Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky

Odbor štátnej správy ochrany prírody

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

 

Rozklad proti rozhodnutiu č. 1743/2017-2.3 zo dňa 19.12.2017

 

     Rozhodnutím č. 1743/2017-2.3 zo dňa 19.12.2017 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len ,,ministerstvo“) povolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ,,zákona“) v znení neskorších predpisov žiadateľovi spoločnosti Hydro Company s.r.o. úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov: užovka fŕkaná, užovka obojková, skokan zelený, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan štíhly, vydra riečna a poškodzovať alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo miesta ich odpočinku a úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov: vodnár potočný, trasochvost žltý, trasochvost biely, rybárik riečny, kačica divá, kormorán veľký, volavka popolavá, beluša veľká, z dôvodu výstavby Malej vodnej elektrárne Žiar nad Hronom na rieke Hron v r.km 130,137 a zároveň vydalo súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade. Platnosť tohto rozhodnutia ministerstvo stanovilo do 31.12.2019.

Rieka – združenie na ochranu vodných tokov podáva proti tomuto rozhodnutiu rozklad z nasledovných dôvodov.

  • Ministerstvo sa pri svojom rozhodovaní neriadilo správnou úvahou, pretože v opačnom prípade by nepovolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha, ktoré upravuje § 40 ods. 2 a 3 zákona. Ministerstvo v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje komplexné znenie ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona, ale neuvádza podľa ktorej zákonnej možnosti podľa odseku 3 vymedzenej písmenami a), b), c), d), e) rozhodlo. Navrhovaná činnosť v podobe výstavby príhaťovej malej vodnej elektrárne je absolútne neprijateľná z hľadiska rozsahu a intenzity negatívnych vplyvov na životné prostredie a súčasne aj na populácie chránených druhov živočíchov. V danom prípade existuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva, ktorá by mala podstatne menšie negatívne vplyvy na životné prostredie, čo však vôbec neriešil zámer v zisťovacom konaní. Proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania o ďalšom neposudzovaní zámeru MVE Žiar nad Hronom v zmysle EIA zákona bola podaná žaloba na Krajský súd Banská Bystrica. Nepochopiteľnou pre nás zostáva skutočnosť, že ministerstvo sa pri svojom rozhodovaní de facto stotožnilo s tým, že neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a na základe toho rozhodlo o povolení výnimky. Ako príklad možno uviesť derivačný typ MVE, pri ktorej by nemusela vzniknúť migračná bariéra a využívala by sa len časť prietoku na výrobu elektrickej energie. Výstavba MVE nie je nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu, ale naopak ministerstvo malo prihliadať pri svojom rozhodovaní na skutočnosť, že ochrana prírody je verejným záujmom. Z konania o výnimke nebolo relevantným spôsobom preukázané, že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Na objektívne posúdenie vplyvu slúži proces EIA, ktorý bol predčasne ukončený v zisťovacom konaní a preto absentuje relevantný podklad na objektívne posúdenie možnosti udelenia výnimky zo zákona. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo vychádzalo predovšetkým z vyjadrenia účastníka konania Hydro Company s.r.o. č. 1743/2017-6.3 zo dňa 05.06.2017 a stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
  • Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky sa vo svojom vyjadrení sústredila iba na obojživelníky a vtáky, pričom najviac dotknuté budú ryby a ostatné akvatické živočíchy. Stanoviská ŠOP SR (list č. ŠOP SR/1824/2016 zo dňa 20.06.2016, č. ŠOP SR/111/2017 z 18.1.2017 a ŠOP SR/111-002/2017 z 8.3.2017) nezabezpečujú komplexnú druhovú ochranu živočíchov a preto ich považujeme za neobjektívne a nedostatočné.
  • Argumentácia ministerstva v tom zmysle, že územie, v ktorom je plánovaná výstavba MVE sa nachádza v prvom stupni územnej ochrany a priamo nezasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy ani do sústavy chránených území Natura 2000 je neopodstatnená vo vzťahu k predmetu konania o výnimke z podmienok ochrany chránených druhov, pretože povinnosťou orgánu ochrany prírody je zabezpečiť ochranu druhu v jeho prirodzenom areáli a pritom je nepodstatné, či ide o územie v prvom, druhom alebo treťom stupni územnej ochrany. Rieka Hron je biokoridor nadregionálneho významu a tým, že je jeho stredný úsek málo fragmentovaný tvorí hodnotný biotop, v ktorom žijú viaceré chránené živočíchy. Rovnako je irelevantným aj tvrdenie, že ide o regulovaný úsek rieky. Bezbarierovosť a zachovalá pozdĺžna kontinuita toku je rozhodujúcim faktorom pre udržanie priaznivého stavu populácii chránených druhov živočíchov!
  • Ministerstvo spoločne so Štátnou ochranou prírody SR sami seba presvedčili konštatovaním, citujeme: ,,keďže rybie prechody a biokoridory sú pritom väčšinou nefunkčné alebo sú funkčné iba čiastočne, resp. selektívne pre určitý druh rýb, v určitom období, iba v jednom smere a pod.“, že keď bude použitý ,,nadštandardný“ rybovod spĺňajúci základné parametre Metodického usmernenia pre určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov (MŽP SR, jún 2015) bude eliminovaný vplyv bariéry natoľko, že neohrozí zachovanie populácie dotknutých druhov. V tejto súvislosti je namieste otázka, aký je to nadštandardný rybovod spĺňajúci základné parametre? Aká je efektívnosť takéhoto rybovodu? Disponuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky takýmito poznatkami o efektívnosti rybovodov z území, ktoré spravuje? Metodickým pokynom nie je možné substituovať zákon. Okrem toho Metodický pokyn nebol recenzovaný na základe relevantných podkladov ako sú overenia funkčnosti rybovodov na slovenských riekach.
  • Ak ministerstvo prihliadalo na skutočnosť, že povolenie výnimky neohrozí zachovanie populácie dotknutých druhov podľa vyhodnotenia uvedeného v stanovisku ŠOP SR bolo namieste uviesť konkrétne hodnotenie ako aj podľa akej metodiky bolo vykonané.

 

     Ministerstvo v odôvodnení ďalej uvádza, že ,,plánovaná MVE sa nachádza v prostredí, ktoré s výnimkou migrácie a neresu vodných živočíchov, nemá výrazné ochranárske hodnoty“. Veď práve doposiaľ zachované podmienky umožňujúce voľnú migráciu, či už neresovú alebo potravnú alebo spojenú so zimovaním zabezpečili výskyt chránených živočíchov v celom strednom úseku rieky Hron. Predmetom tohto konania nie je hodnotenie ochranárskych hodnôt daného územia, ale rozhodovanie o povolení výnimky a udelenie súhlasu podľa zákona. Ministerstvo absolútne nezvládlo odôvodnenie výnimky a súhlasu zo zákona, pretože keby sa riadilo zákonmi, výnimku ako aj súhlas by neudelilo.

     Ministerstvo vo svojom rozhodnutí uvádza, že k vydaniu Rozhodnutia dospelo na základe tzv. správnej úvahy. K použitiu správnej úvahy v procese rozhodovania správneho orgánu môže dôjsť iba vtedy, ak správny orgán dodrží určité kritéria, ktoré podľa nášho názoru pri vydávaní rozhodnutia dodržané neboli. Takými kritériami vyplývajúcimi z ústavných princípov sú zákaz ľubovôle, princíp rovnosti, zákaz diskriminácie, príkaz zachovania ľudskej dôstojnosti, princíp proporcionality atď.. Podľa nášho názoru správny orgán nedostatočne zdôvodnil  proces správnej úvahy, pričom pri tvorbe Rozhodnutia postupoval podľa ľubovôle, pretože neobjektívne uplatnil len argumenty Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.     

     Pre ministerstvo by malo byť pri povoľovaní výnimky z druhovej ochrany zásadnou otázkou zachovanie priaznivého stavu biotopov a priaznivého stavu druhov. Tento cieľ možno dosiahnuť iba zachovaním podmienok voľnej migrácie vodných živočíchov, vrátane chránených druhov živočíchov. Navrhovaný rybovod s neoverenou funkčnosťou v žiadnom prípade nezníži negatívne vplyvy migračnej bariéry. V podkladoch Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky absentujú dôkazy o tom, že nebude ovplyvnený priaznivý stav chránených druhov v dotknutom úseku rieky Hron ako aj v navrhovanom Území európskeho významu Stredný Hron.      

     Máme za to, že negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na rieku Hron, ktorý je biokoridorom nadregionálneho významu a chránené druhy živočíchov sú tak intenzívne, že spôsobia zánik populácii chránených druhov v navrhovanom Území európskeho významu Stredný Hron a preto je vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade podľa § 6 ods. 4 zákona a povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny v dotknutom území.  

 

 

             S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                         predseda


K § 1 ods. 3 písm. a)

Navrhované znenie

a) ochranu, chov a lov rýb vo vodných plochách s výmerou do 50 m2.

Zdôvodnenie

V súčasnosti sa nachádza na území Slovenska veľké množstvo záhradných jazierok s rozlohou do 50 m2. Ide o malé vodné plochy, ktoré nie sú vhodné na chov a lov rýb.  Záhradné jazierka tzv. ,,rybníčky“ vo väčšine prípadov slúžia na chov okrasných rýb a chov pstruha dúhového pre vlastnú potrebu. Z tohto hľadiska je neopodstatnená evidencia vodných plôch do 50 m2 podľa zákona o rybárstve.

 

K § 2 ods. 2 písm. a)

Navrhované znenie

a) ryby sú všetky studenokrvné čeľustnaté stavovce, ktoré majú plutvovité párové končatiny a dýchajú aj v dospelosti žiabrami pripojenými k žiabrovým oblúkom.

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

Kruhoústnice sú podtriedou bezčeľustnatých stavovcov, planktonické a bentické bezstavovce žijúce vo vodách nemožno považovať za ryby a to ani na účel tohto zákona, pretože z hľadiska zoologického je to nesprávna definícia. Okrem toho kruhoústnice sú chránené živočíchy, na ktoré sa nevzťahuje výkon rybárskeho práva. Rovnako je to aj v prípade ostatných vodných organizmov. Ochranu vodných organizmov všeobecne zastrešuje zákon o ochrane prírody a krajiny.   

 

K § 4 ods. 3

Navrhované znenie

Ministerstvo pridelí rybárskym organizáciám Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré sú právnickými osobami výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch podľa sídla organizácie. Pri prideľovaní rybárskeho revíru prihliada na jeho rozlohu a na prostriedky a schopnosť organizácie zabezpečiť v ňom hospodárenie. Organizácii spravujúcej lesný majetok štátu a organizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch pridelí ministerstvo výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú.

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

Pridelením rybárskeho práva v rybárskych revíroch priamo rybárskej organizácií, ktorá je právnickou osobou dôjde k odstráneniu chaotického užívateľského vzťahu pri uplatňovaní  výkonu rybárskeho práva. Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina vystupuje na jednej strane ako užívateľ, ale v rybárskych revíroch poväčšine hospodária na základe prideľovacieho dekrétu rybárske organizácie (mestské a miestne organizácie), z ktorých mnohé vystupujú ako samostatné právnické osoby. Ide o skrytú duplicitu pridelenia výkonu rybárskeho práva. Súčasný systém zhoršuje úroveň rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, pretože nie je schopný pružne reagovať na meniace sa podmienky v rybárskych revíroch. Rybárske organizácie Slovenského rybárskeho zväzu nemôžu účinne chrániť záujmy rybárstva v správnych a vodoprávnych konaniach, pretože pri uplatňovaní rybárskeho práva nie sú právnickými osobami. Pri posudzovaní výkonu rybárskeho práva vystupujú ako organizačné zložky bez právnej subjektivity. Tento systém fungovania výkonu rybárskeho práva treba považovať za prežitý, neefektívny a v mnohých oblastiach škodiaci rybárstvu.

 

K § 4 ods. 4

Navrhujem zrušiť

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

Možnosťou pridelenia výkonu rybárskeho práva správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobných vodných tokov by sa aplikoval neprehľadný systém prideľovania výkonu rybárskeho práva s možným dopadom na kvalitu rybárstva. 

 

K § 6 ods. 6

Navrhované znenie

Ministerstvo môže v záujme zabezpečenia starostlivosti o chránené územie prideliť výkon rybárskeho práva organizáciám ochrany prírody iba v územiach vyhlásených za Národné parky a v maloplošných územiach s piatym stupňom ochrany.

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie 

Je absolútne prirodzené a legitímne, aby organizácia ochrany prírody spravujúca územie vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu alebo Prírodnú rezerváciu alebo Národný park mala možnosť účinne ovplyvniť ochranu vodných ekosystémov a v nich žijúce vodné organizmy vrátane rýb.

 

K § 6 ods. 1

Navrhované znenie

Hospodárenie v rybárskych revíroch je cieľavedomá odborná činnosť užívateľa smerujúca k optimálnemu využívaniu produkcie rýb za predpokladu ochrany ichtyofauny.

Zdôvodnenie:

Rybárske hospodárenie zahŕňa činnosti, pomocou ktorých užívateľ môže ovplyvňovať produkciu rýb a následne ju zúžitkovať pri vykonávaní rybárskeho práva, ale iba do takej miery, aby neboli ohrozené populácie pôvodných druhov rýb.

 

K § 6 ods. 5, 6, 7, 8, 9 a 10

Navrhované znenie

5) Užívateľ je pre potreby hospodárenia v rybárskych revíroch povinný navrhnúť okresnému úradu odborného rybárskeho hospodára. Odborného rybárskeho hospodára ustanovuje a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého obvode má užívateľ sídlo.

6) Odborný rybársky hospodár zabezpečuje vo vymedzenom rozsahu systematickú starostlivosť o rybárske revíry, pre ktoré bol užívateľom ustanovený. 

7) Za odborného rybárskeho hospodára môže byť ustanovená fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname, ktorý vedie ministerstvo a je:

  1. a) občanom Slovenskej republiky
  2. b) plne spôsobilá na právne úkony
  3. c) bezúhonná
  4. d) odborne spôsobilá

Predpokladom odbornej spôsobilosti podľa písm. d) je získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa s absolvovaným predmetom chov rýb alebo rybárstvo alebo choroby rýb a najmenej päťročná prax v rybárstve alebo získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa s absolvovaným predmetom chov rýb alebo rybárstvo alebo choroby rýb a najmenej desaťročná prax v rybárstve alebo dokladom o získaní stredoškolského vzdelania na strednej odbornej škole s maturitou, odbor rybárstvo a najmenej desaťročná prax v rybárstve.

8) Odborný rybársky hospodár je odborne spôsobilý, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom a po splnení predpokladov podľa odseku 7 a po úspešnom absolvovaní skúšky vykonanej pred komisiou vymenovanou ministrom životného prostredia Slovenskej republiky.

(9) V prípade, že užívateľ nenavrhne odborného rybárskeho hospodára, okresný úrad pridelí odborného rybárskeho hospodára zo zoznamu, ktorý vedie ministerstvo. Odbornému rybárskemu hospodárovi prináleží odmena za vykonávanie činnosti odborného rybárskeho hospodára.

(10) Za bezúhonnú osobu podľa odseku 7 písm. c) sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo postihnutá za priestupok na úseku rybárstva.

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

Cieľom je zvýšenie odbornosti rybárskych hospodárov, prostredníctvom ktorých užívatelia zabezpečujú hospodárenie v rybárskych revíroch. Doposiaľ praktizovaný systém vzdelávania rybárskych hospodárov sa javí ako nedostatočný, pretože úroveň hospodárenia v rybárskych revíroch sa zhoršuje. Potvrdzujú to úlovky na mnohých rybárskych revíroch a pokles početnosti pôvodných druhov rýb. Dôkaz o znižovaní druhovej diverzity, nerovnováhe v populáciách rýb v rybárskych revíroch poskytujú aj početne ichtyologické prieskumy. Neustále zvyšovanie náročnosti na administratívu hospodárenia, ale aj povinnosti vyplývajúce z iných právnych predpisov vytvára potrebu obsadenia funkcie odborného rybárskeho hospodára kvalifikovanou osobou.

 

K § 7 ods. 5

Navrhované znenie

Ministerstvo môže na základe žiadosti užívateľovi alebo držiteľovi osobitného povolenia povoliť na posúdenie stavu ichtyofauny v chránenej rybej oblasti, prípadne na sledovanie výskytu rýb vykonanie ichtyologického prieskumu. Ichtyologický prieskum v osobitnej chránenej časti prírody a krajiny možno vykonávať až po splnení podmienok podľa osobitného predpisu.

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

V praxi sa stalo, že držiteľovi osobitného povolenia za účelom plnenia vedeckovýskumnej úlohy nebolo umožnené vykonanie ichtyologického prieskumu zo strany užívateľa rybárskeho revíru. Držitelia osobitného povolenia na rybolov vykonávajú aj vedecké a odborné úlohy pre štát a preto je potrebné, aby mohli vykonávať ichtyologický prieskum v chránenej rybej oblasti bez obmedzenia zo strany užívateľa.

 

K § 11 ods. 6

Navrhované znenie

Lov rýb tvoriacich účelovú rybiu obsádku v účelových rybárskych revíroch je zakázaný okrem nežiaducich rýb, nepôvodných a inváznych druhov, ktoré je povinný užívateľ odstraňovať.

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

Keďže vo vodárenských nádržiach sa ovplyvňuje a vylepšuje kvalita vody účelovým rybárskym hospodárením je potrebné podporovať udržanie a rozvoj vodárensky žiaducich druhov rýb tzv. účelovej obsádky rýb a obmedzovať výskyt nežiaducich predovšetkým zooplanktonofágnych druhov rýb s vysokou početnosťou obsádky. Z tohto dôvodu je potrebné dať kompetencie užívateľovi účelového rybárskeho revíru na realizáciu opatrení a nezaťažovať ho ďalšími administratívnymi úkonmi smerom k ministerstvu.

 

K § 12 ods. 10

Navrhované znenie

Povolenie na rybolov vydáva užívateľ s prihliadnutím na výmeru rybárskeho revíru, zarybňovací plán, analýzu úlovkov, návštevnosť, výskyt chránených a ohrozených druhov rýb, antropogénne vplyvy a výsledky ichtyologického prieskumu.

Zdôvodnenie

Všetky vymenované aspekty je potrebne posúdiť a stanoviť optimálny počet povolení na rybársku sezónu, aby nedochádzalo k nadmernému výlovu rýb.

 

K§ 15 ods. 2

Navrhované znenie

Zákazy podľa § 13 ods. 1 až 3, § 14 písm. a) až e) a § 15 ods. 1 písm. b) až f) sa nevzťahujú na osoby, ktoré na základe osobitného povolenia na rybolov plnia vedeckovýskumné a prieskumné úlohy, a na užívateľa, ktorý vykonáva

  1. a) záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách,
  2. b) hospodársky odlov rýb a zber ikier,
  3. c) lov inváznych druhov rýb.

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

Na vykonanie ichtyologického prieskumu je potrebná odborná kvalifikácia z oblasti ichtyológie alebo rybárstva a na terénny prieskum zase osobitné povolenie na rybolov. Výstupom terénneho prieskumu je spravidla ichtyologická štúdia alebo správa z ichtyologického prieskumu, v ktorej sú vyhodnotené zaznamenané údaje o ichtyofaune. Z dôvodu zabránenia degradácie tejto vyslovene odbornej činnosti je žiaduce, aby ichtyologický prieskum vykonávali iba kvalifikované fyzické osoby a právnické osoby zriadené na tento účel, ktoré disponujú osobitným povolením na rybolov na vedeckovýskumné účely a nie užívatelia rybárskych revírov.    

 

K § 16 navrhujeme vypustiť písm. e) a j)

Zdôvodnenie

V pstruhových vodách sa vyskytujú aj iné druhy rýb, ktoré sú z hľadiska formovania salmonidnej obsádky nežiaduce a preto treba regulovať ich početnosť legálnymi spôsobmi lovu. Stanovením troch dni v týždni na lov rýb v pstruhových vodách dochádza k obmedzovaniu držiteľov povolenia na rybolov. Na atraktívnych pstruhových vodách by mal užívateľ využívať iný a účinnejší spôsob regulácie rybárskeho tlaku a to prostredníctvom počtu vydaných povolení na rybolov. Naopak na menej navštevovaných pstruhových vodách užívateľ prichádza o finančné prostriedky z predaja povolení z dôvodu obmedzenia návštev v týždni.

 

K § 17 navrhujeme vypustiť písm. c) a i)

V lipňových vodách sa vyskytujú aj iné druhy rýb, ktoré sú z hľadiska udržiavania dominantného zastúpenia lipňa nežiaduce a preto treba regulovať ich početnosť legálnymi spôsobmi lovu. Stanovením piatich dni v týždni na lov rýb v lipňových vodách dochádza k obmedzovaniu držiteľov povolenia na rybolov. Na atraktívnych lipňových vodách by mal užívateľ využívať iný a účinnejší spôsob regulácie rybárskeho tlaku a to prostredníctvom počtu vydaných povolení na rybolov. Naopak na menej navštevovaných lipňových vodách užívateľ prichádza o finančné prostriedky z predaja povolení z dôvodu obmedzenia návštev v týždni.

 

K § 20 ods. 2

Navrhované znenie

Na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, s výnimkou ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d). Podmienky pretekov určuje užívateľ. Povolenie na rybolov a rybársky lístok v tomto prípade nahrádza hromadné povolenie vydané užívateľom.

Zdôvodnenie

Ak sa uvádza v § 12 za akých podmienok možno loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch, je nezákonne, aby pri rybárskych pretekoch nahradila rybársky lístok a povolenie na rybolov štartovná listina s menným zoznamom pretekárov.

 

K § 21 ods. 3

Navrhované znenie

Vlastníci vodných stavieb a prevádzkovatelia vodných stavieb sú povinní zabezpečiť pravidelný monitoring migračnej priepustnosti rybovodu alebo iného technického zariadenia slúžiaceho na umožnenie migrácie rýb prostredníctvom znalca v oblasti vodné hospodárstvo, odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo alebo kvalifikovanej osoby v oblasti rybárstva.

Zdôvodnenie

Biokoridor je v podstate typ rybovodu a ryby nechodia, ale plávajú, resp. migrujú. Monitoring funkčnosti rybovodu si vyžaduje vysokú odbornosť a technické vybavenie a preto by zákon mal definovať okruh odborne spôsobilých osôb, ktoré sú schopné zabezpečiť technicky náročný monitoring a odborne vyhodnotiť zaznamenané údaje.

 

K § 21 ods. 5 písm. c

Navrhujeme vypustiť písm. c

Táto pripomienka je zásadná.

Zdôvodnenie

Táto formulácia je nezmyselná, pretože ukladá v rozpore s úvodnými ustanoveniami zákona o rybárstve strpieť činnosti vykonávané správcom vodného toku, ktoré sú častokrát v rozpore so zákonom, pretože škodia rybárstvu. Správcovi vodného toku ukladá práva a povinnosti  zákon o vodách.

 

K § 40 doplniť ods. 1 a ods. 2

Navrhované znenie

Ods. 1) Okresný úrad v sídle kraja vydáva záväzné stanoviská, ktorými zabezpečuje ochranu rybárstva a rybárskych revírov.

Ods. 2) Okresný úrad v sídle kraja je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v I. stupni rozhodoval okresný úrad.

Zdôvodnenie

Posilnením kompetencii v štátnej správe na úseku rybárstva sa dosiahne účinnejšia ochrana rybárstva a rybárskych revírov pri povoľovaní vodných stavieb, pri posudzovaní rôznych zámerov ovplyvňujúcich rybárstvo a rybárske revíry. V súčasnosti žiadny štátny orgán neháji ochranu rybárstva.    

 


Po takmer štyroch rokoch Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 24S/63/2014-233 zo dňa 13. októbra 2017 v právnej veci žalobcov

1/ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie)

2/ Združenie Slatinka (občianske združenie)

3/ Za dôstojnú Radvaň (občianske združenie)

zastúpených Mgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou VIA IURIS proti žalovanému Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie za účasti ďalších účastníkov:

1. Rutland a.s. zastúpeného advokátskou kanceláriou slc partners s.r.o.

2. OZ Hron pre slobodné rieky

3. Klub slovenských turistov

4. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina

5. Mesto Banská Bystrica

rozhodol tak, že

I. Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP-3/2013/03850 zo dňa 25.02.2014 zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznáva voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

Dôvodom zrušenia rozhodnutia bol nesúlad predmetného zámeru MVE Iliaš na rieke Hron s vtedy platným územným plánom a správny súd sa stotožnil s námietkami žalobcov, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s predmetnými negatívnymi stanoviskami, resp. s niektorými sa vysporiadal len všeobecne, formálne, čiastočne, účelovo, v rozpore s argumentáciou uvedenou v stanoviskách.

 

Peter Beleš      

 

 

 

   

 


Rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2017/037346/HLU zo dňa 12.10.2017 Okresný úrad Košice odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zrušil rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-RV-OSZP-2017/004474-01 zo dňa 05.06.2017, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že predložený zámer sa bude ďalej posudzovať podľa zákona o EIA. Odvolací orgán zrušil predmetné rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti, pretože prvostupňový orgán postupoval podľa neplatnej právnej úpravy zákona o EIA, ktorá platila do 31.12.2014.

 

Peter Beleš


Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2017/06579-002-Ku zo dňa 22.06.2017 zastavil konanie začaté na základe odvolania Občianskeho združenia Rieka, Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO 42225671 voči rozhodnutiu Obce Podtureň, Hlavná 164, 033 01 Liptovský hrádok č. 512/2017 zo dňa 27.03.2017, ktorým bol vydaný súhlas pre spoločnosť ENNERGY s.r.o., Hrachová 18D, 821 05 Bratislava IČO 45700117 na výrub 1 ks dreviny, druh topoľ, s obvodom kmeňa 360 cm vo výške 130 cm nad zemou, pretože zanikol dôvod na konanie.

Z dôvodu, že topoľ, na ktorý bol vydaný súhlas na výrub bol už vyrúbaný, pričom rozhodnutie nebolo právoplatné došlo k porušeniu povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny. Odvolací orgán podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov konanie podľa tohto zákona zastavil, pretože odpadol dôvod na konanie.

Odvolací orgán v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že Obec Podtureň pochybila najmä nesplnením si zákonnej povinnosti podľa § 33 ods. 2 písm. b) správneho poriadku dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Prvostupňový orgán ochrany prírody taktiež pochybil tým, že neoznámil účastníkovi konania v dostatočnom predstihu ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Takéto pochybenie prvostupňového orgánu ochrany prírody podľa odvolacieho orgánu je dostatočným dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia.

 

V tomto konaní sa prejavila vzájomne výhodná spolupráca orgánu ochrany prírody so žiadateľom.

V tomto štádiu by mala konať Slovenská inšpekcia životného prostredia.

 

Peter Beleš