Na základe doručeného rozhodnutia OZ Rieka, oznamujeme, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 4909/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016 nepovolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona, čiže nepovoľuje žiadateľovi spoločnosti HYDROSIGN, s.r.o., Bakossova 3B, 974 01 Banská Bystrica; IČO 36 868 531 úmyselne odchytávať a poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha a úmyselne rušiť chránené druhy živočíchov. Zároveň nevydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Dolná Lehota v k.ú. Dolná Lehota na Vajskovskom potoku.

 

Peter Beleš   


Okresný úrad Žarnovica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Bystrická 53

966 81 Žarnovica

                                                                   

Stanovisko k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe listu č. OU-ZC-OSZP-2016/000090 zo dňa 18.11.2016 dáva toto stanovisko k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“.

Samotné hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a vypracovanie správy o hodnotení predstavuje najdôležitejšiu časť dokumentácie v procese  posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Táto etapa procesu posudzovania nie je časovo obmedzená. Základný obsah a rozsah posudzovania je určený rozsahom hodnotenia a navrhovateľ je povinný vždy určený rozsah dodržať. Po preštudovaní Správy o hodnotení navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ (ďalej len ,,SOH MVE Hronský Beňadik“) upozorňujeme na to, že navrhovateľ síce dodržal štruktúru správy o hodnotení územnoplánovacej dokumentácie podľa prílohy č. 11 k zákonu č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale podcenil význam starších údajov, s ktorými by porovnal aktuálne údaje. Okrem toho účelovo zhodnotil efektivitu a funkčnosť navrhovaného opatrenia - rybovodu určeného na zmiernenie narušenia pozdĺžnej kontinuity vodného toku v obidvoch variantných riešeniach, pričom sa opiera iba o metodickú príručku MŽP SR bez akýchkoľvek údajov o funkčnosti rybovodov vybudovaných na slovenských riekach. V rámci oponentúry predmetnej publikácie od RNDr. Drugu bola kritizovaná Slovenským rybárskym zväzom práve absencia overenia funkčnosti rybovodov na slovenských riekach. Domnievame sa, že nesprávne a neodborne spracovateľ SOH MVE Hronský Beňadik stanovil aj kritéria na porovnanie jednotlivých variantov, kedy porovnáva neporovnateľné hodnoty, resp. účelovo zamieňa skutočné hodnoty v podobe zachovalého riečneho ekosystému rieky Hron za prístup k miestnej prírodno-rekreačnej lokalite alebo revitalizácii mokrade. Revitalizácia malej mokrade s otáznym efektom nie je náhradou za riečny ekosystém s druhovým bohatstvom.

Napriek tomu, že SOH MVE Hronský Beňadik obsahuje aktuálne údaje, ktoré zabezpečili jednotlivé odborné štúdie, či už o ichtyofaune, hydrofaune alebo ekologických zmenách úlohou spracovateľa tejto správy bolo objektívne a odborne posúdiť kumulatívny vplyv navrhovanej vodnej stavby s vplyvom už existujúcich vodných stavieb (VD Kozmálovce, MVE Tekov, MVE Hronská Dúbrava), plánovanými MVE na rieke Hron v tesnom susedstve a v neposlednom rade zhodnotiť súčasný ekologický stav vody v rieke Hron. Samotný fakt, že spracovateľom je RNDr. Vladimír Druga – EKOSPOL, Banícka 18, Malachov autor Metodickej príručky o rybovodoch dokazuje zaujatosť pri posudzovaní predmetného investičného zámeru. Investor platí za posudzovanie zámeru a vyhotovenie správy o hodnotení a výsledkom je variant, ktorý si určí sám investor ako je tomu aj v tomto prípade.     

Špecifické požiadavky:

2.2.11 Posúdiť kumulatívny vplyv MVE s už existujúcimi susednými priečnymi bariérami na toku Hron. Posúdiť kumulatívny vplyv VD a ostatných vodných stavieb na strednom toku rieky Hron, ako aj iné zámery (výstavba MVE v súvislosti s výstavbou blokov 3 a 4 atómovej elektrárne Mochovce a stým súvisiace dopady – dodávka vody). Posúdiť vplyv VD v zmysle koncepcie HEP s ohľadom na rkm Hrona 82,390, kde je navrhovaná MVE Psiare. V prípade realizácie tejto stavby by nebol zachovaný dostatočne dlhý prúdivý úsek vodného toku Hron a dochádzalo by ku kumulácii negatívnych vplyvov na hronský riečny ekosystém.

Posúdenie

Navrhovaná činnosť je posúdená v zmysle Prílohy III. Smernice EIA s existujúcimi projektami v dosahu činnosti - podrobne uvedené v prílohe č.2.2.11, z ktorej vyberáme len závery:

