Dňa 24. marca 2016 sa uskutočnilo na Krajskom súde v Banskej Bystrici pojednávanie o preskúmanie rozhodnutia č. OU-ZH-OSZP-2014/008765-N zo dňa 17.12.2014 žalovaného Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie proti ktorému žalobcovia:

Združenie Slatinka

Rieka - združenie na ochranu vodných tokov

Klub Slovenských turistov

Jaroslav Gazdík

Ján Slašťan

Ján Hrenovčík

Dušan Vaňo

Božena Vaňová

Jozef Košta

podali žalobu.

Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie.

 

Peter Beleš

 

 

 

 


Mestský úrad Čadca

Oddelenie dopravy, územného

plánovania a stavebného poriadku 

Námestie Slobody 30

022 01 Čadca

 

 ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“ - pripomienky

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe uverejnenia návrhu ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“ dáva v zmysle § 22 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) tieto pripomienky.

Z dôvodu, že mesto Čadca plánuje v poradí piatou zmenou a doplnkom zapracovať do ÚPN nové plochy pre výstavbu rodinných domov, zmeniť riešenie priestoru autobusovej stanice, regulovať a koordinovať investičné zámery a činnosti a vykonať úpravy v záväznej časti územného plánu mesta Čadca, žiadame z hľadiska hospodárnosti tieto ciele rozšíriť o oblasť energetiky a dopravy.

V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že podľa § 8 ods. 3 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).

Podľa § 13 ods. 3 V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy:

  1. b) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Sme presvedčení, že okrem uvedených cieľov je potrebné zohľadniť záujmy aj ostatných obyvateľov mesta, ich požiadavky na zabezpečenie zdravia, ochrany majetku, ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd a poľnohospodárskej pôdy. Tým, že sa v období od roku 2014 aktualizovali významné strategické dokumenty ako sú Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Čadca schválený rozhodnutím č. OÚ-CA-OSZP-2014/009931 zo dňa 19.12.2014 vydaným Okresným úradom Čadca, Odborom starostlivosti o životné prostredie, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2014 – 2020, je potrebné po dôkladnom posúdení aktualizovať aj zásady a regulatívy v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.

Navrhované rozšírenie plôch bývania v rodinných domoch v lokalitách Podzávoz 1 (doplnenie regulatívov), Podzávoz 2 (rozvoj IBV), Podzávoz 3 (rozvoj IBV), Čadečka 2 (rozvoj IBV), Čadečka 3 (zmena plochy parkoviska pre lyžiarske vleky), Milošová 1 (rozvoj IBV), Milošová 2 (rozvoj IBV), Milošová 3 (rozvoj IBV), Milošová 4 (rozvoj OV), Autobusová stanica (zmena riešenia priestoru pred železničnou stanicou), Kýčerka (rozvoj IBV), U Kyzka (rozvoj IBV), Rieka (rozvoj IBV), Horelica 1 (rozvoj IBV), Koncepcia rozvoja mesta Čadca v oblasti tepelnej energetiky (doplnenie regulatívov) a Spoločenský dom (vyčlenenie existujúcej plochy OV z plochy výroby). K tomuto riešeniu máme pripomienky, aby boli plochy na rozvoj bývania posúdené vo vzťahu k ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a z hľadiska ochrany prírody a krajiny.

Z hľadiska vodného hospodárstva, odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd vzniká v návrhu IBV rozpor, pretože nie je možné povoľovať výstavbu rodinných domov v lokalitách, kde nie je verejná kanalizácia. Navrhované riešenie zneškodňovania odpadových vôd prostredníctvom žumpy v podmienkach Čadce považujeme  za neprípustné. 

V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva je treba rešpektovať:

- Biocentrá nadregionálneho významu.

- Zachovať prirodzený charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory (Kysuca, Čierňanka), chrániť existujúcu vegetáciu a chýbajúcu doplniť autochtónnymi druhmi.

- Zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine a to len prírodnými prvkami a vylúčiť všetky aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj.

V súčasnosti prebieha proces vypracovania nového územného plánu obce Svrčinovec v rámci ktorého sa rieši budúci rozvoj obce. Pri obstarávaní ÚPN sa zistilo, že výhľadový zámer nevhodne plánovaného trasovania elektrovodu č. 404 Varín - Nošovice a jeho rozšírenie na 2 x 400 kV cez územie obce Svrčinovec by zásadne obmedzil rozvoj obce Svrčinovec, zdravie obyvateľov, majetok, ochranu prírody a historickú pamiatku Šance - Valy. Okrem negatívneho ovplyvnenia obyvateľov Svrčinovca by boli touto stavbou ovplyvnení aj mnohí obyvatelia mesta Čadca v obdobnom rozsahu. Tento výhľadový zámer spôsobuje kolíziu, pretože v územnoplánovacej dokumentácii mesta Čadca dochádza ku križovaniu plánovaného elektrovodu s verejnoprospešnou stavbou regionálnej ,,Skládky odpadov Čadca – Podzávoz“. Podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zakázané pod elektrovodom zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky.

Ďalším významným dôvodom na rozšírenie aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie a teda aj potreby posudzovania strategického dokumentu je plánovaná výstavba diaľnice ,,D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec“. Realizácia tejto stavby prinesie množstvo problémov a požiadaviek, ktoré budú výrazne ovplyvňovať kvalitu bývania v meste. Ide napríklad o požiadavku na preloženie koryta Čierňanky do náhradnej lokality, ktorá bola zasypaná odpadom a kontaminovanou zeminou, čo považujeme za nedoriešenú environmentálnu záťaž. Potreba vytipovania vhodných lokalít na uloženie zeminy počas výstavby diaľnice, aby sa predišlo obmedzovaniu obyvateľov mesta zvýšenou prašnosťou, hlukom a poškodzovaním miestnych komunikácii je mimoriadne aktuálna.

V oblasti protipovodňovej ochrany upozorňujeme na rozpor zámerov úpravy a regulácie vodných tokov Rieka a Čadečka s RÚSES, Rámcovou smernicou o vode 2000/60/ES a Smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

 

            S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         Predseda


Okresný úrad Čadca

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Palárikova 91

022 01 Čadca

 

Stanovisko k oznámeniu o strategickom dokumente ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., Vám na základe oznámenia o strategickom dokumente ,,Zmena a Doplnok č. 5 Územného plánu mesta Čadca“ uverejnenom na www.enviroportal.sk zasiela toto stanovisko.

Vzhľadom na to, že mesto Čadca sa rozhodlo meniť a doplniť priestorové usporiadanie katastrálneho územia mesta Čadca a jeho funkčné využitie s prihliadaním na záujmy časti obyvateľov v rámci individuálnej bytovej výstavby je potrebné zohľadniť v plnej miere aj záujmy ostatných obyvateľov mesta, ich zdravia, ochrany majetku, ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd a poľnohospodárskej pôdy. Táto zmena zároveň nadväzuje na významné strategické dokumenty, ktoré boli schválené v nedávnej minulosti a ktoré je potrebné zohľadniť v aktualizovanej územnoplánovacej dokumentácii. Ide o dokumenty ako sú: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Čadca schválený rozhodnutím č. OÚ-CA-OSZP-2014/009931 zo dňa 19.12.2014 vydaným Okresným úradom Čadca, Odborom starostlivosti o životné prostredie, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2014 – 2020. Okrem toho žiadame obstarávateľa v konaní podľa stavebného zákona ,,Zmeny a Doplnku č. 5 Územného plánu mesta Čadca“, aby aktualizáciu strategického dokumentu rozšíril v oblasti energetiky. Dôvodom je súbeh s vypracovaním nového územného plánu obce Svrčinovec, kde sa rieši budúci rozvoj obce aj vo vzťahu k výhľadovému zámeru nevhodne plánovaného trasovania elektrovodu č. 404 Varín - Nošovice a jeho rozšírenie na 2 x 400 kV cez územie obce Svrčinovec, ktorý by zásadne obmedzil rozvoj obce Svrčinovec a zdravie obyvateľov. Územný plán obce Svrčinovec sa posudzuje podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z toho vyplýva, že práve v tomto období je vhodný čas na riešenie výhľadového zámeru spôsobujúceho kolíziu a rozpor nielen v území mesta Čadca, ale aj v obci Svrčinovec. Nakoľko zámer nebol v minulosti dohodnutý s obcou Svrčinovec a prerokovaný so zainteresovanou verejnosťou vytvára sa ideálny priestor a čas na nápravu chýb z minulosti.

Obyvatelia mesta Čadca, obyvatelia obce Svrčinovec, právnické osoby a obec Svrčinovec nesúhlasia s nevhodne naplánovanou prekládkou trasy elektrovodu č. 404 Varín - Nošovice a jeho rozšírenie na 2 x 400 kV cez zastavané územie mesta Čadca a cez územie obce Svrčinovec, ktorá sa do Územného plánu mesta Čadca dostala v roku 2007 po predchádzajúcej iniciatíve mesta Čadca.

V tejto súvislosti Vás upozorňujeme ako dotknutý správny orgán na úseku ochrany a starostlivosti o životné prostredie na existujúcu zákonnú vadu v platnej územnoplánovacej dokumentácii mesta Čadca, ale aj riziká a problémy, ktoré môžu vzniknúť obyvateľom dotknutých osád v meste Čadca a v obci Svrčinovec pokiaľ nedôjde k ich riešeniu a odstráneniu.

Z hlavných cieľov aktualizovanej územnoplánovacej dokumentácie vyplýva, že nie je zameraná len na rozvoj individuálnej bytovej výstavby a riešenie autobusového nástupišťa, čím bude riešené využitie len tzv. malých území na miestnej úrovni, ale na množstvo iných významných cieľov ako sú regulácia a koordinácia investičnej činnosti a nekonkretizovaných záujmov, riešenie optimalizácie spôsobu využitia a usporiadania riešeného územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a únosnosti územia, ktoré odporujú charakteru aktualizácie.

Navrhované rozšírenie plôch bývania v rodinných domoch v lokalitách Podzávoz 2, Podzávoz 3, Čadečka 2, Čadečka 3, Kyčerka, Milošová 1, Milošová 2, Milošová 3, u Kyzka, Rieka a Horelica s celkovým záberom poľnohospodárskej pôdy 4,25 ha. Táto výmera predstavuje veľký záber pôdy, pričom v takom prípade treba rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond. Realizácia rozširovania zastavaného územia obcí na úkor poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy sa môže vykonávať len v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie. Ďalej navrhovaná úprava záväzných regulatívov v rámci priemyselnej zóny Čadca – sever v lokalite Podzávoz nie je vôbec špecifikovaná.

V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva je treba rešpektovať:

  • Biocentrá nadregionálneho významu.
  • Zachovať prirodzený charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory (Kysuca, Čierňanka), chrániť existujúcu vegetáciu a chýbajúcu doplniť autochtónnymi druhmi.
  • Zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine a to len prírodnými prvkami a vylúčiť všetky aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj.

 

Ďalším významným dôvodom na rozšírenie aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie a teda aj potreby posudzovania strategického dokumentu je plánovaná výstavba diaľnice ,,D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec“. Realizácia uvedenej stavby prinesie množstvo problémov v meste a požiadaviek, ktoré bude treba riešiť a ktoré budú výrazne zhoršovať životné prostredie obyvateľom v meste. Medzi takéto požiadavky možno zaradiť napr. prekládku koryta Čierňanky, vyčlenenie vhodných pozemkov na uloženie zeminy, vytvorenie obslužných ciest na stavenisko, vymedzenie zón so zákazom prejazdu nákladných aut stavby, dobudovanie infraštruktúry v priemyselnom parku a iné. V oblasti protipovodňovej ochrany upozorňujeme na rozpor plánovaných zámerov úpravy a regulácie vodných tokov Rieka a Čadečka s RÚSES, Rámcovou smernicou o vode 2000/60/ES a Smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

Po preštudovaní Územného plánu mesta Čadca, návrhu Zmeny a doplnku č. 5 a v ňom zakomponovaných cieľov a požiadaviek sme nadobudli presvedčenie, že vytvára predpoklad na výrazne zhoršenie stavu životného prostredia v meste.

           Tvrdenie, že pri spracovaní Zmeny a Doplnku č. 5 ÚPN Mesta Čadca bol rešpektovaný Regionálny ÚSES považujeme za účelové a namietame ho, pretože územný plán s energetickým zámerom negatívne ovplyvňuje ekologickú stabilitu územia.

Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

V nadväznosti na uvedené, Vás žiadame vykonať komplexné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

           S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                        Predseda

 

Prílohy:

Stanovy OZ Rieka

Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla (IČO)


Okresný úrad Banská Bystrica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Námestie Ľ. Štúra 1

974 05 Banská Bystrica

                                  

Oznámenie účasti v správnom konaní – č. OU-BB-OSZP1-2016/011810 - Ko

 

Oznamujeme Vám, že v zmysle § 82 ods. 3 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov (ďalej len ,,OZ Rieka“), sídlo Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, zastúpené predsedom Ing. Petrom Belešom, PhD., potvrdzuje účasť v správnom konaní vo veci žiadosti o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokradí podľa § 6 ods. 4 zákona v rámci výstavby vodnej stavby Malá vodná elektráreň Dolná Lehota v katastrálnom území Dolná Lehota (číslo konania OU-BB-OSZP1-2016/011810-Ko).

OZ Rieka vzniklo v roku 2013, je registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a jeho cieľom je ochrana ľudského práva na zabezpečenie a zachovanie zdravého životného prostredia, ochrana slovenských riek a potokov pre zabezpečenie ich prirodzených funkcií a ekologického kontinuá spájajúceho krajinné a vodné biocentrá, ochrana prírody a životného prostredia, ochrana vodných ekosystémov, ochrana vôd a bioty.                 

 

           S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda

Prílohy:

Stanovy OZ Rieka + IČO


Okresný úrad Banská Bystrica

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Nám. Ľ. Štúra 1

974 05 Banská Bystrica

                                 

Vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie

 

Listom č. OU-BB-OSZP1-2016/006792-Ku zo dňa 02.03.2016 ste nám oznámili podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, že nás oboznamujete s podkladmi na vydanie rozhodnutia vo veci povolenia výnimky z druhovej ochrany.

Po preštudovaní predložených podkladov žiadosti spoločnosti ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom a stanoviskom Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, Vám dávame toto vyjadrenie.

V žiadosti spoločnosti ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom sú uvedené zmeny stavu mokradí podľa projektovej dokumentácie, ale s nedostatočným hodnotením vo vzťahu k populáciám druhov európskeho významu a druhov národného významu. V žiadosti absentuje hodnotenie kumulatívneho vplyvu plánovaných MVE v strednom úseku Hrona na populácie chránených druhov živočíchov, prioritných biotopov, funkciu Hrona ako biokoridora a tiež na ekologický stav vôd.

V súvislosti s doterajším priebehom stavebného konania, Vás upozorňujeme na dôležitú skutočnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 24S/65/2014-113 zo dňa 12. decembra 2014 zrušil rozhodnutie OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10. apríla 2014 vydané Okresným úradom, Banská Bystrica ako aj rozhodnutie č. 40/2012 zo dňa 6. júla 2012 vydané obcou Pitelová, ktorým bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Jalná. Hlavným dôvodom zrušenia rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu bolo, že Obec Trnavá Hora vydala nesúhlasné stanovisko k umiestneniu MVE Jalná vo svojom katastrálnom území, pričom toto stanovisko nebolo rešpektované stavebným úradom v stavebnom konaní. Pritom obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Žalobou bolo napadnuté aj rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení výrubu drevín v súvislosti s výstavbou MVE Jalná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

 

Stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Štiavnické vrchy pod číslom 81/PM/2016 zo dňa 22.02.2016 na základe vstupných údajov identifikuje územie a popisuje charakteristiku navrhovanej činnosti. Ďalej v stanovisku odborne a argumentačne hodnotí toto územie z hľadiska ochrany prírody a krajiny a podrobne identifikuje výskyt živočíchov a rastlín. Tieto údaje pochádzajú z terénnych výskumov, databázy Správy CHKO Štiavnické vrchy a z komplexného informačného a monitorovacieho systému ŠOP SR tzv. KIMS, v ktorom sú evidované aktuálne údaje o rastlinách a živočíchoch z roku 2013 a 2014. Po posúdení hodnoty územia, jeho plánovaného zámeru na vyhlásenie a zaradenie do zoznamu Území európskeho významu ako aj rizík navrhovanej činnosti, odborná organizácia ministerstva životného prostredia neodporúča orgánu ochrany prírody povoliť výnimku zo zákazov.

Na základe pravidelného skúmania a monitorovania ichtyocenóz slovenských riek, znaleckého skúmania vplyvov týchto stavieb na populácie rýb, vieme dostatočne odborne zhodnotiť ako sa vyvíja Slovenský ichtyologický index, ktorý sa používa na stanovenie ekologického stavu vôd a tiež mieru eliminácie navrhovaných kompenzačných opatrení vo vzťahu k potenciálnym škodám. Navrhovaný rybovod, ktorý je súčasťou MVE Jalná svojimi parametrami nespĺňa požiadavky na umožnenie migrácie druhov, ktoré v súčasnosti osídľujú rieku Hron v tomto úseku. Druhová pestrosť a vzácnosť hronskej ichtyofauny si právom zaslúži byť územím európskeho významu. Je známe, že rybovody sú vysoko selektívne pre ryby. S narastajúcou druhovou diverzitou a početnosťou populácii migrujúcich rýb sa výrazne znižuje funkčnosť rybovodov. Kumulatívny vplyv viacerých migračných bariér dokonca spôsobuje totálnu nefunkčnosť rybovodov. V stanovisku ŠOP SR sa uvádza, že v sledovanom úseku Hrona podľa Mužíka (2011) žije 26 druhov rýb, patriacich do 7 čeľadí. Spoločenstvá rýb sú len čiastočne narušené najmä z dôvodu nízkej fragmentácie rieky. Podľa migračných nárokov prevládajú migrujúce ryby. V počte 17 druhov dominujú migranti na stredné vzdialenosti do 100 km, 3 druhy migranti na veľké vzdialenosti nad 100 km a 6 nemigrujúcich druhov. V záujmovom úseku rieky Hron boli zaznamenané tieto druhy európskeho významu: boleň dravý (Aspius aspius), mrena severná (Barbus barbus), hlavátka podunajská (Hucho hucho), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinatus), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Tento prehľad druhov dokazuje veľkú hodnotu hronskej ichtyocenózy, vysoké nároky rýb na celoročnú migráciu na väčšie vzdialenosti. V súčasnosti migrácia rýb končí pri hati MVE Hronská Dúbrava. Táto vodná stavba už spôsobila pokles úlovkov pôvodných reofilných druhov rýb. To dokazuje, že ich početnosť sa znižuje a pokračujúci trend nepriaznivo ovplyvni stabilitu ich populácií. Povolenie výnimky z druhovej ochrany by tento stav výrazne zhoršil a spôsobí zánik populácii viacerých pôvodných a vzácnych druhov rýb bez možnosti regenerácie ich populácií. Vzdialenosť medzi MVE Hronská Dúbrava a plánovanou MVE Jalná je iba 4,6 km, čo by spôsobilo totálnu deštrukciu tohto vodného ekosystému. Povolením tejto stavby dôjde k likvidácii hodnotného biotopu s dôležitou funkciou biokoridora. Výrazne zníženie biodiverzity by zasiahlo celý stredný úsek Hrona. Akvatické a amfibické druhy organizmov budú v prípade povolenia vodnej stavby poškodené v najväčšej miere, ale škodlivý vplyv tejto stavby sa prejaví aj na populáciách terestrických druhov viazaných topicky a troficky na vodný ekosystém. Zlikvidujú sa hodnotné brehové porasty, ktoré nie je možné kompenzovať náhradnou výsadbou vo vzťahu k funkcii, ktorú momentálne plnia. Sekundárnym javom bude postupný zánik populácií druhov európskeho významu ako je boleň dravý (Aspius aspius), mrena severná (Barbus barbus), hlavátka podunajská (Hucho hucho), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinatus), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Pôvodné reofilné druhy budú postupne nahradené druhmi menej náročnými na životné podmienky, častokrát s inváznym správaním. Z dlhoročnej praxe ichtyológa a znalca v odbore Vodné hospodárstvo, odvetvie Rybárstvo a rybnikárstvo viem posúdiť negatívne vplyvy navrhovanej vodnej stavby na dotknutý vodný ekosystém rieky Hron a v ňom žijúce vodné živočíchy. V procese posudzovania zámeru MVE Jalná bola znaleckým posudkom vyčíslená hodnota ichtyofauny v záujmovom úseku rieky Hron na hodnotu 106 927 €. V dôsledku výstavby a prevádzkovania MVE Jalná bude dochádzať každoročne k škodám na rybách vo finančnej hodnote 58 810 €.

Ako príklad totálnej deštrukcie vodného ekosystému a likvidácie biodiverzity možno uviesť horný úsek rieky Váh nad VN Liptovská Mara alebo horný úsek rieky Hron nad MVE Šálková a množstvo iných vodných tokov. Podobný vývoj možno očakávať aj u zástupcov herpetofauny a ornitofauny.

Napriek predloženým údajom zo strany odbornej organizácie ochrany prírody by bolo možné predložiť aj ďalšie podporné údaje o stave populácii druhov európskeho a národného významu ako napr. aktuálny Slovenský ichtyologický index, ekologický stav vody, odborné posudky zamerané na posúdenie životaschopnosti populácii druhov európskeho významu a pod., ktoré boli v procese EIA nedostatočne posúdené.

V súčasnosti prebieha ,,Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, ku ktorým bola spracovaná rozsiahla pripomienka MŽP SR Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny listom č. 5463/2015-2.1 zo dňa 22.06.2015 ako aj pripomienky a stanovisko OZ Rieka – združenia na ochranu vodných tokov, pričom proces nie je ešte ukončený.

V súčasnosti naše združenie pripravuje doplnenie podania sťažnosti na Komisiu Európskych spoločenstiev práve o rozhodnutia správnych orgánov, kde v zisťovacom konaní porušujú EIA zákon a záväzné smernice Európskej únie, ďalej o rozsudky súdov, ktoré sú správnymi orgánmi ignorované práve v súvislosti s výstavbou MVE.

 

V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že v tomto konaní hrozí precedens a vznik hospodárskych a ekologických škôd značného rozsahu a preto Vás žiadame nepovoliť výnimku z druhovej ochrany podľa § 40 v spojení s § 35 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 písm. b), c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.    

 

 

           S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda