tieto skutočností.

- Významnosť dotknutého úseku rieky Hron, ktorý z dôvodu zachovalosti meandrujúceho koryta bez pozdĺžnej fragmentácie v strednom toku predstavuje hodnotný biotop a súčasne nadregionálny biokoridor Alúvium rieky Hron. V meandri na pravom brehu rieky Hron, kde je plánovaný stavebný zámer sa nachádza biotop európskeho významu Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a biotop národného významu Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky. Na ľavom brehu dotknutého úseku rieky Hron sa vyskytuje prioritný biotop európskeho významu Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy (9180*). Predmetný úsek Hrona zabezpečuje spojitosť území začlenených do sústavy NATURA 2000 a ryby majú v ňom zatiaľ dobré podmienky.

- V danom úseku rieky Hron sa vyskytuje vzácna ichtyofauna, ktorá sa vyznačuje vysokou druhovou diverzitou. Z pomedzi chránených druhov sú to tieto druhy rýb: ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus Bloch, 1783) a lopatka dúhová (Rhodeus amarus Pallas, 1776). Z pomedzi druhov európskeho významu boli v rieke Hron identifikované tieto druhy: mrena severná (Barbus barbus Linnaeus, 1758), mrena škvrnitá (Barbus petenyi Risso, 1826), hlavátka podunajská (Hucho hucho Linnaeus, 1758), boleň dravý (Aspius aspius Linnaeus, 1758), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus Linnaeus, 1758) a hrúz Kesslerov (Gobio kessleri Dybowski, 1862). Podľa údajov pochádzajúcich z komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS), ktorý spravuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je stav ochrany hrúza Kesslerovho na Alpskom i Panónskom bioregióne zlý! Rovnako kvalita populácie druhu na bioregióne je zlá! Za najvýznamnejší negatívny vplyv na obidvoch bioregiónoch bol stanovený ,,Iné človekom vyvolané zmeny v hydrologických podmienkach“.

- Podľa  migračných nárokov prevládajú v záujmovom úseku rieky Hron druhy rýb migrujúce na stredné vzdialenosti do 100 km nad druhmi migrujúcimi na vzdialenosť nad 100 km. Z toho vyplýva, že zachovanie ich populácii závisí od podmienok umožňujúcich bezproblémovú migráciu na neresiská. Podľa údajov z ichtyologických prieskumov stredného toku rieky Hron (Beleš et al. 2007), (Beleš 2008), (Mužík 2011), (Mužík 2015) a evidencie úlovkov Slovenského rybárskeho zväzu je preukázané, že neustále dochádza k poklesu početnosti väčšiny druhov hronskej ichtyocenózy. Ryby, ktoré nepatria medzi hospodárske druhy a nie sú užívateľom rybárskeho revíru vysádzané v rámci zarybňovacieho plánu sú najviac ohrozené, pretože stav ich populácii závisí výlučne od prírodných podmienok daného biotopu. Navrhovaný rybovod priamo súvisí so zabezpečením druhovej ochrany rýb a ostatných vodných živočíchov a preto považujeme za správne, ak sa správny orgán zaoberá aj týmto stavebným objektom v rámci tohto správneho konania. Rybovod nenahradí súčasnú kontinuitu toku a jeho funkčnosť je otázna. V prípade vybudovania ďalších MVE v strednom toku Hrona napr. MVE Žiar nad Hronom a MVE Jalná by boli rybovody na všetkých MVE prakticky nefunkčné. Toto tvrdenie opierame o výskum realizovaný na hornom toku rieky Váh nad VN Liptovská Mara, kde sa nachádza v krátkych vzdialenostiach cca 5 km sústava troch MVE.  

- Kompenzačné opatrenia uvádzané žiadateľom v liste zo dňa 29.01.2016 (vytvorenie nových mokraďných biotopov, terénnymi úpravami na obidvoch stranách toku rieky Hron v oblasti vzdutia hladiny plánovanej MVE, minimalizácia výrubov brehových porastov, bioekologický dozor výstavby a prevádzky rybovodu, monitoring priechodnosti rybovodu pre ichtyofaunu) nie je možné považovať za kompenzačné opatrenia. Podľa nášho názoru ide o podmienky a nie opatrenia. Navyše nahradenie prúdivého úseku rieky vytvorením jazierka alebo zamokrených lúk nie je adekvátnym kompenzačným opatrením, pretože jeho realizáciou sa  nedosiahne náhrada straty v podobe zániku populácie hrúza Kesslerovho alebo hlavátky podunajskej a ani jej zmiernenie!

- Výskyt chránených druhov živočíchov užovky fŕkanej (Natrix tessellata) a skokana hnedého (Rana temporaria) viazaných na vodný biotop, výskyt vzácnych druhov avifauny napr. rybárika riečneho (Alcedo atthis), vodnára potočného (Cinclus cinclus) a vydry riečnej (Lutra lutra), ktorá je druhom európskeho významu.    

 

Pokiaľ sa v odvolaní žiadateľ odvoláva na ustanovenie § 37 ods. 1 stavebného zákona, treba povedať, že stavebný úrad nedostatočne posúdil návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie! V územnom konaní nebolo vykonané posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti podľa EIA zákona. Rozsudok NS SR č. 2Sžo/43/2015 zo dňa 18. novembra 2015 treba považovať vo vzťahu k predmetu tohto správneho konania za irelevantný, pretože počas dlhotrvajúceho súdneho konania stratilo platnosť rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Šášovské Podhradie!

Na základe novších rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa povoľovania malých vodných elektrárni (MVE Bzenica, MVE Jalná) a potreby vykonania komplexného posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je potrebné  zohľadňovať novšiu judikatúru.

 

Na základe uvedeného žiadame, aby minister potvrdil rozhodnutie MŽP SR č. 2419/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016 a rozklad MVE Šášovské Podhradie s.r.o. zamietol.

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 8Sžo/76/2015 zo dňa 14. decembra 2016 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24/S/65/2014-113 zo dňa 12.12.2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10.04.2014.

Žalobca v prvom rade Občianske združenie Hron pre slobodné rieky zastúpené JUDr. Katarínou Belešovou, MPH

Žalobca v druhom rade Obec Trnavá Hora zastúpená advokátom JUDr. Samuelom Baránikom

Žalovaný Okresný úrad Banská Bystrica Nám Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov:

1./ ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Paučom, Nad plážou 33, 974 O l
Banská Bystrica.

2./ Ing. Slavomír Pilník, Jalná č. 60, 966 11 Tmavá Hora

a 68 ďalších účastníkov.  

Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10.04.2014 boli odvolania Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky a Obce Trnavá Hora zamietnuté a zároveň bolo potvrdené rozhodnutie Obce Pitelová, vydané pod č. 40/2012 zo dňa 06.07.2012, ktorým rozhodla o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Jalná".

Po štyroch rokoch sa nám podarilo vďaka právnej pomoci JUDr. Katky Belešovej a JUDr. Samuela Baránika bez nároku na honorár, či odmenu zastaviť investora, ktorý sa usiluje vybudovať malú vodnú elektráreň Jalná na zachovalom prírodnom úseku rieky Hron, čím by poškodil hodnotný vodný ekosystém a nadregionálny hydrický biokoridor.

 

Peter Beleš   

 


Na základe doručeného rozhodnutia OZ Rieka, oznamujeme, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 4909/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016 nepovolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona, čiže nepovoľuje žiadateľovi spoločnosti HYDROSIGN, s.r.o., Bakossova 3B, 974 01 Banská Bystrica; IČO 36 868 531 úmyselne odchytávať a poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha a úmyselne rušiť chránené druhy živočíchov. Zároveň nevydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Dolná Lehota v k.ú. Dolná Lehota na Vajskovskom potoku.