  • Posúdenie kumulačného vplyvu MVE Hronský Beňadik s už existujúcou susednou priečnou bariérou VD V. Kozmálovce v rkm 73,500: je zrejmé, že by medzi týmito dvoma bariérami ostalo len cca 12 km toku (nie odporúčaných 20 km v zmysle návrhu SAŽP-CKP Prešov, 2007), kvôli cca 5-kilometrovému vzdutiu nad VD V.Kozmálovce by pre prúdomilné ryby ostal len cca 7-kilometrový prúdivý nezmenený úsek Hrona, čiastočne oddelený od súvislého spojitého úseku rieky H. Beňadik - H. Dúbrava, dlhého bezproblémového takmer 60 km. Po spriechodní existujúcej migračnej bariéry VD V. Kozmálovce a realizácii MVE Hronský Beňadik s vyššie popísaným nadštandardným rybovodom, je predpoklad zmiernenia kumulatívneho vplyvu týchto vodných diel na tomto úseku rieky. V tejto súvislosti treba dodať, že projekt MVE Hronský Beňadik obsahuje návrh nadštandardného veľkorozmerného a pokojného obtokového prepážkového rybovodu, ktorého parametre sú v súlade s metodickou príručkou ŠOP SR Spriechodňovanie bariér na tokoch (schválenou sekciou ochrany prírody a tvorby krajiny MŽP SR) a sú v ňom zapracované poznatky z ichtyologického prieskumu (RNDr. Mužík, 2013), vrátane jeho monitoringu počas výstavby a prevádzky. Nakoľko jeho výstavbu a prevádzku budú výrazne usmerňovať kontrolné podmienky z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, je možné predpokladať jeho vysokú efektivitu a zachovanie pozdĺžnej kontinuity.

V rámci tohto vyhodnotenia si dovoľujem uviesť ako ichtyológ a znalec v odbore Vodné hospodárstvo, odvetvie Rybárstvo a rybnikárstvo, že navrhované rybovody nie je možné v žiadnom prípade považovať za nadštandardné. Šírka rybovodu by musela mať 1/3 šírky vodného toku, čo žiaden z variantných riešení nespĺňa. Okrem toho by rybovod mal mať charakter biokoridora (bypassu) bez vnútorných prekážok a podriaďovania sa prioritným energetickým záujmom. Okrem toho plánovaná výstavba ďalších vodných stavieb v strednom úseku rieky Hron by mala za následok takmer nulovú funkčnosť rybovodov na vodných stavbách. Podobný stav, ktorý niekto chce docieliť na rieke Hron možno pozorovať v súčasnosti na hornom Váhu nad VN Liptovská Mara. Je preto nepochopiteľné ako môže niekto v odbornom dokumente akým je SOH nepreukázateľne zvyšovať efektivitu opatrení na zmiernenie fragmentácie vodného toku. Zánik prúdivého ekosystému a zánik populácii viacerých pôvodných reofilných druhov rýb, kde najviac sú ohrozené druhy európskeho významu - hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi) nie je reálne kompenzovať opatreniami navrhnutými v SOH MVE Hronský Beňadik.

2.2.12 Preukázať súvislosť medzi RSV a navrhovanou činnosťou s požiadavkami článku 4.7.RSV. Primerane vyhodnotiť ekologický stav dotknutého útvaru povrchových vôd a to súčasný ako aj po výstavbe, v prípade predpokladaného zhoršenia stavu posúdiť splnenie podmienok pre uplatnenie výnimky podľa článku 4.7.

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Hron v úseku od rkm 174,50 do rkm 82,00 s dĺžkou 92,50 km kandidátom na HMWB/AWB. Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!! Výstavba MVE Hronský Beňadik bude vždy v rozpore s RSV! Ďalšie prerušenie pozdĺžnej kontinuity rieky Hron zhorší jeho ekologický stav!          

 

Funkčnosť navrhovaných rybovodov je veľmi nízka a v spojitosti s rizikami uvedenými v SOH MVE Hronský Beňadik v kapitole VIII. Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracovaní správy o hodnotení na strane 96, kde sa uvádza ,,Z doterajšej praxe vyplýva reálne riziko, že pri zmenách projektu v územnom a stavebnom konaní alebo pri zmenách projektu pred dokončením výstavby MVE by sa mohli do nich dostať aj úpravy mariace účel pôvodných environmentálnych návrhov. Tomuto sa zabráni len v prípade, že orgány životného prostredia stanovia navrhovateľovi podmienku povinného „autorského environmentálneho dozoru“ a bude vyžadovať nápravu zistených environmentálne škodlivých zmien v projektoch. Rizikom je tiež, že stavebná firma si zjednoduší výstavbu stavebných objektov MVE na úkor niektorých zdanlivo „nepotrebných“ ekologických prvkov a podmienok a tým zníži alebo zruší účinnosť naprojektovaného krajinnoekologického riešenia. V tejto súvislosti uvádzame, že povinný autorský environmentálny dozor vôbec nie je garanciou na to, že stavba MVE sa bude realizovať v zmysle environmentálnych  návrhov. Z tohto dôvodu je rozhodujúca kvalitatívna úroveň posúdenia navrhovanej činnosti v súlade s rozsahom hodnotenia.

Monitoring rybovodov by sa mal vykonávať medzinárodne uznávanými metódami. V súčasnosti na Slovensku ichtyológovia ani odborné a vedecké inštitúcie nedisponujú takýmto technickým vybavením. Dozor v podobe pracovníka záujmového združenia rybárov a riešiteľského kolektívu SOH je nešťastným riešením, ktoré poškodzuje dôveryhodnosť akéhokoľvek výstupu.

Z hľadiska rybárskeho hospodárenia najrizikovejším vplyvom MVE je vytvorenie bariéry v toku a ovplyvnenie migrácie rýb a ostaných organizmov vodnej fauny rieky. Okrem toho aj zmena prúdiveho (lotického) prostredia na stojaté (lenitické) prostredie. Ich lokálny škodlivý účinok na prírodu možno charakterizovať nasledovne:

  • narušenie transportu materiálu a živín dolu tokom – obmedzením a spomalením pohybu plavenín a splavenín ako aj väčším ukladaním jemných sedimentov v zdrži,
  • zhoršenie kvality vody z dôvodu kumulácie znečisťujúcich látok, nepriaznivé zmeny v kyslíkovom režime a zníženie samočistiacej schopnosti toku,
  • obmedzenie migrácie rýb a ostatných vodných organizmov,
  • narušenie oživenia toku zmenou dnového substrátu, zníženie potravných a reprodukčných možností rybích populácií,
  • narušenie pobrežných biotopov – výrubom brehových porastov a odumretím vplyvom trvalého zatopenia koreňových systémov.

Oveľa škodlivejší je synergický vplyv sústavy (kaskády) MVE na prírodu a krajinu. Pritom rybárstvo je poškodzované v najväčšom rozsahu. Zahusťovaním výstavby MVE dôjde:

  • k premene prúdivej rieky (v ktorej žije prúdomilné rastlinstvo a živočíšstvo) na kaskádu prírodne chudobnejších vzdutí nad MVE a prehĺbení pod MVE, kde nebude môcť prežívať väčšina pôvodných druhov živočíšstva a rastlinstva, ktorá v súčasnosti vytvára prírodný charakter toku,
  • k likvidácií pobrežných ekosystémov, a tým aj ku ekologicky významnej sérii prerušení biokoridorov,
  • k zvýšeniu chemického aj bakteriologického znečistenia, ktoré je schopné pri nárazovom vypláchnutí väčším prietokom spôsobiť úhyn rýb,
  • k strate samočistiacej schopnosti plytkej prúdivej vody,
  • k zaneseniu súčasného piesčitého, štrkového, kamenistého alebo ,,ozeleneného“ dna, dôležitého v životnom cykle rýb, ale aj kyslíkotvorných mikroorganizmov,
  • k zmene rýchlosti prúdenia vody a tým k radikálnej zmene pomerov vodného živočíšstva.

 

Poznámka k variantnosti zámeru: Oponenti prehradzovania riek zvyknú požadovať technickú schému bez výstavby priečnej hate (buď schéma pobrežných vodných mlynov s krátkymi náhonmi v časti koryta rieky alebo schéma pobrežných MVE s haťou do tretiny šírky koryta), ktorá sa však nedá vytvoriť bez rizika prirodzenej straty prietokov pre ochudobnené koryto Hrona alebo pre odberný kanál ku MVE alebo rizika rapídne zníženej neefektívnej výroby: Pri derivačnej schéme bez zavzdutia by sa nedalo garantovať množstvo vody pretekajúce do koryta Hrona - prietok do Hrona by sa veľmi často svojvoľne menil, a to aj v neprospech požiadavky na zostatkový biologický prietok, a to podľa náhodného nárazového usadenia prirodzených náplavov po takmer každej veľkej vode. Následkom by bolo striedavé, síce sporadické ale opakované „vysychanie“ hlavného koryta Hrona (katastrofické najmä pre bentos a ryby), inokedy „vysychanie“ koryta prítokového kanála k takto navrhnutej MVE, kde by tiež uhynul bentos a ryby, a ktorá by v týchto obdobiach nevyrobila nič – vtedy by nebola obnoviteľným zdorjom energie (a asi by ťažko dokázala splatiť svoju zbytočnú výstavbu).

Toto zdôvodnenie považujeme za účelové bez argumentov. Rovnako by sme sa mohli opýtať, či pri haťovom type MVE je možné garantovať prietok vody? Prietok vody v koryte rieky Hron sa dá rozdeliť tak, aby sa zhodnocoval hydroeneregetický potenciál a aby zostal zachovaný biologický prietok postačujúci na život hydrofauny.  Absencia variantného riešenia derivačného typu MVE považuje za veľký nedostatok SOH MVE Hronský Beňadik, ktorý bude mať priamy vplyv na kvalitatívnu úroveň záverečného stanoviska.

Zámer a rovnako aj SOH MVE Hronský Beňadik priznáva, že “najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb”. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Porovnanie ekologickejšieho 2. variantu s nulovým variantom:

  1. variant MVE je oproti 0. variantu environmentálne vhodnejší vďaka:

- očakávanej výrobe 6,42 GWh elektrickej energie alternatívnym spôsobom

- sľubovanej lokálnej revitalizácii časti mokraďového komplexu Remiatka zaplavením starého ramena a výsadbou lužného lesíka, čím by sa vytvorili podstatne vhodnejšie podmienky pre výskyt chránených druhov vtákov aj mokraďových rastlín, biotopov, bezstavovcov, obojživelníkov, plazov a cicavcov,

- náhradným výsadbám a zavodneniam, čím by sa v budúcnosti dosiahla vyššia frekvencia výskytu močiarnych typov vegetácie v území a tým by sa zvýšila floristická a fytocenologická pestrosť mokraďových biotopov, vrátane väčšieho výskytu oboch chránených biotopov Br2 a Lk10,

 - vytvoreniu dvoch miestnych prírodno-rekreačných lokalít pre člnkárov, cyklistov aj peších.

Toto porovnanie je účelové a neodborné a rovnako neodborné je aj porovnanie 2. variantu s 0 variantom!

  1. variant MVE je oproti 0. variantu environmentálne menej vhodný kvôli:

- nezachovaniu dostatočne dlhého prúdivého úseku vodného toku Hron medzi MVE Hronský Beňadik v rkm 85,300 a už existujúcou susednou priečnou bariérou VD V.Kozmálovce v rkm 73,500, pričom kvôli cca 5-kilometrovému vzdutiu nad VD V.Kozmálovce by pre prúdomilné ryby ostal len cca 7-kilometrový nezmenený úsek Hrona (poznámka: nedostatočne dlhý prúdivý úsek vodného toku Hron by vznikol aj v prípade výstavby MVE Hronský Beňadik v rkm 85,300 a MVE Tekovská Breznica v rkm 91,45);

- viacerým narušeniam vodných biotopov veľkej rieky (s výskytom chránených druhov hrúz Kesslerov, hrúz fúzatý a boleň európsky) podľa RSV v úseku cca 2,5-3 km, a to vrátane výrazného potlačenia výskytu prúdomilných druhov rýb a bentosu, čiastočného obmedzenia migrácie rýb, vrátane zníženia počtu jedincov vodných vtákov v celom úseku (pri zachovaní existencie všetkých tunajších druhov);

- kvôli zmene kvality v 2,5-3km Hrona podľa RSV - ukladaniu sedimentov (zmierniteľnému len čiastočne) a lokálnym zmenám teploty vody vo vzdutí,

Dopady na chránené, vzácne a ohrozené druhy rýb (podľa tabuľky 6. „Ekologické charakteristiky všetkých zistených druhov rýb v Hrone“ z ichtyologickej štúdie RNDr.Mužíka a podľa príslušných textov ichtyoštúdie):

Z hľadiska zmeny stanovištných podmienok v rámci zdrže sa predpokladá lokálny dopad na reofilné litofily, t.j. na druhy, ktoré vyhľadávajú prúdivé prostredie, a ktoré sa neresia na štrkovitom substráte (tučným sú zvýraznené všetky tu zistené druhy rýb - podľa tab.6, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia - podľa prílohy č.4 vyhlášky 24/2003):

- kaprovité: podustva severná, mrena severná a mrena Petiánova, hrúz bieloplutvý, hrúz fúzatý, hrúz Kesslerov, ploska pásavá, jalec hlavatý, jalec tmavý (je predpoklad, že aj litofil a reofil boleň dravý – poznámka Drugu): na neres budú migrovať do prúdiacich úsekov rieky, vzdutie im poslúži ako prechodná potravná základňa, aj na zimovanie;

- pĺžovité: pĺž zlatistý zo zátopy vymizne;

- šťukovité: šťuka severná nájde vo vzdutí vhodný biotop pre život i rozmnožovanie.

Stav populácií vytypovaných druhov chránených rýb bude však závisieť aj od ekologického prístupu v zarybňovaní revíru a efektivity budúceho rybovodu, ako aj od vonkajších činiteľov ako je kvalita vody v Hrone (vypúšťanie odpadových vôd) a režim veľkých vôd (preplachovanie zdrže).

 

Zmeny prúdivosti vodného prostredia rýb: Najvýznamnejší negatívny vplyv MVE, ktorý sa nedá zmierniť. Vznikom trvalého vzdutia zdrže a možného prehĺbenia pod MVE sa zmení biologické osídlenie koryta Hrona vo väčšine vzdutia a aj vo väčšine prehĺbenia. Na dlhšom úseku dôjde k nahradeniu terajších prúdomilných organizmov nepôvodnými organizmami pomalých vôd. Dĺžka vzdutia býva rôzna, v konkrétnom prípade MVE Hronský Beňadik to je cca 2,5 km, čo predstavuje pre tangovaný úsek rieky Hron dosť veľkú záťaž.

V tangovanej oblasti sa vyskytujú zimoviská rýb a 1 výraznejšie neresisko, ktoré by nemali byť výstavbou MVE narušené. Kvôli ich dostupnosti je preto nutné zabezpečiť priechodnosť novej migračnej bariéry, ktorá umožní celoročnú migráciu všetkým vyskytujúcim sa druhom rýb v danom úseku Hrona.

Rozhodujúci vplyv na ichtyofaunu bude mať zmena prúdivého prostredia na takmer neprúdivé, len mierne tečúce. Tangovaný úsek opustia vývojové štádiá reofilných druhov – mreny, podustvy, jalca hlavatého, plosky, slíža, boleňa, apod. Zmenená potravná ponuka zabahneného dna vzdutia zdrže priláka limnofilné a eurytopné druhy rýb ako sú kapre, liene, karasy, pleskáče, sumce, zubáče, šťuky, ostrieže a plotice.

Vznikne nový typ riečneho habitátu so spomaleným prúdom, kde sa vytvoria nové možnosti a podmienky pre existenciu odlišnej vodnej fauny a vodnej flóry, než je v prúdiacej vode. Zmeny v prúdení (spomalená voda) nad stupňom pozitívne ovplyvní ryby pomaly tečúcich vôd (limnofilné), ryby indiferentné k prúdeniu (eurytopné) a negatívne ovplyvní prúdomilné (reofilné) druhy rýb. Lokálny negatívny dopad bude na druhy z čeľade kaprovitých reofilov. Lokálnu zmenu pomerov v prúdení toku je vo vzťahu k stanovištným podmienkam možné v širších súvislostiach vnímať aj ako miestnu diverzifikáciu vodného prostredia. Intenzívne prúdenie pod strojnou časťou hate bude vyhovovať reobiontom, reofilom a oxifilom.

 

X.5. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU

X.5.1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTI NA VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Kritériá označené (+) podporujú realizáciu zámeru MVE s revitalizačnými a rekreačnými opatreniami, kritériá označené (-) podporujú variant nerealizovať MVE.

Hlavnými environmentálnymi kritériami pre výber optimálneho variantu MVE Hronský Beňadik sú: 1) výroba elektrickej energie z alternatívneho zdroja, bez produkcie znečistenia alebo žiarenia - čiže nahradenie spaľovania fosílnych palív (+)

2) výroba elektrickej energie zo zdroja, ktorý je trvalo udržateľný v porovnaní s akýmikoľvek inými typmi elektrární (rovnaká efektivita výroby a dlhá životnosť - viac ako 50 rokov) bez závislosti na ďalších druhotných dodávkach domácej alebo zahraničnej suroviny (+)

3) čiastočné skomplikovanie (obmedzenie) migrácie rýb v nadregionálnom vodnom biokoridore Hrona (-)

4) lokálne narušenie (zmena) kvality prúdivých vodných biotopov veľkej rieky podľa RSV (-) 5) narušenie brehových biotopov veľkej rieky v pobrežnom biokoridore Hrona (-)

6) celkové kumulatívne narušenie (zmena) prúdivých vodných biotopov celej veľkej rieky, s výskytom chránených druhov hrúz Kesslerov, hrúz fúzatý a boleň európsky priamo v úseku plánovanej MVE (-)

7) lokálna revitalizácia mokraďového komplexu Remiatka (+)

8) vytvorenie a sprístupnenie miestnej prírodno-rekreačnej lokality (+)

9) skomplikovanie splavovania na jednej z najsplavovanejších riek na Slovensku (-).

 

Žiadame, aby došlo k doplneniu SOH MVE Hronský Beňadik o staršie údaje o ichtyofaune, údaje o funkčnosti existujúcich rybovodov na slovenských riekach, o stave populácii druhov európskeho významu a opakovanému posúdeniu navrhovanej činnosti s doplnením variantu o derivačný typ MVE. Podľa obsahu SOH MVE Hronský Beňadik a obsahu odborných štúdii nám vychádza, že možno odporučiť ako najvhodnejší nulový variant, pretože obidva takmer identické variantné riešenia prinášajú mnoho negatív a len jeden aj to zanedbateľný pozitívny prínos v podobe výroby elektrickej energie.

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


Okresný úrad Čadca

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Palárikova 91 

022 01 Čadca

                                                                   

Stanovisko k Správe o hodnotení strategického dokumentu ,,Územný plán obce Svrčinovec“

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe listu č. OU-CA-OSZP-2016/000036.42 zo dňa 30.11.2016 dáva toto stanovisko k Správe o hodnotení strategického dokumentu ,,Územný plán obce Svrčinovec“.

Samotné hodnotenie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie a vypracovanie správy o hodnotení predstavuje najdôležitejšiu časť dokumentácie v procese  posudzovania vplyvov na životné prostredie. Táto etapa procesu posudzovania nie je časovo obmedzená. Základný obsah a rozsah posudzovania je určený rozsahom hodnotenia a navrhovateľ je povinný vždy určený rozsah dodržať. Po preštudovaní Správy o hodnotení strategického dokumentu ,,Územný plán obce Svrčinovec“ (ďalej len ,,SOH ÚPN – O Svrčinovec“) upozorňujeme na to, že navrhovateľ síce dodržal  štruktúru správy o hodnotení územnoplánovacej dokumentácie podľa prílohy č. 5 k zákonu č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale nedodržal obsah.

V časti B. Údaje o priamych vplyvoch územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie vrátane zdravia

  1. Údaje o výstupoch

V SOH ÚPN - O Svrčinovec absentujú tieto údaje.

  1. Ovzdušie – kvalitatívna a kvantitatívna charakteristika emisií
  2. Hluk a vibrácie – intenzita hluku a vibrácii
  3. Žiarenie a iné fyzikálne polia (tepelné, magnetické a iné – zdroj a intenzita)
  4. Doplňujúce údaje (napr. významné terénne úpravy a zásahy do krajiny)

Vodné pomery – kvalita, chemické zloženie vody, stupeň znečistenia podzemných a povrchových vôd.

 

Na strane 33 v tab. č. 14 sú uvedené emisie zo stacionárnych zdrojov pre okres Čadca za obdobie rokov 2011 – 2014, ale hodnoteným by malo byť katastrálne územie obce Svrčinovec. Tieto údaje preto považujeme za všeobecné a nepoužiteľné pre hodnotenie dotknutého územia obce Svrčinovec.  

 

S vyjadrením odborne spôsobilej osoby na obstarávanie ÚPP a ÚPD uvedeným v Prílohe č. 2 Vyhodnotenie požiadaviek z rozsahu hodnotenia strategického dokumentu ,,Územný plán obce Svrčinovec“ sa nestotožňujeme, pretože stanovenie rozsahu hodnotenia je záväzné a úlohou spracovateľa SOH je vykonať posúdenie v zmysle požiadaviek určených podľa § 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,EIA zákona“) pre hodnotenie strategického dokumentu ÚPN – O Svrčinovec vyplývajúcich z listu OU-CA-OSZP-2016/000036.32 zo dňa 12.02.2016. 

 

Koncept ÚPN – O Svrčinovec je v niektorých oblastiach zmätočný, na čo sme orgán územného plánovania upozornili v stanovisku k návrhu ÚPN – O Svrčinovec. Orgán územného plánovania vôbec neposúdil únosnosť zaťaženia územia obce Svrčinovec. Napriek tomu obstarávateľ v zadaní ÚPN  uvádza: ,,Ďalším problémom v oblasti životného prostredia je výhľadový koridor 2x400 kV ZVN Varín – hranica SR/ČR – Nošovice. Z hľadiska doterajšieho počtu koridorov nadradenej dopravnej a technickej infraštruktúry na tak malom území akom je k.ú. Svrčinovec považujeme požiadavku na vytvorenie ďalšieho koridoru za neúnosnú a výhľadovú trasu prezentovanú v ÚPN VÚC Žilina za neopodstatnenú a neakceptovateľnú z hľadiska ochrany prírody, tvorby krajiny, záujmov ochrany životného prostredia, ochrany lesov a v neposlednom rade súkromného vlastníctva občanov“.

V časti B.10.4 Ochrana pred povodňami sa nachádza rozpor medzi vodohospodárskymi záujmami a záujmami ochrany prírody a rybárstva. Povinnosťou orgánu územného plánovania je vyhodnotiť protichodné stanoviská a požiadavky, zosúladiť ich a ak to nie je možné musí rozhodnúť o prioritách, ktoré bude uplatňovať. Požiadavkou ochrany prírody, rybárskej organizácie a OZ Rieka je zachovanie posledných fragmentov prirodzených meandrov vodných tokov a preto plánovanie úpravy brehov prostredníctvom nešpecifikovaných protipovodňových opatrení v inej časti ÚPN je neprípustné.

 

Predmetom strategického dokumentu ÚPN – O Svrčinovec je vytvorenie územných a technických podmienok pre ďalší rozvoj obce Svrčinovec a funkčné využívanie územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Po preštudovaní správy o hodnotení strategického dokumentu konštatujeme, že zámer stavby elektrovodu nie je možné z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov Svrčinovca umiestniť v navrhovanej trase cez katastrálne územie obce Svrčinovec. Elektrovod v prípade realizácie by nielenže poškodil pozemky navrhované na rekreačné využitie pri Svrčinovskom rybníku, ale znehodnotil by vodnú plochu rybníka a lesné pozemky v k.ú. Svrčinovec. Okrem toho by negatívne ovplyvňoval zdravie ľudí bývajúcich v blízkosti plánovanej trasy a ovplyvnil by populácie chránených druhov živočíchov (volavka popolavá, rybárik riečny, vydra riečna a chrapkač poľný) ako aj migráciu zveri cez nadregionálny terestrický biokoridor smerujúci do Českej republiky. Sme presvedčení, že kvalita životného prostredia ako aj podmienky na ďalší trvalo udržateľný rozvoj obce by sa výrazne zhoršili, čo vytvára rozpor s predmetom a cieľom tvorby nového ÚPN – O Svrčinovec.

 

SOH ÚPN – O Svrčinovec považujeme za zmätočnú z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že v SOH a tiež koncepte i návrhu ÚPN – O Svrčinovec je zámer elektrovodu rekonštrukcia medzištátneho vedenia ZVN 400 kV Varín – štátna hranica s ČR - Nošovice na 2x400 kV zaradený ako smerný, nezáväzný a nevykonateľný ,,výhľad“. Toto konštatovanie nemá oporu v stavebnom zákone. Navyše takéto zaradenie líniovej stavby v ÚPN-O Svrčinovec je podľa nášho názoru v rozpore so stavebným zákonom. Špecifické požiadavky 2.2.16, 2.2.28, 2.2.29, 2.2.30 a 2.2.37 vyplývajúce z rozsahu hodnotenia neboli vôbec posúdené. Odôvodnenie k uvedeným požiadavkám považujeme za účelové! V záväznej časti aktuálne platného ÚPN VÚC Žilinského kraja sa nachádza energetická stavba 2x400 kV a preto je nezmyselné tvrdiť, že táto stavba po zaradení do ÚPN – O Svrčinovec nemôže byť predmetom posudzovania. Zaradenie tejto stavby do ÚPN – O Svrčinovec chápeme ako jeho súčasť a preto tento zámer by mal byť posúdený v rámci komplexnej charakteristiky a hodnotenia vplyvov na životné prostredie vrátane zdravia.  

V článku 5 smernice SEA sa v súvislosti s environmentálnou správou, ktorá sa ma pripraviť, stanovuje toto:

,,Tam, kde sa podľa článku 3 ods. 1 požaduje environmentálne posudzovanie, vypracuje sa environmentálna správa, v ktorej sa určia, popíšu a zhodnotia pravdepodobne významné účinky vykonávania plánu alebo programu na životné prostredie a primerané alternatívy, ktoré zohľadňujú ciele a geografický rozmer plánu alebo programu. Informácie, ktoré sa na tento účel poskytujú sú uvedené v prílohe I.

  1. Environmentálna správa vypracovaná podľa odseku 1 musí obsahovať informácie, ktoré možno odôvodnene požadovať pri zohľadnení súčasných poznatkov a metód posudzovania, obsah a úroveň podrobnosti plánu alebo programu, v akom štádiu rozhodovacieho procesu sa nachádza a rozsah, v akom sú určité záležitosti vhodnejšie posudzované na rozličných úrovniach procesu, aby sa predišlo zdvojovaniu posudzovania.
  2. Dostupné relevantné informácie o environmentálnych účinkoch plánov a programov získané na inej úrovni rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov Spoločenstva môžu byť použité na poskytovanie informácií uvedených v prílohe č. I.

V prílohe I k smernici SEA sa v písmenách e) a f) stanovuje toto:

Informácie, ktoré sa poskytujú podľa článku 5 ods. 1 a ktoré sú predmetom článku 5 ods. 2 a 3, sú nasledovné: e) ciele ochrany životného prostredia, stanovené na medzinárodnej úrovni alebo úrovni Spoločenstva alebo členského štátu, ktoré sú relevantné pre plán alebo program a spôsob, akým boli tieto ciele a ďalšie úvahy o environmentálnych aspektoch zohľadnené pri jeho príprave,

  1. f) pravdepodobne významné účinky na životné prostredie vrátane otázok, akými sú biodiverzita, populácia, zdravie ľudí, živočíchy, rastliny, pôda, voda, ovzdušie, klimatické faktory, hmotné fondy, kultúrne dedičstvo, vrátane architektonického a archeologického dedičstva, krajiny a vzájomných vzťahov horeuvedených faktorov,

Tieto účinky by mali zahŕňať sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne účinky.“

 

V kapitole IV. Navrhované opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie na strane 88 je navrhované toto odporúčanie:

- Upresniť výhľadovú trasu ZVN 2x400 kV Varín – štátna hranica s ČR – Nošovice podľa grafickej časti platného ÚPN VÚC Žilinského kraja, navrhnúť variant vedenia mimo územia obce Svrčinovec a na základe nového návrhu iniciovať zmenu a doplnenie ÚPN VÚC Žilinského kraja. Uvedené považujeme za potvrdenie neúnosnosti premietnutia tejto trasy elektrovodu cez k.ú. Svrčinovec.

 

Máme za to, že je potrebné doplniť chýbajúce údaje a vykonať riadne posúdenie pravdepodobne významných účinkov plánovaných stavieb na životné prostredie v zmysle  smernice SEA a EIA zákona.           

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2419/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016 zastavilo konanie vo veci žiadosti spoločnosti MVE Šášovské Podhradie s.r.o., Karadžičová 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36860981 o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade z dôvodu, že žiadateľ neodstránil v určenej lehote nedostatky podania, napriek výzve.

 

Peter Beleš 


Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k podkladom pre vydanie rozhodnutia

 

Na základe listu č. 2493/2016-2.3 zo dňa 24.11.2016, ktorým ste nás oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov v súvislosti s výstavbou Vodného diela Bzenica, Vám zasielame toto vyjadrenie.

            Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vo svojom stanovisku č. ŠOP SR/4225/2016 zo dňa 09.11.2016 uvádza negatívne vplyvy a spôsob ovplyvnenia druhov povolením výstavby Vodného diela Bzenica. K tomu uvádzame, že ide o všeobecne formulované vplyvy, ktoré sú známe z literatúry a ktoré si možno overiť. V prílohe uvádzané ,,Predpokladané vplyvy VD Bzenica“ je potrebné nahradiť presnejším výrazom odrážajúcim skutočnosť ,,Negatívne vplyvy VD Bzenica“. Zo skúsenosti vieme, že nejde o predpoklad, ale o skutočné škodlivé vplyvy, ktoré nastanú vždy po realizácií vodnej stavby a preto nie je vhodné hovoriť o predpokladaných vplyvov.

Negatívne vplyvy na druhovú ochranu a biotop je potrebné doplniť aj o výrazne obmedzenie migrácie rýb a o zmenu podmienok vodného ekosystému. Následkom tohto nezvratného javu  sa výrazne zníži prirodzená reprodukcia rýb (populácie ohrozených druhov rýb zaniknú) niekoľkonásobne poklesne aj produkcia rýb. Oslabenie reprodukcie rýb a zníženie ich produkcie ovplyvňuje výskyt ďalších živočíchov troficky viazaných na vodné prostredie a zároveň i priaznivý stav populácií pôvodných druhov rýb. Opakovane upozorňujeme na investorom preceňovanú efektivitu funkčnosti rybovodov. Fragmentáciou vodného toku sa funkčnosť rybovodov znižuje a rovná sa nule. Na Slovensku neexistuje odborne zdokumentovaná funkčnosť rybovodu zahŕňajúca protiprúdové a poprúdové migrácie rýb, ktorá by preukázala, že rybovod na migračnej bariére účinné eliminuje negatívny vplyv fragmentácie toku.

Obsah listu Lʹ Energie verte, a.s. Borská 6, 841 04 Bratislava zo dňa 11.11.2016 je účelový. Navyše odvolávanie sa na odporúčania odborných štúdii od doc. Ing. Ivana Stráňaia, CSc., Mgr. Jána Kautmana a doc. Ing. Petra Urbana, PhD. považujeme v súvislosti s predmetom žiadosti za zavádzajúce a vytrhnuté z kontextu. Uvedení odborníci nespochybňujú negatívny dopad vodnej stavby, ich úlohou bolo zdokumentovať živočíchy a navrhnúť opatrenia na eliminovanie škôd, ktoré sú vo všeobecnosti známe.

Na posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti slúži proces EIA a práve stanovenie rozsahu hodnotenia je významná etapa, v ktorej sa určuje rozsah a špecifikácia rizík navrhovanej činnosti a miera ich vplyvov na životné prostredie. Objektívne možno zistiť mieru ovplyvnenia životného prostredia a druhov iba vykonaním kompletného posudzovania.    

Podľa výsledkov ichtyologických prieskumov a monitoringov vykonaných za posledné roky je zrejme, že početnosť a biomasa rýb klesá a zmenšuje sa aj druhová pestrosť ichtyofanuy. Pokiaľ sa nezastaví fragmentácia rieky Hron a neobmedzia sa negatívne vplyvy existujúcich MVE populácie viacerých pôvodných druhov rýb zaniknú ako napr. populácia kolka vretenovitého (Zingel streber) na rieke Váh v jeho hornom úseku SKUEV0253 Rieka Váh. V rieke Hron boli zaznamenané tieto druhy rýb európskeho významu, ktorých populácie sú v súčasnosti ohrozené: hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi). Podľa počtu zaznamenaných jedincov ohrozených druhov (údaje pochádzajúce z Komplexného informačného a monitorovacieho systému tzv. KIMS, ktorý prevádzkuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ako aj údajov z ichtyologických prieskumov, ktoré vykonali Beleš, Mužík, Stráňai, Hajdu a Pekárik na rieke Hron v strednom úseku) sú ich populácie už teraz výrazne ohrozené. Povolenie vodnej stavby VD Bzenica ako aj ktorejkoľvek inej MVE preukázateľne poškodí nielen ich biotop, ale aj ich populácie. Podotýkame, že u hrúza Kesslerovho a hrúza bieloplutvého už nemožno hovoriť o priaznivom stave, pretože ich početnosť je veľmi nízka a populácie sú ostrovčekovito roztrúsené bez vzájomnej komunikácie. 

Doplnenie podania spoločnosti Lʹ Energie verte, a.s. zo dňa 11.11.2016 považujeme tak ako sme to uvádzali už v predchádzajúcej korešpondencii za účelové a nepravdivé!

Ako dôkaz nášho tvrdenia prikladáme v prílohe kópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžo/54/2015 zo dňa 19. októbra 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23/S/132/2014-81 zo dňa 19.11.2014, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/09701-SA zo dňa 25. júna 2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolania Občianskeho združenia HRON pre slobodné rieky a Združenia Slatinka Zvolen (v procesnom postavení žalobcovia 1/ a 2/) zamietol a rozhodnutie Obce Bzenica, vydané pod č. 50/2011 zo dňa 04.11.2011, ktorým navrhovateľovi spoločnosti Lʹ Energie verte, a.s. Borská 6, 841 04 Bratislava povolila umiestnenie stavby ,,Vodné dielo Bzenica“ potvrdil. Inými slovami rozhodnutie o umiestnení ,,Vodného diela Bzenica“ na rieke Hron bolo zrušené! Rozhodujúcim dôvodom zrušenia územného rozhodnutia na vodnú stavbu bola absencia posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v zmysle EIA zákona! Investor účelovo priložil k tomuto konaniu rozsudky k iným stavbám, hoci v tom čase už musel vedieť o rozsudku NS SR týkajúceho sa VD Bzenica. Podľa vyjadrení právnikov bude musieť Najvyšší súd SR vydať zlučujúci rozsudok, nakoľko v prípade MVE Vlkanová vydal odlišný rozsudok napriek identickej žalobe. Výhodou by malo byť, že rozsudok týkajúci sa VD Bzenica je novší a zohľadňuje smernice EÚ. 

Vyhrážky spoločnosti Lʹ Energie verte, a.s. Borská 6, 841 04 Bratislava o tom, že si budú prostredníctvom súdu uplatňovať náhradu všetkých vynaložených prostriedkov v celkovej výške 311 556 EUR považujeme za veľmi dobrý nápad, pretože je načase, aby už konečne v tomto štáte bola vyvodená zodpovednosť úradníkov za nesprávny úradný postup! Naše združenie bude zase uplatňovať v prípade povolenia výnimky z druhovej ochrany na základe znaleckého posudku škody na chránených živočíchoch v dôsledku poškodenia priaznivého stavu ich populácii.           

OZ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov žiada ministerstvo, aby aktívne chránilo verejný záujem, ktorým je ochrana životného prostredia tým, že nepovolí výnimku z druhovej ochrany podľa § 40 v spojení s § 35 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 písm. b), c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.   

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda

Príloha: Rozsudok NS SR 3Sžo/54/2015 zo dňa 19. októbra 2016