Ministerstvo životného prostredia SR

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k rozkladu

 

Na základe listu č. 1408/2017-2.3 zo dňa 02.03.2017, ktorým ste nás upovedomili o podanom rozklade proti rozhodnutiu MŽP SR č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017, Vám poskytujeme toto vyjadrenie.

 

            V odvolaní spoločnosti Lʹ Energie verte, a.s. Borská 6, 841 04 Bratislava zo dňa 27.02.2017 sa uvádza stručná charakteristika rýb, patriacich medzi druhy európskeho významu, informácia o rôznych nárokoch rýb na neresové migrácie a preceňované ochranné opatrenia proti poškodzovaniu lužného lesa. Spoločnosťou uvádzaná skutočnosť, že navrhovaná vodná stavba ,,VD Bzenica“ je umiestnená mimo chránených území a najmä území začlenených do sústavy NATURA 2000 nie je pri posudzovaní jej vplyvu a dopadov na funkciu vodného toku, jeho hodnotu a druhové spoločenstvá rozhodujúca. Ministerstvo životného prostredia SR vo svojom rozhodnutí dostatočne zdôvodnilo nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) a nevydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Vodného diela Bzenica. 

            Rieka Hron napriek tomu, že sa nachádza v prvom stupni ochrany tvorí spojnicu viacerých území európskeho významu SKUEV 0393 Dunaj a SKUEV0272 Vozokánsky luh s SKUEV0263 Hodrušská hornatina, SKUEV0265 Suť, SKUEV0266 Skalka, SKUEV1303 Alúvium Hrona, SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0303 Alúvium Hrona a SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry, ktorých predmetom ochrany sú aj druhy rýb európskeho významu v povodí rieky Hron.  Podľa Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín je potrebné z hľadiska ochrany prírody zachovať ekologickú spojitosť sústavy NATURA 2000 a migračnú priechodnosť s minimalizovaním bariérového efektu priečnych stavieb v korytách vodných tokov. Slovenská republika má povinnosť doplniť aktualizovaný národný zoznam území európskeho významu (schválený uznesením vlády č. 577 z 31. augusta 2011) podľa § 27 ods. 6 zákona a článku 4 smernice o biotopoch. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce zo smernice o biotopoch bol dotknutý úsek stredného Hrona od obce Lovča po Tekovskú Breznicu zaradený medzi územia navrhované na zaradenie do zoznamu území európskeho významu v rámci tzv. C etapy. Návrh stredného úseku rieky Hron do zoznamu území európskeho významu je odôvodnené výskytom akvatických a amfibických druhov organizmov a zachovalosťou vodného ekosystému. V strednom úseku  Hrona bol viacerými nezávislými odborníkmi v časovom rozmedzí rokov 2006 až 2014 preukázaný výskyt týchto rýb európskeho významu: hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), lopatka dúhová (Rhodeus amarus), mrena severná (Barbus barbus), mrena škvrnitá (Barbus petenyi), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a boleň dravý (Aspius aspius). V súvislosti so spochybňovaním migračných nárokov týchto rýb je nutné uviesť ich ekologickú charakteristiku. Obidva druhy hrúzov sú reofilné, psammofilné, ikru neochraňujúce druhy. Mrena severná, mrena škvrnitá a boleň dravý sú taktiež reofilné, litofilné, ikru neochraňujúce druhy. Hlavátka podunajská je reofilný, litofilný, ikru zahrabavajúci druh a navyše je endemitom horskej a podhorskej zóny Dunaja a jeho prítokov. Z toho vyplýva, že ide o druhy, ktoré potrebujú pre svoj život prúdivé (lotické) prostredie. V súvislosti s potrebou migrácii rýb treba rozlišovať rozmnožovacie (neresové) migrácie – premiestňovanie z miest zimovania a miest s potravou na neresiská sú typické pre pstruha potočného, podustvu severnú a ďalšie druhy. Potravné migrácie – z miest zimovania alebo neresísk na miesta s potravou. Ide o sezónne migrácie väčšieho rozsahu, napr. podustva severná, mrena severná. Menšie presuny za potravou majú často charakter denných rytmov známych u jalca maloústeho a plosky pásavej. Migrácie spojené so zimovaním – z miest rozmnožovania alebo miest s potravou na zimoviská (riečne kaprovité druhy).

            V zdrži nad vzdutím každej MVE dochádza k zmene prúdenia, ktoré sa výrazne spomalí, čím sa približuje stojatému (lenitickému) prostrediu. Toto prostredie zákonite ovplyvňuje zmenu druhového zloženia vodných organizmov. Jediným limnofilným, ostrakofilným, ikru ukrývajúcim druhom je lopatka dúhová, ktorá prežíva v stojatých a pomaly tečúcich, čistých a prehriatych vodách. Pri realizácii vodnej stavby by s vysokou pravdepodobnosťou bol ohrozený aj jej biotop, pretože by sa zmenili teplotné pomery v zdrži ako aj pod haťou. Okrem spomínaných druhov sa v Hrone v predmetnom úseku vyskytujú pôvodné druhy s  hospodárskym významom, introdukované nepôvodné druhy a potom druhy, ktoré sú chránené zákonom o rybárstve, napr. ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus). Podľa súhrnnej správy o ichtyologických pomeroch rieky Hron v záujmovom území navrhovanej MVE Hronská Bzenica od RNDr. Vladimíra Mužíka z roku 2009, ktorú si objednala spoločnosť Lʹ Energia verte, a.s. a ktorá vychádza z údajov ako je evidencia úlovkov Slovenského rybárskeho zväzu ako aj výsledkov ichtyologických sledovaní rybích spoločenstiev v úseku od Zvolena po obec Kalnica (2006 – 2009), odhadovanú ichtyofaunu predmetného úseku Hrona tvorí 32 druhov rýb, patriacich do 8 čeľadí.

Čeľaď kaprovité – Cyprinidae

Amur biely - Ctenopharyngodon idella Valenciennes, 1844

Kapor pontokaspický - Cyprinus carpio (Linnaeus, 1758)

Lieň sliznatý - Tinca tinca (Linnaeus, 1758)

Pleskáč vysoký - Abramis brama (Pallas, 1811)

Jalec hlavatý - Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758)

Jalec maloústy - Leuciscus leuciscus (Linnaeus, 1758)

Jalec tmavý - Leuciscus idus (Linnaeus, 1758)

Podustva severná - Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758)

Mrena severná Barbus barbus (Linnaeus, 1758)

Mrena Petianova - Barbus peloponnesius (Valenciennes, 1842)

Nosáľ sťahovavý - Vimba vimba (Linnaeus, 1758)

Karas striebristý - Carassius gibelio (Bloch, 1782)

Plotica červenooká - Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758)

Ploska pásavá - Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1782)

Červenica ostrobruchá - Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758)

Pleskáč zelenkavý - Abramis bjoerkna (Linnaeus, 1758)

Belička európska - Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758)

Hrúz fúzatý - Gobio uranoscopus (Agassiz, 1828)

Hrúz bieloplutvý - Gobio albipinnatus (Lukaš, 1933)

Hrúz škvrnitý - Gobio gobio (Linnaeus, 1758)

Lopatka dúhová - Rhodeus amarus (Bloch, 1782)

Boleň dravý - Aspius aspius (Linnaeus, 1758)

Čeľaď šťukovité – Esocidae

Šťuka severná - Esox lucius (Linnaeus, 1758)

Čeľaď sumcovité – Siluridae

Sumec veľký - Silurus glanis (Linnaeus, 1758)

Čeľaď lososovité – Salmonidae

Pstruh potočný - Salmo trutta m. fario (Linnaeus, 1758)

Pstruh dúhový - Oncorhynchus mykiss (Walbum, 1792)

Hlavátka podunajská – Hucho hucho (Linnaeus, 1758)

Čeľaď úhorovité – Anguillidae

Úhor európsky - Anguilla anguilla (Linnaeus, 1758)

Čeľaď treskovité – Gadidae

Mieň sladkovodný Lota lota (Linnaeus, 1758)

Čeľaď slížovité – Balitoridae

Slíž severný - Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758)

Čeľaď ostriežovité – Percidae

Zubáč veľkoústy - Stidostedion lucioperca (Linnaeus, 1758)

Ostriež zelenkavý - Perca fluviatilis (Linnaeus, 1758)

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v strednom úseku Hrona bolo zaznamenaných celkovo 7 druhov rýb európskeho významu, čo predurčuje zaradenie navrhovaného úseku rieky Hron medzi územia európskeho významu, pretože ide o ichtyologicky mimoriadne vzácny biotop.

Rybovod umiestnený na vodnej stavbe treba považovať iba za čiastočne kompenzačné opatrenie, ktorého efektivita sa znižuje v dôsledku výskytu veľkého množstva druhov rýb, kumulatívneho vplyvu ďalších bariér (VD Kozmálovce a iné). Keďže kvalita populácii druhov rýb európskeho významu je na predmetnej lokalite nevyhovujúca až zlá, ďalšia strata  biotopu by mala za následok ohrozenie druhov.

Nesúhlas spoločnosti Lʹ Energia verte, a.s. s návrhom na vyhlásenie stredného úseku Hrona za územie európskeho významu je v tomto prípade irelevantné, pretože spoločnosť nie je a ani nemôže byť vlastníkom vodného toku, ale len priľahlých pobrežných pozemkov.   

Zámer VD Bzenica je od začiatku sprevádzaný absenciou EIA, čo iba potvrdzuje riziká prípadného povolenia výnimky zo zákona a udelenie súhlasu. Domnievame sa, že keby sa vypracovalo komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti vrátane posúdenia početnosti jednotlivých druhov rýb európskeho významu, obojživelníkov a vtákov, vplyvu MVE na stav ich populácii, negatívne vplyvy by výrazne prevýšili prínos vodnej stavby. K prekvapivému zisteniu by sa dospelo pri porovnaní hodnoty biotopu a druhov s prínosom vodnej stavby.

      

Žiadame preto ministra životného prostredia, aby zamietol rozklad od spoločnosti Lʹ Energia verte, a.s. a potvrdil rozhodnutie ministerstva vydané pod č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017 o nepovolení výnimky z druhovej ochrany a nevydaní súhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.   

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda


Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1697/2017-2.3 zo dňa 03.03.2017

A. nepovoľuje výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, čiže nepovoľuje žiadateľovi spoločnosti ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO: 36662780 úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov.

B. nevydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Jalná v rkm 138,00 na rieke Hron.

Dôvodom zamietnutia žiadosti o povolenie výnimky a vydania súhlasu je skutočnosť, že vplyvy činnosti by znamenali pre populácie druhov európskeho významu (najmä rýb) degradáciu na lokálnej úrovni, poškodenie na regionálnej úrovni (rieka Hron) a mohlo by dôjsť k zhoršeniu ich stavu na národnej úrovni. Tieto vplyvy by boli trvalé, išlo by o nezvratné zmeny v ekosystéme rieky.

 

Peter Beleš 


MESTO ŽIAR NAD HRONOM

Stavebný úrad

Š. Moysesa 46

965 19 Žiar nad Hronom      

      

Stanovisko k územnému konaniu ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“

 

Na základe listu č. 1933/2017 O:2978/2017 zo dňa 08.02.2017, ktorým ste nám oznámili začatie územného konania vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ a nariadili ste ústne pojednávanie podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, Vám zasielame toto stanovisko.

OZ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov nesúhlasí s umiestnením vodnej stavby MVE Žiar nad Hronom na vodnom toku Hron z nasledovných dôvodov.

 

  • V záujmovom území sa nachádzajú tieto biotopy európskeho a národného významu.

Br. 2 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (Phalaridion arundinacae Kopecký 1961) - biotop európskeho významu,

Lk1_6510 Nížinné a podhorské kosné lúky (Arrhenatherion elatioris Koch 1962) – biotop európskeho významu,

Lk10 Vegetácia vysokých ostríc (Magnocaricion elatae Koch1926)

(Caricenion gracillis Neuh. 1959) – biotop národného významu

Z ostatných prírodných biotopov sa tu vyskytujú: brehové porasty Hrona sú tvorené prevažne vŕbou a topoľom, vyznačujúce sa 3-etažovou štruktúrou a ich zdravotný stav je veľmi dobrý. Likvidácia brehového porastu na viacerých úsekoch vodného toku výrazne naruší funkciu hydricko-terestrického biokoridora slúžiaceho na migráciu živočíchov.

 

Rieka Hron je meandrujúci vodný tok, v riečnom kilometri 129,6 a 131,6 zregulovaný, ale doposiaľ neprehradený. Práve táto skutočnosť spoločne s pestrou druhovou skladbou rýb a výskytom viacerých ohrozených druhov viedla k tomu, že rieka Hron bola zaradená do zoznamu sladkovodných biotopov podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch. Najcennejšie a najdôležitejšie vodné živočíšne spoločenstvá predstavujú podľa ichtyologickej štúdie od autora RNDr. Vladimíra Mužíka z novembra 2014 práve ryby. Posudzovanie vplyvov na populácie rýb boli účelovo vyhodnotené v prvej fáze procesu EIA. Ichtyologickým prieskumom bolo zistených v predmetnom úseku rieky Hron 18 druhov rýb, patriacich do 6 – tich čeľadí. Ďalších 7 druhov pribudlo na základe analýzy rybárskych úlovkov, čo v konečnom sumáre predstavuje celkové druhové bohatstvo skúmaného úseku Hrona 25 druhov rýb, patriacich do 7-mich čeľadí. Podľa dĺžky migračných ťahov prevládajú sťahovavé druhy na kratšie vzdialenosti do 100 km (17 druhov) nad silnými migrantmi nad 100 km (3 druhy). Nemigrujúcich druhov je iba 5 druhov. Na sledovaných lokalitách sa pohybujú hodnoty početnosti od 1299 do 1899 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy od 68 do 336 CPUE-kg/ha/hod. Na porovnanie (Beleš, 2008) zistil na lokalite Žiar nad Hronom cca 500 m nad lávkou pre peších a cca 900 m pod cestným mostom smer Prievidza 13 druhov rýb a hodnoty početnosti 12150 CPUE-ks/ha/hod. a ichtyomasy 1547 CPUE-kg/ha/hod. Uvedené hodnoty sú relevantným dôkazom toho, že dochádza k zníženiu rybnatosti rieky Hron. Na tomto nepriaznivom vývoji sa výraznou mierou podieľa MVE Hronská Dúbrava a tento stav sa bude aj naďalej zhoršovať povolením ďalšej fragmentácie rieky Hron. RNDr. Mužík veľmi správne konštatuje, že rybie spoločenstvá v skúmanom úseku toku sú len čiastočne narušené a to aj vďaka relatívne nízkej segmentácii toku. Preto je zabezpečenie celoročnej migrácie všetkých druhov rýb hlavnou prioritou ekologických opatrení. Ďalej veľmi správne uvádza, že zachovanie prúdivých úsekov, na ktorých sa nachádzajú početné neresiská má zásadný význam pre udržanie populácii pôvodných druhov rýb v rieke Hron. Prirodzená reprodukcia je v poslednom období znížená najmä u kaprovitých reofilov a to z dôvodu oslabenia ich protiprúdových migrácii v období neresu, čoho primárnou príčinou je práve synergický efekt ostatných antropogénnych vplyvov. Zarybňovanie týmito druhmi pritom nemôže autoreprodukciu nahradiť najmä z hľadiska pôvodnosti genofondu, ale aj kvantity vysadených juvenilov. Zámer neuvádza, že najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb. Uvádza však, že sa vytvoria lepšie podmienky pre tzv. ,,rybníkarových“ rybárov, čím to nepriamo potvrdzuje. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Podľa Nadregionálneho územného systému ekologickej stability územia Slovenskej republiky je vodný tok Hrona hydricko-terestrickým biokoridorom nadregionálneho významu hlavne pre migrujúce druhy rýb a vtáctva, ktorý zabezpečuje tiež dlhodobú migráciu živočíchov a rastlín medzi karpatskou a panónskou biogeografickou oblasťou.

Regionálny územný systém ekologickej stability RÚSES okresu Žiar nad Hronom a Miestny ÚSES vymedzuje v záujmovom území regionálny hydricko-terestrický biokoridor vodného toku Lutilský potok.

 

Navrhovateľ Hydro Company s.r.o. predložil dňa 23.12.2014 Okresnému úradu Žiar nad Hronom, Odboru starostlivosti o životné prostredie podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EIA zákona“) zámer činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“. „Príslušný orgán pri vykonaní zisťovacieho konania postupoval podľa ustanovení § 29 zákona účinného do 31. decembra 2014 v súlade s ustanovením § 65d) ods. 4 zákona ktoré znie: (4) Zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014“. Príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom vykonal zisťovacie konanie podľa § 29 EIA zákona a rozhodol vo veci rozhodnutím č. j. OU-ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18.02.2015, že zámer navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa EIA zákona. Účastníci konania: Združenie Slatinka, Hereditas HH, Rieka – združenie na ochranu vodných tokov v zastúpení: JUDr. Tatiana Kubincová podali žalobu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/77/2015-124 zo dňa 30.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015 napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Hlavnými dôvodmi zrušenia rozhodnutia boli tieto skutočnosti.

  • Žalovaný Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s rozsiahlymi pripomienkami v stanoviskách napr. Obce Ladomerská Vieska, Klubu slovenských turistov, občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky, občianskeho združenia Rieka – združenia na ochranu vodných tokov a iných. Žalovaný k námietke účastníkov konania uviedol, že sa s pripomienkami vysporiadal v širšom kontexte.
  • Ak správny orgán dospel k záveru o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať, mal osobitnú pozornosť venovať práve tým všetkým stanoviskám, ktoré nesúhlasili s uskutočnením predloženého zámeru a trvali na potrebe posudzovať navrhovanú činnosť podľa EIA zákona.
  • Súd v zhode so žalobcami vyslovil názor, že rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné. Ak žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v podstate rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať len podľa zákona č. 408/2011 Z. z, ktorým sa novelizoval zákon č. 24/2006 Z. z., čo by v praxi mohlo vyvolať dojem, že navrhovaná činnosť nie je vylúčená z posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
  • Za dôvodnú považoval súd tiež žalobnú námietku žalobcov, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a to z toho dôvodu, že pri svojom rozhodovaní žalovaný vychádzal aj z posudzovania, ktoré bolo vykonané v rokoch 1994 až 1996 podľa zákona č. 127/1991 Zb., teda z podkladov ktoré boli vytvorené pred viac ako 20 rokmi, čo je z hľadiska aktuálnosti a teda aj prijateľnosti takéhoto posúdenia neakceptovateľné. Takýto postup žalovaného má tiež za následok vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Súd sa stotožnil s tvrdením v žalobe, že postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia, je rozporný so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s Aarhurským dohovorom, pričom zároveň ním došlo k zásahu do základného práva žalobcov ustanoveného v článku 44 Ústavy SR, v dôsledku čoho z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Paradoxne, Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal pod číslom OU-ZH-OSZP-2016/002265 rozhodnutie zo dňa 03.02.2016, ktorým opakovane rozhodol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa EIA zákona bez odstránenia nedostatkov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Uvedený postup správneho orgánu považujeme za ignorovanie práva a preto žiadame stavebný úrad Mesto Žiar nad Hronom, aby územné konanie podmienil vykonaním posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa EIA zákona v záujme dotknutých obyvateľov mesta a v záujme ochrany životného prostredia.

 

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

       

  • V územnom pláne mesta Žiar nad Hronom je navrhnutá realizácia vodného diela MVE Žiar nad Hronom v r.km 130,137. Návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom je lokalizovaný v r.km 130,113 na rieke Hron, čo predstavuje 24 m posun. Nakoľko nebola riadne posúdená navrhovaná činnosť, nie je možné v územnom konaní posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov!

 

Na základe stanoviska Výskumného ústavu vodného hospodárstva Bratislava (RNDr. Jana Gajdová) zo dňa 04. júna 2015 k materiálu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7 rámcovej smernice o vode“ sa v závere uvádza. Na základe odborného posúdenia predloženého materiálu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“, v ktorom sú identifikované predpokladané zmeny fyzikálnych (hydromorfologických) charakteristík útvarov povrchovej vody SKR0004 Hron a SKR0069 Lutilský potok spôsobené realizáciou projektu – výstavbou MVE Žiar nad Hronom možno očakávať, že vplyv predpokladaných identifikovaných zmien v útvare povrchovej vody SKR0004 Hron, ktoré boli posúdené/vyhodnotené ako zmeny trvalé, bude významný do takej miery, že môže byť príčinou postupného zhoršovania jeho ekologického stavu, a to najmä v dôsledku kumulatívneho účinku všetkých hydromorfologických zmien z existujúcich a pripravovaných stavieb MVE na vodný útvar. Na základe uvedených predpokladov projektovú dokumentáciu „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ pre navrhovateľa Hydro Company s.r.o. je potrebné posúdiť podľa článku 4.7 RSV. Nakoľko opatrenie zamerané na odstraňovanie sedimentov zo zdrže môže ovplyvniť nielen príslušnú ichtyofaunu v zdrži, ale môže spôsobiť aj narušenie jej bentickej fauny, je nevyhnutné túto činnosť prerokovať aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva, ktorý je podľa § 4 ods. 4 a § 4a ods. 12 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách právnickou osobou poverenou monitorovaním a hodnotením stavu povrchových vôd. Výstavba prehĺbenia koryta rieky Hron pod haťou má byť realizovaná pod dohľadom odborne spôsobilej osoby podľa § 55 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, čo by malo byť zárukou nenarušenia morfológie útvaru povrchovej vody v 700 m úseku pod haťou pre ryby a bentickú faunu.

 

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                        predseda


Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1408/2017-2.3 zo dňa 10.02.2017

A. nepovoľuje výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, čiže nepovoľuje žiadateľovi spoločnosti L´ Energie verte, a.s., Borská 6, 841 01 Bratislava, IČO: 35 802 707 úmyselne odchytávať a rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov.

B. nevydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Vodného diela Bzenica v r.km 113,560 na rieke Hron.

Veríme, že po toto rozhodnutie bude už posledné a žiadateľ konečne pochopí, že táto vodná stavba nemá miesto na tomto krásnom úseku rieky Hron.

 

Peter Beleš 

   


Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľ. Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Vyjadrenie k rozkladu č. 2419/2016-2.3 zo dňa 04.01.2017 MVE Šášovské Podhradie s.r.o.

 

Na základe listu č. 2419/2016-2.3 zo dňa 09.01.2017, ktorým ste nás upovedomili o podanom rozklade proti rozhodnutiu MŽP SR č. 2419/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016, Vám zasielame toto vyjadrenie.

 

Odvolanie spoločnosti MVE Šášovské Podhradie s.r.o. zo dňa 04.01.2017 považujeme za účelové a zmätočné!

 

V našom vyjadrení č. 28/2015 zo dňa 03.12.2015 sme uviedli, že nesúhlasíme s povolením výnimky z druhovej ochrany a udelením súhlasu na zmenu stavu mokrade. Dôvodom sú najmä tieto skutočností.

- Významnosť dotknutého úseku rieky Hron, ktorý z dôvodu zachovalosti meandrujúceho koryta bez pozdĺžnej fragmentácie v strednom toku predstavuje hodnotný biotop a súčasne nadregionálny biokoridor Alúvium rieky Hron. V meandri na pravom brehu rieky Hron, kde je plánovaný stavebný zámer sa nachádza biotop európskeho významu Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a biotop národného významu Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky. Na ľavom brehu dotknutého úseku rieky Hron sa vyskytuje prioritný biotop európskeho významu Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy (9180*). Predmetný úsek Hrona zabezpečuje spojitosť území začlenených do sústavy NATURA 2000 a ryby majú v ňom zatiaľ dobré podmienky.

- V danom úseku rieky Hron sa vyskytuje vzácna ichtyofauna, ktorá sa vyznačuje vysokou druhovou diverzitou. Z pomedzi chránených druhov sú to tieto druhy rýb: ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus Bloch, 1783) a lopatka dúhová (Rhodeus amarus Pallas, 1776). Z pomedzi druhov európskeho významu boli v rieke Hron identifikované tieto druhy: mrena severná (Barbus barbus Linnaeus, 1758), mrena škvrnitá (Barbus petenyi Risso, 1826), hlavátka podunajská (Hucho hucho Linnaeus, 1758), boleň dravý (Aspius aspius Linnaeus, 1758), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus Linnaeus, 1758) a hrúz Kesslerov (Gobio kessleri Dybowski, 1862). Podľa údajov pochádzajúcich z komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS), ktorý spravuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je stav ochrany hrúza Kesslerovho na Alpskom i Panónskom bioregióne zlý! Rovnako kvalita populácie druhu na bioregióne je zlá! Za najvýznamnejší negatívny vplyv na obidvoch bioregiónoch bol stanovený ,,Iné človekom vyvolané zmeny v hydrologických podmienkach“.

- Podľa  migračných nárokov prevládajú v záujmovom úseku rieky Hron druhy rýb migrujúce na stredné vzdialenosti do 100 km nad druhmi migrujúcimi na vzdialenosť nad 100 km. Z toho vyplýva, že zachovanie ich populácii závisí od podmienok umožňujúcich bezproblémovú migráciu na neresiská. Podľa údajov z ichtyologických prieskumov stredného toku rieky Hron (Beleš et al. 2007), (Beleš 2008), (Mužík 2011), (Mužík 2015) a evidencie úlovkov Slovenského rybárskeho zväzu je preukázané, že neustále dochádza k poklesu početnosti väčšiny druhov hronskej ichtyocenózy. Ryby, ktoré nepatria medzi hospodárske druhy a nie sú užívateľom rybárskeho revíru vysádzané v rámci zarybňovacieho plánu sú najviac ohrozené, pretože stav ich populácii závisí výlučne od prírodných podmienok daného biotopu. Navrhovaný rybovod priamo súvisí so zabezpečením druhovej ochrany rýb a ostatných vodných živočíchov a preto považujeme za správne, ak sa správny orgán zaoberá aj týmto stavebným objektom v rámci tohto správneho konania. Rybovod nenahradí súčasnú kontinuitu toku a jeho funkčnosť je otázna. V prípade vybudovania ďalších MVE v strednom toku Hrona napr. MVE Žiar nad Hronom a MVE Jalná by boli rybovody na všetkých MVE prakticky nefunkčné. Toto tvrdenie opierame o výskum realizovaný na hornom toku rieky Váh nad VN Liptovská Mara, kde sa nachádza v krátkych vzdialenostiach cca 5 km sústava troch MVE.  

- Kompenzačné opatrenia uvádzané žiadateľom v liste zo dňa 29.01.2016 (vytvorenie nových mokraďných biotopov, terénnymi úpravami na obidvoch stranách toku rieky Hron v oblasti vzdutia hladiny plánovanej MVE, minimalizácia výrubov brehových porastov, bioekologický dozor výstavby a prevádzky rybovodu, monitoring priechodnosti rybovodu pre ichtyofaunu) nie je možné považovať za kompenzačné opatrenia. Podľa nášho názoru ide o podmienky a nie opatrenia. Navyše nahradenie prúdivého úseku rieky vytvorením jazierka alebo zamokrených lúk nie je adekvátnym kompenzačným opatrením, pretože jeho realizáciou sa  nedosiahne náhrada straty v podobe zániku populácie hrúza Kesslerovho alebo hlavátky podunajskej a ani jej zmiernenie!

- Výskyt chránených druhov živočíchov užovky fŕkanej (Natrix tessellata) a skokana hnedého (Rana temporaria) viazaných na vodný biotop, výskyt vzácnych druhov avifauny napr. rybárika riečneho (Alcedo atthis), vodnára potočného (Cinclus cinclus) a vydry riečnej (Lutra lutra), ktorá je druhom európskeho významu.    

 

Pokiaľ sa v odvolaní žiadateľ odvoláva na ustanovenie § 37 ods. 1 stavebného zákona, treba povedať, že stavebný úrad nedostatočne posúdil návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie! V územnom konaní nebolo vykonané posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti podľa EIA zákona. Rozsudok NS SR č. 2Sžo/43/2015 zo dňa 18. novembra 2015 treba považovať vo vzťahu k predmetu tohto správneho konania za irelevantný, pretože počas dlhotrvajúceho súdneho konania stratilo platnosť rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Šášovské Podhradie!

Na základe novších rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa povoľovania malých vodných elektrárni (MVE Bzenica, MVE Jalná) a potreby vykonania komplexného posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je potrebné  zohľadňovať novšiu judikatúru.

 

Na základe uvedeného žiadame, aby minister potvrdil rozhodnutie MŽP SR č. 2419/2016-2.3 zo dňa 16.12.2016 a rozklad MVE Šášovské Podhradie s.r.o. zamietol.

 

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda