Stanovisko k navrhovanej činnosti MVE Kubáňovo

Okresný úrad Levice

Odbor starostlivosti o životné prostredie

Rozmarínová č. 4

934 01 Levice

Stanovisko k navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Kubáňovo“

Na základe uverejneného oznámenia vo veci navrhovanej činnosti ,,Malá vodná elektráreň Kubáňovo“ riešenú v dvoch variantoch Variant 1 ,,so zvonom“ a Variant 2 ,,dlhý“ , Vám zasielame toto stanovisko.

Napriek tomu, že ide o doplnkové využitie existujúcej vodnej stavby hate a čerpacej stanice na vodnom toku Ipeľ, lokalita Kubáňovo a navrhovaná činnosť pri inštalovanom výkone generátora na úrovni 0,075 MW spadá podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EIA zákona“) do kapitoly č. 2. Energetický priemysel, do položky č. 2. Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie (hydroelektrárne), prahová hodnota v časti B do 0,1 MW podlieha zisťovaciemu konaniu. Pri tomto zámere je potrebné dôkladné posúdiť všetky stanovené kritéria pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 EIA zákona s osobitným dôrazom na:

  1. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
  2. Súčasný stav využitia územia,
  3. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou,
  4. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti, 4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti:

4.2. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží)

4.4. chránené územia (napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, európska sústava chránených území (NATURA 2000), chránené vodohospodárske oblasti,

4.5. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy),

4.6. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia,

III. Význam očakávaných vplyvov

  1. pravdepodobnosť vplyvu,
  2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie),
  3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,
  4. veľkosť a komplexnosť vplyvu,
  5. trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.

V samotnom zámere sa uvádza, že útvar povrchovej vody SKI0004 Ipeľ bol preradený medzi prirodzené vodné útvary a na tomto vodnom útvare po realizácii navrhnutých nápravných opatrení bude možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Zároveň bola upravená dĺžka tohto vodného útvaru od 169,1 rkm do 0,00 rkm na dĺžku od 172,4 rkm do 0,00 rkm. Ako významné tlaky (stresory, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť jednotlivé prvky kvality a tým aj stav útvaru povrchovej vody SKI0004 Ipeľ v 2. Pláne manažmentu správneho územia povodia Dunaj (2015), prílohe 5.1 ,,Útvary povrchových vôd, vyhodnotenie stavu/potenciálu, vplyvy, dopady, výnimky“ boli identifikované: bodové komunálne, difúzne znečistenie (zraniteľná oblasť/riziko z poľnohospodárstva – nutrienty) a hydromorfologické vplyvy. Hydromorfologické zmeny priamo ovplyvňujú bentické bezstavovce a ryby. Na elimináciu hydromorfologických vplyvov/spriechodnenie migračných bariér v útvare povrchovej vody SKI0004 Ipeľ v 2. Pláne manažmentu správneho územia povodia Dunaj (2015) v prílohe 8.4a sú navrhnuté nápravné opatrenia:

  • rkm 39,975 Kubáňovo – neaplikovateľné/prekážka je priechodná, rybovod je nefunkčný.

Z uvedeného vyplýva, že pre tento vodný útvar bola uplatnená výnimka. Nesúhlasíme s tvrdením spracovateľa zámeru, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na ekologický stav/potenciál vodného útvaru SKI0004 Ipeľ, ktorý je v súčasnosti priemerný (3) a chemický stav dobrý. Týmto zámerom bude v najväčšej miere ovplyvnená biota, resp. hydrofauna (ryby, mihule a zoobentos). V tejto spojitosti je nevyhnutné poukázať na kumulatívny vplyv všetkých existujúcich a plánovaných vodných elektrárni na rieke Ipeľ. Podľa dostupných údajov sa v Ipli vyskytujú viaceré chránené druhy rýb patriace medzi druhy európskeho významu: boleň dravý (Aspius aspius), mrena severná (Barbus barbus), pĺž severný (Cobitis taenia), hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), čík európsky (Misgurnus fossilis), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) a pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata). Keďže ide prevažne o migrujúce druhy rýb s nárokmi na prúdivé prostredie, ktorých populácia dlhodobo vykazuje nízku hustotu je potrebné posúdiť vplyvy zámeru práve na ich populácie. Toto tvrdenie dokazujú údaje pochádzajúce z Komplexného informačného a monitorovacieho systému spravovaného Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky. Stav ochrany spomínaných druhov je u väčšiny zlý alebo nevyhovujúci. Odporúčame preto vykonať ichtyologický prieskum prostredníctvom odborne spôsobilej osoby a vypracovať ichtyologickú štúdiu s odborným posudkom zameraným na posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na ich populácie. Okrem rýb sa v dotknutom území vyskytujú aj ďalšie vzácne živočíchy vydra riečna (Lutra lutra), bobor vodný (Castor fiber) a viaceré druhy vtákov, netopierov, obojživelníkov a plazov.

Ipeľ je pravostranným prítokom Dunaja a predstavuje nadregionálny hydrický biokoridor. Ipeľ tak prepája viaceré územia začlenené v sústave NATURA 2000 a zaisťuje tak ich zachovanie a dobrý stav. Ohrozené sú predovšetkým biotopy živočíchov vo vodných tokoch a v ich blízkosti, mokrade, ďalej genofond pôvodných druhov živočíchov a biodiverzita. Navrhovaná činnosť môže mať výrazný negatívny vplyv na populácie rýb, pretože bude dochádzať k strhávaniu rýb do turbíny, čím sa zníži početnosť ich populácie. Odberom vody sa zmenia podmienky v časti vodného toku a v konečnom dôsledku bude ovplyvnená aj ich reprodukcia. Predpokladáme, že navrhovaná činnosť bude mať vplyv presahujúci štátne hranice v oblasti ochrany vôd, rybárstva a ochrany prírody.

Zmeny v ichtyocenóze sa teda môžu prejaviť v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV. Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese: (http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

  • ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd,
  • ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia).

Domnievame sa, že navrhovaná činnosť aj napriek pozitívnemu využitiu hydropotenciálu pri súčasných hydrologických podmienkach a stave populácii európsky významných druhov môže ešte výraznejšie zhoršiť súčasný stav ich populácii. Pokiaľ sa neuskutoční riadny proces EIA a nebude vypracovaná správa o hodnotení vplyvov činnosti podľa § 31 až § 35 zákona EIA ,,Komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov o navrhovanej činnosti vrátane porovnania s jestvujúcim stavom životného prostredia v mieste jej vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu“ nie je možné na základe posúdenia v zámere určiť, či predmetná činnosť nespôsobí ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu vodného útvaru.

V zámere je len veľmi všeobecne popísaný vplyv na živočíchy, s ktorým nesúhlasíme. Absentujú vplyvy na vodné živočíchy, ktoré budú touto vodnou stavbou najviac ovplyvnené a preto je nutné zabezpečiť v procese ďalšieho posudzovania zhromaždenie aktuálnych údajov o hydrofaune, odborných posudkov a stave ich populácii. Taktiež je potrebné posúdiť kompenzačné opatrenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti ako napr. sfunkčnenie rybovodu a pod. K migračným bariéram na Ipli uvádzame, že v roku 2019 bola zriadená komisia pri Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky zameraná na riešenie revitalizácií vodných tokov na území Slovenska. Jednou z priorít je postupne odstránenie bariér z vodných tokov a preto považujeme za opodstatnené upozorniť Vás na túto skutočnosť, aby sa pri povoľovaní tejto navrhovanej činnosti nepovolila ďalšia nová bariéra v toku Ipeľ.  

V Územnom pláne veľkého územného celku Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2014 sa v záväznej časti uvádza: Za regulatív 3.1.8. sa vkladá regulatív 3.1.9. v znení:

3.1.9. Vytvárať územnotechnické podmienky pre vodnú turistiku.

Za regulatív 4.15. sa vkladá regulatív 4.18. v znení:

4.18. Pri plánovaní a budovaní vodných stavieb používať riešenia, ktoré nezhoršujú stav vôd.

Uvedené znenia potvrdzujú potrebu posúdenia navrhovanej činnosti aj z hľadiska ÚPN VÚC BB kraja.

V tejto súvislosti poukazujeme aj na viaceré rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici napr. 24S/63/2014, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, v ktorom rozhodol v zisťovacom konaní o tom, že zámer MVE Iliaš na rieke Hron sa nebude ďalej posudzovať podľa EIA uákona.   

OZ Rieka z vyššie uvedených dôvodov požaduje orgán štátnej správy ochrany prírody, ale i štátnu vodnú správu, aby sa zámer práve z dôvodu preukázania prijateľného vplyvu na jednotlivé zložky životného prostredia riadne posúdil podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.      

            S pozdravom

                                                                                               Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                          predseda

Prílohy:

Stanovy OZ Rieka + IČO