 

Peter Beleš   


Okresný úrad Žarnovica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Bystrická 53

966 81 Žarnovica

                                                                   

Stanovisko k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe listu č. OU-ZC-OSZP-2016/000090 zo dňa 18.11.2016 dáva toto stanovisko k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“.

Samotné hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a vypracovanie správy o hodnotení predstavuje najdôležitejšiu časť dokumentácie v procese  posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Táto etapa procesu posudzovania nie je časovo obmedzená. Základný obsah a rozsah posudzovania je určený rozsahom hodnotenia a navrhovateľ je povinný vždy určený rozsah dodržať. Po preštudovaní Správy o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ (ďalej len ,,SOH MVE Hronský Beňadik“) upozorňujeme na to, že navrhovateľ síce dodržal štruktúru správy o hodnotení územnoplánovacej dokumentácie podľa prílohy č. 11 k zákonu č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale podcenil význam starších údajov, s ktorými by porovnal aktuálne údaje. Okrem toho účelovo zhodnotil efektivitu a funkčnosť navrhovaného opatrenia - rybovodu určeného na zmiernenie narušenia pozdĺžnej kontinuity vodného toku v obidvoch variantných riešeniach, pričom sa opiera iba o metodickú príručku MŽP SR bez akýchkoľvek údajov o funkčnosti rybovodov vybudovaných na slovenských riekach. V rámci oponentúry predmetnej publikácie od RNDr. Drugu bola kritizovaná Slovenským rybárskym zväzom práve absencia overenia funkčnosti rybovodov na slovenských riekach. Domnievame sa, že nesprávne a neodborne spracovateľ SOH MVE Hronský Beňadik stanovil aj kritéria na porovnanie jednotlivých variantov, kedy porovnáva neporovnateľné hodnoty, resp. účelovo zamieňa skutočné hodnoty v podobe zachovalého riečneho ekosystému rieky Hron za prístup k miestnej prírodno-rekreačnej lokalite alebo revitalizácii mokrade. Revitalizácia malej mokrade s otáznym efektom nie je náhradou za riečny ekosystém s druhovým bohatstvom.

Napriek tomu, že SOH MVE Hronský Beňadik obsahuje aktuálne údaje, ktoré zabezpečili jednotlivé odborné štúdie, či už o ichtyofaune, hydrofaune alebo ekologických zmenách úlohou spracovateľa tejto správy bolo objektívne a odborne posúdiť kumulatívny vplyv navrhovanej vodnej stavby s vplyvom už existujúcich vodných stavieb (VD Kozmálovce, MVE Tekov, MVE Hronská Dúbrava), plánovanými MVE na rieke Hron v tesnom susedstve a v neposlednom rade zhodnotiť súčasný ekologický stav vody v rieke Hron. Samotný fakt, že spracovateľom je RNDr. Vladimír Druga – EKOSPOL, Banícka 18, Malachov autor Metodickej príručky o rybovodoch dokazuje zaujatosť pri posudzovaní predmetného investičného zámeru. Investor platí za posudzovanie zámeru a vyhotovenie správy o hodnotení a výsledkom je variant, ktorý si určí sám investor ako je tomu aj v tomto prípade.     

Špecifické požiadavky:

2.2.11 Posúdiť kumulatívny vplyv MVE s už existujúcimi susednými priečnymi bariérami na toku Hron. Posúdiť kumulatívny vplyv VD a ostatných vodných stavieb na strednom toku rieky Hron, ako aj iné zámery (výstavba MVE v súvislosti s výstavbou blokov 3 a 4 atómovej elektrárne Mochovce a stým súvisiace dopady – dodávka vody). Posúdiť vplyv VD v zmysle koncepcie HEP s ohľadom na rkm Hrona 82,390, kde je navrhovaná MVE Psiare. V prípade realizácie tejto stavby by nebol zachovaný dostatočne dlhý prúdivý úsek vodného toku Hron a dochádzalo by ku kumulácii negatívnych vplyvov na hronský riečny ekosystém.

Posúdenie

Navrhovaná činnosť je posúdená v zmysle Prílohy III. Smernice EIA s existujúcimi projektami v dosahu činnosti - podrobne uvedené v prílohe č.2.2.11, z ktorej vyberáme len závery:

  • Posúdenie kumulačného vplyvu MVE Hronský Beňadik s už existujúcou susednou priečnou bariérou VD V. Kozmálovce v rkm 73,500: je zrejmé, že by medzi týmito dvoma bariérami ostalo len cca 12 km toku (nie odporúčaných 20 km v zmysle návrhu SAŽP-CKP Prešov, 2007), kvôli cca 5-kilometrovému vzdutiu nad VD V.Kozmálovce by pre prúdomilné ryby ostal len cca 7-kilometrový prúdivý nezmenený úsek Hrona, čiastočne oddelený od súvislého spojitého úseku rieky H. Beňadik - H. Dúbrava, dlhého bezproblémového takmer 60 km. Po spriechodní existujúcej migračnej bariéry VD V. Kozmálovce a realizácii MVE Hronský Beňadik s vyššie popísaným nadštandardným rybovodom, je predpoklad zmiernenia kumulatívneho vplyvu týchto vodných diel na tomto úseku rieky. V tejto súvislosti treba dodať, že projekt MVE Hronský Beňadik obsahuje návrh nadštandardného veľkorozmerného a pokojného obtokového prepážkového rybovodu, ktorého parametre sú v súlade s metodickou príručkou ŠOP SR Spriechodňovanie bariér na tokoch (schválenou sekciou ochrany prírody a tvorby krajiny MŽP SR) a sú v ňom zapracované poznatky z ichtyologického prieskumu (RNDr. Mužík, 2013), vrátane jeho monitoringu počas výstavby a prevádzky. Nakoľko jeho výstavbu a prevádzku budú výrazne usmerňovať kontrolné podmienky z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, je možné predpokladať jeho vysokú efektivitu a zachovanie pozdĺžnej kontinuity.

V rámci tohto vyhodnotenia si dovoľujem uviesť ako ichtyológ a znalec v odbore Vodné hospodárstvo, odvetvie Rybárstvo a rybnikárstvo, že navrhované rybovody nie je možné v žiadnom prípade považovať za nadštandardné. Šírka rybovodu by musela mať 1/3 šírky vodného toku, čo žiaden z variantných riešení nespĺňa. Okrem toho by rybovod mal mať charakter biokoridora (bypassu) bez vnútorných prekážok a podriaďovania sa prioritným energetickým záujmom. Okrem toho plánovaná výstavba ďalších vodných stavieb v strednom úseku rieky Hron by mala za následok takmer nulovú funkčnosť rybovodov na vodných stavbách. Podobný stav, ktorý niekto chce docieliť na rieke Hron možno pozorovať v súčasnosti na hornom Váhu nad VN Liptovská Mara. Je preto nepochopiteľné ako môže niekto v odbornom dokumente akým je SOH nepreukázateľne zvyšovať efektivitu opatrení na zmiernenie fragmentácie vodného toku. Zánik prúdivého ekosystému a zánik populácii viacerých pôvodných reofilných druhov rýb, kde najviac sú ohrozené druhy európskeho významu - hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi) nie je reálne kompenzovať opatreniami navrhnutými v SOH MVE Hronský Beňadik.

2.2.12 Preukázať súvislosť medzi RSV a navrhovanou činnosťou s požiadavkami článku 4.7.RSV. Primerane vyhodnotiť ekologický stav dotknutého útvaru povrchových vôd a to súčasný ako aj po výstavbe, v prípade predpokladaného zhoršenia stavu posúdiť splnenie podmienok pre uplatnenie výnimky podľa článku 4.7.

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Hron v úseku od rkm 174,50 do rkm 82,00 s dĺžkou 92,50 km kandidátom na HMWB/AWB. Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!! Výstavba MVE Hronský Beňadik bude vždy v rozpore s RSV! Ďalšie prerušenie pozdĺžnej kontinuity rieky Hron zhorší jeho ekologický stav!          

 

Funkčnosť navrhovaných rybovodov je veľmi nízka a v spojitosti s rizikami uvedenými v SOH MVE Hronský Beňadik v kapitole VIII. Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracovaní správy o hodnotení na strane 96, kde sa uvádza ,,Z doterajšej praxe vyplýva reálne riziko, že pri zmenách projektu v územnom a stavebnom konaní alebo pri zmenách projektu pred dokončením výstavby MVE by sa mohli do nich dostať aj úpravy mariace účel pôvodných environmentálnych návrhov. Tomuto sa zabráni len v prípade, že orgány životného prostredia stanovia navrhovateľovi podmienku povinného „autorského environmentálneho dozoru“ a bude vyžadovať nápravu zistených environmentálne škodlivých zmien v projektoch. Rizikom je tiež, že stavebná firma si zjednoduší výstavbu stavebných objektov MVE na úkor niektorých zdanlivo „nepotrebných“ ekologických prvkov a podmienok a tým zníži alebo zruší účinnosť naprojektovaného krajinnoekologického riešenia. V tejto súvislosti uvádzame, že povinný autorský environmentálny dozor vôbec nie je garanciou na to, že stavba MVE sa bude realizovať v zmysle environmentálnych  návrhov. Z tohto dôvodu je rozhodujúca kvalitatívna úroveň posúdenia navrhovanej činnosti v súlade s rozsahom hodnotenia.

Monitoring rybovodov by sa mal vykonávať medzinárodne uznávanými metódami. V súčasnosti na Slovensku ichtyológovia ani odborné a vedecké inštitúcie nedisponujú takýmto technickým vybavením. Dozor v podobe pracovníka záujmového združenia rybárov a riešiteľského kolektívu SOH je nešťastným riešením, ktoré poškodzuje dôveryhodnosť akéhokoľvek výstupu.

Z hľadiska rybárskeho hospodárenia najrizikovejším vplyvom MVE je vytvorenie bariéry v toku a ovplyvnenie migrácie rýb a ostaných organizmov vodnej fauny rieky. Okrem toho aj zmena prúdiveho (lotického) prostredia na stojaté (lenitické) prostredie. Ich lokálny škodlivý účinok na prírodu možno charakterizovať nasledovne:

  • narušenie transportu materiálu a živín dolu tokom – obmedzením a spomalením pohybu plavenín a splavenín ako aj väčším ukladaním jemných sedimentov v zdrži,
  • zhoršenie kvality vody z dôvodu kumulácie znečisťujúcich látok, nepriaznivé zmeny v kyslíkovom režime a zníženie samočistiacej schopnosti toku,
  • obmedzenie migrácie rýb a ostatných vodných organizmov,
  • narušenie oživenia toku zmenou dnového substrátu, zníženie potravných a reprodukčných možností rybích populácií,
  • narušenie pobrežných biotopov – výrubom brehových porastov a odumretím vplyvom trvalého zatopenia koreňových systémov.

Oveľa škodlivejší je synergický vplyv sústavy (kaskády) MVE na prírodu a krajinu. Pritom rybárstvo je poškodzované v najväčšom rozsahu. Zahusťovaním výstavby MVE dôjde:

  • k premene prúdivej rieky (v ktorej žije prúdomilné rastlinstvo a živočíšstvo) na kaskádu prírodne chudobnejších vzdutí nad MVE a prehĺbení pod MVE, kde nebude môcť prežívať väčšina pôvodných druhov živočíšstva a rastlinstva, ktorá v súčasnosti vytvára prírodný charakter toku,
  • k likvidácií pobrežných ekosystémov, a tým aj ku ekologicky významnej sérii prerušení biokoridorov,
  • k zvýšeniu chemického aj bakteriologického znečistenia, ktoré je schopné pri nárazovom vypláchnutí väčším prietokom spôsobiť úhyn rýb,
  • k strate samočistiacej schopnosti plytkej prúdivej vody,
  • k zaneseniu súčasného piesčitého, štrkového, kamenistého alebo ,,ozeleneného“ dna, dôležitého v životnom cykle rýb, ale aj kyslíkotvorných mikroorganizmov,
  • k zmene rýchlosti prúdenia vody a tým k radikálnej zmene pomerov vodného živočíšstva.

 

Poznámka k variantnosti zámeru: Oponenti prehradzovania riek zvyknú požadovať technickú schému bez výstavby priečnej hate (buď schéma pobrežných vodných mlynov s krátkymi náhonmi v časti koryta rieky alebo schéma pobrežných MVE s haťou do tretiny šírky koryta), ktorá sa však nedá vytvoriť bez rizika prirodzenej straty prietokov pre ochudobnené koryto Hrona alebo pre odberný kanál ku MVE alebo rizika rapídne zníženej neefektívnej výroby: Pri derivačnej schéme bez zavzdutia by sa nedalo garantovať množstvo vody pretekajúce do koryta Hrona - prietok do Hrona by sa veľmi často svojvoľne menil, a to aj v neprospech požiadavky na zostatkový biologický prietok, a to podľa náhodného nárazového usadenia prirodzených náplavov po takmer každej veľkej vode. Následkom by bolo striedavé, síce sporadické ale opakované „vysychanie“ hlavného koryta Hrona (katastrofické najmä pre bentos a ryby), inokedy „vysychanie“ koryta prítokového kanála k takto navrhnutej MVE, kde by tiež uhynul bentos a ryby, a ktorá by v týchto obdobiach nevyrobila nič – vtedy by nebola obnoviteľným zdorjom energie (a asi by ťažko dokázala splatiť svoju zbytočnú výstavbu).

Toto zdôvodnenie považujeme za účelové bez argumentov. Rovnako by sme sa mohli opýtať, či pri haťovom type MVE je možné garantovať prietok vody? Prietok vody v koryte rieky Hron sa dá rozdeliť tak, aby sa zhodnocoval hydroeneregetický potenciál a aby zostal zachovaný biologický prietok postačujúci na život hydrofauny.  Absencia variantného riešenia derivačného typu MVE považuje za veľký nedostatok SOH MVE Hronský Beňadik, ktorý bude mať priamy vplyv na kvalitatívnu úroveň záverečného stanoviska.

Zámer a rovnako aj SOH MVE Hronský Beňadik priznáva, že “najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb”. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Porovnanie ekologickejšieho 2. variantu s nulovým variantom:

  1. variant MVE je oproti 0. variantu environmentálne vhodnejší vďaka:

- očakávanej výrobe 6,42 GWh elektrickej energie alternatívnym spôsobom

- sľubovanej lokálnej revitalizácii časti mokraďového komplexu Remiatka zaplavením starého ramena a výsadbou lužného lesíka, čím by sa vytvorili podstatne vhodnejšie podmienky pre výskyt chránených druhov vtákov aj mokraďových rastlín, biotopov, bezstavovcov, obojživelníkov, plazov a cicavcov,

- náhradným výsadbám a zavodneniam, čím by sa v budúcnosti dosiahla vyššia frekvencia výskytu močiarnych typov vegetácie v území a tým by sa zvýšila floristická a fytocenologická pestrosť mokraďových biotopov, vrátane väčšieho výskytu oboch chránených biotopov Br2 a Lk10,

 - vytvoreniu dvoch miestnych prírodno-rekreačných lokalít pre člnkárov, cyklistov aj peších.

Toto porovnanie je účelové a neodborné a rovnako neodborné je aj porovnanie 2. variantu s 0 variantom!

  1. variant MVE je oproti 0. variantu environmentálne menej vhodný kvôli:

- nezachovaniu dostatočne dlhého prúdivého úseku vodného toku Hron medzi MVE Hronský Beňadik v rkm 85,300 a už existujúcou susednou priečnou bariérou VD V.Kozmálovce v rkm 73,500, pričom kvôli cca 5-kilometrovému vzdutiu nad VD V.Kozmálovce by pre prúdomilné ryby ostal len cca 7-kilometrový nezmenený úsek Hrona (poznámka: nedostatočne dlhý prúdivý úsek vodného toku Hron by vznikol aj v prípade výstavby MVE Hronský Beňadik v rkm 85,300 a MVE Tekovská Breznica v rkm 91,45);

- viacerým narušeniam vodných biotopov veľkej rieky (s výskytom chránených druhov hrúz Kesslerov, hrúz fúzatý a boleň európsky) podľa RSV v úseku cca 2,5-3 km, a to vrátane výrazného potlačenia výskytu prúdomilných druhov rýb a bentosu, čiastočného obmedzenia migrácie rýb, vrátane zníženia počtu jedincov vodných vtákov v celom úseku (pri zachovaní existencie všetkých tunajších druhov);

- kvôli zmene kvality v 2,5-3km Hrona podľa RSV - ukladaniu sedimentov (zmierniteľnému len čiastočne) a lokálnym zmenám teploty vody vo vzdutí,

Dopady na chránené, vzácne a ohrozené druhy rýb (podľa tabuľky 6. „Ekologické charakteristiky všetkých zistených druhov rýb v Hrone“ z ichtyologickej štúdie RNDr.Mužíka a podľa príslušných textov ichtyoštúdie):

Z hľadiska zmeny stanovištných podmienok v rámci zdrže sa predpokladá lokálny dopad na reofilné litofily, t.j. na druhy, ktoré vyhľadávajú prúdivé prostredie, a ktoré sa neresia na štrkovitom substráte (tučným sú zvýraznené všetky tu zistené druhy rýb - podľa tab.6, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia - podľa prílohy č.4 vyhlášky 24/2003):

- kaprovité: podustva severná, mrena severná a mrena Petiánova, hrúz bieloplutvý, hrúz fúzatý, hrúz Kesslerov, ploska pásavá, jalec hlavatý, jalec tmavý (je predpoklad, že aj litofil a reofil boleň dravý – poznámka Drugu): na neres budú migrovať do prúdiacich úsekov rieky, vzdutie im poslúži ako prechodná potravná základňa, aj na zimovanie;

- pĺžovité: pĺž zlatistý zo zátopy vymizne;

- šťukovité: šťuka severná nájde vo vzdutí vhodný biotop pre život i rozmnožovanie.

Stav populácií vytypovaných druhov chránených rýb bude však závisieť aj od ekologického prístupu v zarybňovaní revíru a efektivity budúceho rybovodu, ako aj od vonkajších činiteľov ako je kvalita vody v Hrone (vypúšťanie odpadových vôd) a režim veľkých vôd (preplachovanie zdrže).

 

Zmeny prúdivosti vodného prostredia rýb: Najvýznamnejší negatívny vplyv MVE, ktorý sa nedá zmierniť. Vznikom trvalého vzdutia zdrže a možného prehĺbenia pod MVE sa zmení biologické osídlenie koryta Hrona vo väčšine vzdutia a aj vo väčšine prehĺbenia. Na dlhšom úseku dôjde k nahradeniu terajších prúdomilných organizmov nepôvodnými organizmami pomalých vôd. Dĺžka vzdutia býva rôzna, v konkrétnom prípade MVE Hronský Beňadik to je cca 2,5 km, čo predstavuje pre tangovaný úsek rieky Hron dosť veľkú záťaž.

V tangovanej oblasti sa vyskytujú zimoviská rýb a 1 výraznejšie neresisko, ktoré by nemali byť výstavbou MVE narušené. Kvôli ich dostupnosti je preto nutné zabezpečiť priechodnosť novej migračnej bariéry, ktorá umožní celoročnú migráciu všetkým vyskytujúcim sa druhom rýb v danom úseku Hrona.

Rozhodujúci vplyv na ichtyofaunu bude mať zmena prúdivého prostredia na takmer neprúdivé, len mierne tečúce. Tangovaný úsek opustia vývojové štádiá reofilných druhov – mreny, podustvy, jalca hlavatého, plosky, slíža, boleňa, apod. Zmenená potravná ponuka zabahneného dna vzdutia zdrže priláka limnofilné a eurytopné druhy rýb ako sú kapre, liene, karasy, pleskáče, sumce, zubáče, šťuky, ostrieže a plotice.

Vznikne nový typ riečneho habitátu so spomaleným prúdom, kde sa vytvoria nové možnosti a podmienky pre existenciu odlišnej vodnej fauny a vodnej flóry, než je v prúdiacej vode. Zmeny v prúdení (spomalená voda) nad stupňom pozitívne ovplyvní ryby pomaly tečúcich vôd (limnofilné), ryby indiferentné k prúdeniu (eurytopné) a negatívne ovplyvní prúdomilné (reofilné) druhy rýb. Lokálny negatívny dopad bude na druhy z čeľade kaprovitých reofilov. Lokálnu zmenu pomerov v prúdení toku je vo vzťahu k stanovištným podmienkam možné v širších súvislostiach vnímať aj ako miestnu diverzifikáciu vodného prostredia. Intenzívne prúdenie pod strojnou časťou hate bude vyhovovať reobiontom, reofilom a oxifilom.

 

X.5. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU

X.5.1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTI NA VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Kritériá označené (+) podporujú realizáciu zámeru MVE s revitalizačnými a rekreačnými opatreniami, kritériá označené (-) podporujú variant nerealizovať MVE.

Hlavnými environmentálnymi kritériami pre výber optimálneho variantu MVE Hronský Beňadik sú: 1) výroba elektrickej energie z alternatívneho zdroja, bez produkcie znečistenia alebo žiarenia - čiže nahradenie spaľovania fosílnych palív (+)

2) výroba elektrickej energie zo zdroja, ktorý je trvalo udržateľný v porovnaní s akýmikoľvek inými typmi elektrární (rovnaká efektivita výroby a dlhá životnosť - viac ako 50 rokov) bez závislosti na ďalších druhotných dodávkach domácej alebo zahraničnej suroviny (+)

3) čiastočné skomplikovanie (obmedzenie) migrácie rýb v nadregionálnom vodnom biokoridore Hrona (-)

4) lokálne narušenie (zmena) kvality prúdivých vodných biotopov veľkej rieky podľa RSV (-) 5) narušenie brehových biotopov veľkej rieky v pobrežnom biokoridore Hrona (-)

6) celkové kumulatívne narušenie (zmena) prúdivých vodných biotopov celej veľkej rieky, s výskytom chránených druhov hrúz Kesslerov, hrúz fúzatý a boleň európsky priamo v úseku plánovanej MVE (-)

7) lokálna revitalizácia mokraďového komplexu Remiatka (+)

8) vytvorenie a sprístupnenie miestnej prírodno-rekreačnej lokality (+)

9) skomplikovanie splavovania na jednej z najsplavovanejších riek na Slovensku (-).

 

Žiadame, aby došlo k doplneniu SOH MVE Hronský Beňadik o staršie údaje o ichtyofaune, údaje o funkčnosti existujúcich rybovodov na slovenských riekach, o stave populácii druhov európskeho významu a opakovanému posúdeniu navrhovanej činnosti s doplnením variantu o derivačný typ MVE. Podľa obsahu SOH MVE Hronský Beňadik a obsahu odborných štúdii nám vychádza, že možno odporučiť ako najvhodnejší nulový variant, pretože obidva takmer identické variantné riešenia prinášajú mnoho negatív a len jeden aj to zanedbateľný pozitívny prínos v podobe výroby elektrickej energie.

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda