Okresný úrad Banská Bystrica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Nám. Ľ. Štúra 1

974 05 Banská Bystrica

                                  

Vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie

 

Listom č. OU-BB-OSZP1-2016/009391-Ku zo dňa 15.03.2016 ste nám oznámili podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, že nás oboznamujete s podkladmi na vydanie rozhodnutia vo veci povolenia výnimky z druhovej ochrany.

 Po preštudovaní predložených podkladov žiadosti spoločnosti Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska a stanoviskom Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, Vám dávame toto vyjadrenie.

V žiadosti spoločnosti Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska je uvedené, že v rámci stavby ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ v katastrálnom území Ladomerská Vieska dôjde podľa projektovej dokumentácie k týmto zmenám mokradí:

- vodný tok Hrona a Lutily následkom bagrovania dna a dočasného zasypania časti koryta počas výstavby hate, trvalé zvýšenie – vzdutie hladiny Hrona nad haťou v dĺžke 2,8 km a hladiny potoka Lutila v dĺžke 150 m, zníženie hladiny Hrona v prehĺbení v dĺžke 0,5 km,

- Br2_3220 Horské vodné toky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov (v zdrži trvalé zatopenie prerušovaných aj súvislých lemov vysokobylinného spoločenstva chrastnice trsteníkovitej, ale s vysadením náhradných lemov na úrovni zdvihnutej hladiny, pod zdržou v prehĺbení Hrona odvodnenie vysokobylinného spoločenstva chrastnice trsteníkovitej, ale s vysadením náhradných lemov na úrovni trvalo poklesnutej hladiny,

- v ľavobrežných terénnych prehĺbeninách, zvyškoch bývalých riečnych ramien, porastených drevinami (trvalé zlepšenie vlahového režimu – podmočenia vysychajúcich mokradí).

V súvislosti s navrhovaným zámerom uvádzame pre rozhodovaciu činnosť orgánu ochrany prírody a krajiny tieto podstatné skutočností.

- Rozhodnutím č.s. OU-ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18.02.2015 Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

- Účastníci konania: Združenia Slatinka, Hereditas HH a Rieka – združenie na ochranu vodných tokov podali žalobu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/77/2015-124 zo dňa 30.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015 napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zjednodušene povedané vadou v tomto konaní bolo, že zámer nebol posúdený podľa EIA zákona, čo spôsobilo, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné!

- Okresný úrad Žiar nad Hronom, Odbor starostlivosti o životné prostredie vydal pod č.s.: OU-ZH-OSZP-2016/002265 zo dňa 03.02.2016 opäť rozhodnutie, že navrhovaná činnosť ,,Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie považujeme za ignoráciu zákona o EIA Smernice EIA a napokon aj súdneho rozhodnutia, čo budeme riešiť prostredníctvom Komisie Európskeho spoločenstvá a príslušného ministerstva.         

            V stanovisku ŠOP SR, S-CHKO Štiavnické vrchy č. 172/PM/2016 zo 04.03.2016 sa   správne uvádza, že predmetný profil sa nachádza v Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ale tento dokument nezohľadňuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie tzv. ,,smernica SEA“, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v znení zmien tzv. ,,rámcová smernica o vode“, smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení zmien tzv. ,,smernica o biotopoch“ a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie tzv. ,,smernica o EIA“.     

Samotná skutočnosť, že stredný úsek rieky Hron medzi Lovčicou a Hronským Beňadikom na základe záverov z Biogeografického seminára s Európskou komisiou požadujúcou doplnenie území Európskeho významu pre niektoré typy biotopov a druhov európskeho významu, ŠOP SR navrhla práve tento úsek, ktorý svojou biologickou rozmanitosťou spĺňa požadované kritéria je v tomto správnom konaní rozhodujúca.

Napriek tomu, že územie sa nachádza v prvom stupni ochrany prírody a zámer MVE Žiar nad Hronom nezasahuje do CHKO Štiavnické vrchy a ani do sústavy chránených území európskeho významu – NATURA 2000 ide o situáciu, keď navrhovaná činnosť podľa nášho názoru bude mať rozhodujúci vplyv na územia európskeho významu, pretože rieka Hron ako nadregionálny biokoridor spája tieto hodnotné biocentrá. Okrem toho navrhovaná činnosť priamo negatívne ovplyvní deväť typov chránených prírodných biotopov: biotopy európskeho významu Br2 Horské vody a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (3220), Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a biotop národného významu: Lk10 Vegetácia vysokých ostríc. Z ďalších biotopov vyskytujúcich sa v dotknutom území sú to Kr7 Trnkové a lieskové kroviny, Br7 Bylinné lemové spoločenstvá nížinných riek (6430), biotop európskeho významu. V danej oblasti sa vyskytujú aj ruderálne biotopy, ktoré sú charakterizované aj antropogénnou činnosťou: X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídiel, X7 Intenzívne obhospodarované polia, X8 Porasty inváznych neofytov, X10 Porasty ruderalizovaných bahnitých brehov.

Za najvýznamnejší aspekt ochrany prírody v tomto území považujeme zachovanie podmienok a súčasne priaznivého stavu druhov európskeho významu.

Beleš a Mužik (2008) zaznamenali na lokalite Žiar nad Hronom 13 druhov rýb, patriacich do 2 čeľadí. Zaznamenaný bol jeden druh európskeho významu mrena škvrnitá (Barbus petenyi). V správe z ichtyologického prieskumu sa uvádza, že zhoršujúci sa stav ichtyocenózy danej časti toku z hľadiska početnosti a ichtyomasy pôvodných druhov rýb zhodne dokumentujú aj štatistiky úlovkov rekreačných rybárov. Na príslušnom rybárskom revíri Hron č. 6 možno v poslednom období pozorovať výrazný pokles úlovkov predovšetkým jalca hlavatého a nosáľa sťahovavého (viac než trojnásobný oproti roku 2003). Mierny pokles už aj tak nízkych úlovkov je zaznamenaný u mreny severnej a podustvy severnej. Z uvedených zistení možno vyvodiť záver, že v úseku Hrona nachádzajúcom sa v meste Žiar nad Hronom síce prebieha prirodzená reprodukcia u pôvodných reofilných druhov napriek skutočností, že ich hustota klesá. To môže byť spôsobené viacerými biotickými a abiotickými faktormi. Prirodzená reprodukcia je narušená najmä u populácie nosáľa sťahovavého, jalca hlavatého, podustvy severnej, mreny severnej, mreny škvrnitej a pstruha potočného, ako druhov s výraznou protiprúdovou migráciou v období neresu, čoho primárnou príčinou je práve synergický efekt ostatných antropogénnych vplyvov. Príčiny súčasného stavu ichtyocenózy na skúmanom úseku Hrona môžu byť viaceré, resp. sa jedná o ich kombináciu. Popri pravidelných antropogénnych zásahoch všeobecne menšieho a lokálneho charakteru, ako sú ťažba štrkov alebo vypúšťanie odpadových vôd, však možno kľúčovú úlohu pripísať predovšetkým izolácii sledovaného úseku Hrona od Dunaja prostredníctvom nepriechodných priečnych migračných bariér a v poslednom období tiež zvýšenému výskytu zimujúcich kŕdľov rybožravého kormorána veľkého.

Aktuálnejší ichtyologický prieskum Mužíka (2013) vykonaný vyššie od lokality monitorovanej v roku 2008 poukazuje na vysokú biodiverzitu ichtyofauny rieky Hron. V sledovanom úseku Hrona predpokladaného ovplyvnenia žije 25 druhov rýb, patriacich do 7 čeľadí. Rybie spoločenstvá v skúmanom úseku toku sú len čiastočne narušené najmä zásluhou nízkej segmentácie rieky.       

Na základe pravidelného skúmania a monitorovania ichtyocenóz slovenských riek, znaleckého skúmania vplyvov týchto stavieb na populácie rýb, vieme dostatočne odborne zhodnotiť ako sa vyvíja Slovenský ichtyologický index, ktorý sa používa na stanovenie ekologického stavu vôd a tiež mieru eliminácie navrhovaných kompenzačných opatrení vo vzťahu k potenciálnym škodám. Navrhovaný rybovod, ktorý je súčasťou MVE Žiar nad Hronom nielenže svojimi parametrami nespĺňa metodické usmernenie MŽP SR, ale nespĺňa predovšetkým ichtyologické požiadavky a technické parametre, ktoré by garantovali aspoň minimálnu funkcionalitu rybovodu pre početnejšie a zdatnejšie druhy rýb. Pritom netreba zabúdať na to, že s narastajúcou druhovou diverzitou a početnosťou populácii migrujúcich rýb sa výrazne znižuje funkčnosť rybovodov. Kumulatívny vplyv viacerých migračných bariér (plánované viaceré MVE ako napr. Jalná, Bzenica, Žiar nad Hronom, Žarnovica a iné) dokonca spôsobí totálnu nefunkčnosť rybovodov.

V súčasnosti migrácia rýb končí pri hati MVE Hronská Dúbrava. Táto vodná stavba už spôsobila pokles úlovkov pôvodných reofilných druhov rýb a každá ďalšia fragmentácia toku bude mať katastrofálny dopad na spoločenstvá pôvodných druhov rýb. To zároveň dokazuje, že početnosť rýb sa znižuje a tento vývoj nepriaznivo ovplyvni stabilitu ich populácií. Povolenie výnimky z druhovej ochrany by tento stav výrazne zhoršil a spôsobí zánik populácii viacerých pôvodných a vzácnych druhov rýb bez možnosti regenerácie ich populácií. Povolením tejto stavby dôjde k likvidácii hodnotného biotopu s dôležitou funkciou biokoridora. Akvatické a amfibické druhy organizmov budú v prípade povolenia vodnej stavby poškodené v najväčšej miere, ale škodlivý vplyv tejto stavby sa prejaví aj na populáciách terestrických druhov viazaných topicky a troficky na vodný ekosystém. Zánik populácií druhov európskeho významu vyskytujúcich sa v strednom úseku Hrona boleňa dravého (Aspius aspius), mreny škvrnitej (Barbus petenyi), hlavátky podunajskej (Hucho hucho) a hrúza bieloplutvého (Gobio albipinatus) bude mať trvalý charakter. Pôvodné reofilné druhy budú postupne nahradené druhmi menej náročnými na životné podmienky, častokrát s inváznym správaním. Z dlhoročnej praxe ichtyológa a znalca v odbore Vodné hospodárstvo, odvetvie Rybárstvo a rybnikárstvo viem posúdiť negatívne vplyvy navrhovanej vodnej stavby na dotknutý vodný ekosystém v tomto prípade rieky Hron a v ňom žijúce vodné živočíchy.

Okrem stanoviska odbornej organizácie ochrany prírody je potrebné pri rozhodovaní využiť aj ďalšie dostupné údaje o stave biotopov a stave populácii druhov európskeho a národného významu ako napr. aktuálny Slovenský ichtyologický index, ekologický stav vody, odborné posudky zamerané na kumulatívne vyhodnotenie vplyvu výstavby a prevádzky MVE zahrnutých v koncepcii HEP na územia NATURA 2000 v povodí rieky Hron. Úlohou odborného posudku zameraného na objektívne posúdenie ochrany prírody a krajiny by malo byť: kvantifikovanie biomasy 14 druhov rýb, ktoré sú predmetom ochrany dotknutých území európskeho významu v povodí rieky Hron, kvantifikácia straty biomasy týchto rýb v povodí rieky Hron vplyvom výstavby MVE, kvantifikácia vhodného biotopu pre tieto ryby, kvantifikácia straty vhodného biotopu pre tieto ryby v povodí Hrona a stanovenie rizika poklesu populácii 14 druhov rýb (hlaváč bieloplutvý, hrúz bieloplutvý, hrúz Kesslerov, hlavátka podunajská, mihuľa ukrajinská, pĺž severný, hrebenačka vysoká, hrebenačka pásavá, šabľa krivočiara, lopatka dúhová, plotica lesklá pĺž vrchovský, kolok vretenovitý a kolok veľký) vplyvom výstavby MVE v povodí rieky Hron a v slovenskom úseku rieky Dunaj.

V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že v tomto konaní hrozí precedens a vznik hospodárskych a ekologických škôd značného rozsahu a preto Vás žiadame nepovoliť výnimku z druhovej ochrany podľa § 40 v spojení s § 35 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 písm. b), c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.       

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


Dňa 24. marca 2016 sa uskutočnilo na Krajskom súde v Banskej Bystrici pojednávanie o preskúmanie rozhodnutia č. OU-ZH-OSZP-2014/008765-N zo dňa 17.12.2014 žalovaného Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie proti ktorému žalobcovia:

Združenie Slatinka

Rieka - združenie na ochranu vodných tokov

Klub Slovenských turistov

Jaroslav Gazdík

Ján Slašťan

Ján Hrenovčík

Dušan Vaňo

Božena Vaňová

Jozef Košta

podali žalobu.

Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie.

 

Peter Beleš

 

 

 

 


Mestský úrad Čadca

Oddelenie dopravy, územného

plánovania a stavebného poriadku 

Námestie Slobody 30

022 01 Čadca

 

 ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“ - pripomienky

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe uverejnenia návrhu ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“ dáva v zmysle § 22 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) tieto pripomienky.

Z dôvodu, že mesto Čadca plánuje v poradí piatou zmenou a doplnkom zapracovať do ÚPN nové plochy pre výstavbu rodinných domov, zmeniť riešenie priestoru autobusovej stanice, regulovať a koordinovať investičné zámery a činnosti a vykonať úpravy v záväznej časti územného plánu mesta Čadca, žiadame z hľadiska hospodárnosti tieto ciele rozšíriť o oblasť energetiky a dopravy.

V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že podľa § 8 ods. 3 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).

Podľa § 13 ods. 3 V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy:

  1. b) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Sme presvedčení, že okrem uvedených cieľov je potrebné zohľadniť záujmy aj ostatných obyvateľov mesta, ich požiadavky na zabezpečenie zdravia, ochrany majetku, ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd a poľnohospodárskej pôdy. Tým, že sa v období od roku 2014 aktualizovali významné strategické dokumenty ako sú Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Čadca schválený rozhodnutím č. OÚ-CA-OSZP-2014/009931 zo dňa 19.12.2014 vydaným Okresným úradom Čadca, Odborom starostlivosti o životné prostredie, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2014 – 2020, je potrebné po dôkladnom posúdení aktualizovať aj zásady a regulatívy v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.

Navrhované rozšírenie plôch bývania v rodinných domoch v lokalitách Podzávoz 1 (doplnenie regulatívov), Podzávoz 2 (rozvoj IBV), Podzávoz 3 (rozvoj IBV), Čadečka 2 (rozvoj IBV), Čadečka 3 (zmena plochy parkoviska pre lyžiarske vleky), Milošová 1 (rozvoj IBV), Milošová 2 (rozvoj IBV), Milošová 3 (rozvoj IBV), Milošová 4 (rozvoj OV), Autobusová stanica (zmena riešenia priestoru pred železničnou stanicou), Kýčerka (rozvoj IBV), U Kyzka (rozvoj IBV), Rieka (rozvoj IBV), Horelica 1 (rozvoj IBV), Koncepcia rozvoja mesta Čadca v oblasti tepelnej energetiky (doplnenie regulatívov) a Spoločenský dom (vyčlenenie existujúcej plochy OV z plochy výroby). K tomuto riešeniu máme pripomienky, aby boli plochy na rozvoj bývania posúdené vo vzťahu k ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a z hľadiska ochrany prírody a krajiny.

Z hľadiska vodného hospodárstva, odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd vzniká v návrhu IBV rozpor, pretože nie je možné povoľovať výstavbu rodinných domov v lokalitách, kde nie je verejná kanalizácia. Navrhované riešenie zneškodňovania odpadových vôd prostredníctvom žumpy v podmienkach Čadce považujeme  za neprípustné. 

V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva je treba rešpektovať:

- Biocentrá nadregionálneho významu.

- Zachovať prirodzený charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory (Kysuca, Čierňanka), chrániť existujúcu vegetáciu a chýbajúcu doplniť autochtónnymi druhmi.

- Zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine a to len prírodnými prvkami a vylúčiť všetky aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj.

V súčasnosti prebieha proces vypracovania nového územného plánu obce Svrčinovec v rámci ktorého sa rieši budúci rozvoj obce. Pri obstarávaní ÚPN sa zistilo, že výhľadový zámer nevhodne plánovaného trasovania elektrovodu č. 404 Varín - Nošovice a jeho rozšírenie na 2 x 400 kV cez územie obce Svrčinovec by zásadne obmedzil rozvoj obce Svrčinovec, zdravie obyvateľov, majetok, ochranu prírody a historickú pamiatku Šance - Valy. Okrem negatívneho ovplyvnenia obyvateľov Svrčinovca by boli touto stavbou ovplyvnení aj mnohí obyvatelia mesta Čadca v obdobnom rozsahu. Tento výhľadový zámer spôsobuje kolíziu, pretože v územnoplánovacej dokumentácii mesta Čadca dochádza ku križovaniu plánovaného elektrovodu s verejnoprospešnou stavbou regionálnej ,,Skládky odpadov Čadca – Podzávoz“. Podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zakázané pod elektrovodom zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky.

Ďalším významným dôvodom na rozšírenie aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie a teda aj potreby posudzovania strategického dokumentu je plánovaná výstavba diaľnice ,,D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec“. Realizácia tejto stavby prinesie množstvo problémov a požiadaviek, ktoré budú výrazne ovplyvňovať kvalitu bývania v meste. Ide napríklad o požiadavku na preloženie koryta Čierňanky do náhradnej lokality, ktorá bola zasypaná odpadom a kontaminovanou zeminou, čo považujeme za nedoriešenú environmentálnu záťaž. Potreba vytipovania vhodných lokalít na uloženie zeminy počas výstavby diaľnice, aby sa predišlo obmedzovaniu obyvateľov mesta zvýšenou prašnosťou, hlukom a poškodzovaním miestnych komunikácii je mimoriadne aktuálna.

V oblasti protipovodňovej ochrany upozorňujeme na rozpor zámerov úpravy a regulácie vodných tokov Rieka a Čadečka s RÚSES, Rámcovou smernicou o vode 2000/60/ES a Smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         Predseda


Okresný úrad Čadca

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Palárikova 91

022 01 Čadca

 

Stanovisko k oznámeniu o strategickom dokumente ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe oznámenia o strategickom dokumente ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“ uverejnenom na www.enviroportal.sk zasiela toto stanovisko.

Vzhľadom na to, že mesto Čadca sa rozhodlo meniť a doplniť priestorové usporiadanie katastrálneho územia mesta Čadca a jeho funkčné využitie s prihliadaním na záujmy časti obyvateľov v rámci individuálnej bytovej výstavby je potrebné zohľadniť v plnej miere aj záujmy ostatných obyvateľov mesta, ich zdravia, ochrany majetku, ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd a poľnohospodárskej pôdy. Táto zmena zároveň nadväzuje na významné strategické dokumenty, ktoré boli schválené v nedávnej minulosti a ktoré je potrebné zohľadniť v aktualizovanej územnoplánovacej dokumentácii. Ide o dokumenty ako sú: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Čadca schválený rozhodnutím č. OÚ-CA-OSZP-2014/009931 zo dňa 19.12.2014 vydaným Okresným úradom Čadca, Odborom starostlivosti o životné prostredie, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2014 – 2020. Okrem toho žiadame obstarávateľa v konaní podľa stavebného zákona ,,Zmeny a Doplnku č. 5 Územného plánu mesta Čadca“, aby aktualizáciu strategického dokumentu rozšíril v oblasti energetiky. Dôvodom je súbeh s vypracovaním nového územného plánu obce Svrčinovec, kde sa rieši budúci rozvoj obce aj vo vzťahu k výhľadovému zámeru nevhodne plánovaného trasovania elektrovodu č. 404 Varín - Nošovice a jeho rozšírenie na 2 x 400 kV cez územie obce Svrčinovec, ktorý by zásadne obmedzil rozvoj obce Svrčinovec a zdravie obyvateľov. Územný plán obce Svrčinovec sa posudzuje podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z toho vyplýva, že práve v tomto období je vhodný čas na riešenie výhľadového zámeru spôsobujúceho kolíziu a rozpor nielen v území mesta Čadca, ale aj v obci Svrčinovec. Nakoľko zámer nebol v minulosti dohodnutý s obcou Svrčinovec a prerokovaný so zainteresovanou verejnosťou vytvára sa ideálny priestor a čas na nápravu chýb z minulosti.

Obyvatelia mesta Čadca, obyvatelia obce Svrčinovec, právnické osoby a obec Svrčinovec nesúhlasia s nevhodne naplánovanou prekládkou trasy elektrovodu č. 404 Varín - Nošovice a jeho rozšírenie na 2 x 400 kV cez zastavané územie mesta Čadca a cez územie obce Svrčinovec, ktorá sa do Územného plánu mesta Čadca dostala v roku 2007 po predchádzajúcej iniciatíve mesta Čadca.

V tejto súvislosti Vás upozorňujeme ako dotknutý správny orgán na úseku ochrany a starostlivosti o životné prostredie na existujúcu zákonnú vadu v platnej územnoplánovacej dokumentácii mesta Čadca, ale aj riziká a problémy, ktoré môžu vzniknúť obyvateľom dotknutých osád v meste Čadca a v obci Svrčinovec pokiaľ nedôjde k ich riešeniu a odstráneniu.

Z hlavných cieľov aktualizovanej územnoplánovacej dokumentácie vyplýva, že nie je zameraná len na rozvoj individuálnej bytovej výstavby a riešenie autobusového nástupišťa, čím bude riešené využitie len tzv. malých území na miestnej úrovni, ale na množstvo iných významných cieľov ako sú regulácia a koordinácia investičnej činnosti a nekonkretizovaných záujmov, riešenie optimalizácie spôsobu využitia a usporiadania riešeného územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a únosnosti územia, ktoré odporujú charakteru aktualizácie.

Navrhované rozšírenie plôch bývania v rodinných domoch v lokalitách Podzávoz 2, Podzávoz 3, Čadečka 2, Čadečka 3, Kyčerka, Milošová 1, Milošová 2, Milošová 3, u Kyzka, Rieka a Horelica s celkovým záberom poľnohospodárskej pôdy 4,25 ha. Táto výmera predstavuje veľký záber pôdy, pričom v takom prípade treba rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond. Realizácia rozširovania zastavaného územia obcí na úkor poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy sa môže vykonávať len v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie. Ďalej navrhovaná úprava záväzných regulatívov v rámci priemyselnej zóny Čadca – sever v lokalite Podzávoz nie je vôbec špecifikovaná.

V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva je treba rešpektovať:

  • Biocentrá nadregionálneho významu.
  • Zachovať prirodzený charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory (Kysuca, Čierňanka), chrániť existujúcu vegetáciu a chýbajúcu doplniť autochtónnymi druhmi.
  • Zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine a to len prírodnými prvkami a vylúčiť všetky aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj.

 

Ďalším významným dôvodom na rozšírenie aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie a teda aj potreby posudzovania strategického dokumentu je plánovaná výstavba diaľnice ,,D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec“. Realizácia uvedenej stavby prinesie množstvo problémov v meste a požiadaviek, ktoré bude treba riešiť a ktoré budú výrazne zhoršovať životné prostredie obyvateľom v meste. Medzi takéto požiadavky možno zaradiť napr. prekládku koryta Čierňanky, vyčlenenie vhodných pozemkov na uloženie zeminy, vytvorenie obslužných ciest na stavenisko, vymedzenie zón so zákazom prejazdu nákladných aut stavby, dobudovanie infraštruktúry v priemyselnom parku a iné. V oblasti protipovodňovej ochrany upozorňujeme na rozpor plánovaných zámerov úpravy a regulácie vodných tokov Rieka a Čadečka s RÚSES, Rámcovou smernicou o vode 2000/60/ES a Smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

Po preštudovaní Územného plánu mesta Čadca, návrhu Zmeny a doplnku č. 5 a v ňom zakomponovaných cieľov a požiadaviek sme nadobudli presvedčenie, že vytvára predpoklad na výrazne zhoršenie stavu životného prostredia v meste.

           Tvrdenie, že pri spracovaní Zmeny a Doplnku č. 5 ÚPN Mesta Čadca bol rešpektovaný Regionálny ÚSES považujeme za účelové a namietame ho, pretože územný plán s energetickým zámerom negatívne ovplyvňuje ekologickú stabilitu územia.

Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

V nadväznosti na uvedené, Vás žiadame vykonať komplexné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

           S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                        Predseda

 

Prílohy:

Stanovy OZ Rieka

Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla (IČO)


Okresný úrad Banská Bystrica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Námestie Ľ. Štúra 1

974 05 Banská Bystrica

                                  

Oznámenie účasti v správnom konaní – č. OU-BB-OSZP1-2016/011810 - Ko

 

Oznamujeme Vám, že v zmysle § 82 ods. 3 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., potvrdzuje účasť v správnom konaní vo veci žiadosti o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokradí podľa § 6 ods. 4 zákona v rámci výstavby vodnej stavby Malá vodná elektráreň Dolná Lehota v katastrálnom území Dolná Lehota (číslo konania OU-BB-OSZP1-2016/011810-Ko).

OZ Rieka vzniklo v roku 2013, je registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a jeho cieľom je ochrana ľudského práva na zabezpečenie a zachovanie zdravého životného prostredia, ochrana slovenských riek a potokov pre zabezpečenie ich prirodzených funkcií a ekologického kontinuá spájajúceho krajinné a vodné biocentrá, ochrana prírody a životného prostredia, ochrana vodných ekosystémov, ochrana vôd a bioty.                 

 

           S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda

Prílohy:

Stanovy OZ Rieka + IČO